A nakoniec podlaha (1.)

Dnes ľudia pri uvažovaní o podlahe nevedia a ani neriešia, čo bude o dvadsať rokov, ktoré považujú za horizont. Väčšinou je dôležitejšia cena a vzhľad. Potom sa stáva, že už po piatich rokoch vyzerá podlaha ako storočná a potrebuje vymeniť alebo sa, jednoducho, opozerá. Preto je pri výbere podlahovej krytiny vhodné zamyslieť sa nad tým, či sa nám bude páčiť aj o niekoľko rokov a zároveň je dôležité dbať aj na jej kvalitu. To koľko vydrží v nemalej miere závisí aj od kvality podkladu. Aj keby ste chceli meniť vzhľad podlahy každý rok, to, čo je pod nášľapnou vrstvou, asi vymieňať nebudete. Aby ste si zvolili tú správnu podlahu, mali by ste vedieť, čo môžete očakávať od konkrétnej krytiny a aký podklad potrebuje. Pri novej podlahe by ste nemali zabudnúť na hydroizoláciu. Mala by oddeľovať nosnú konštrukciu od tepelnej izolácie – najmä v miestnostiach priamo nad terénom.Tepelná izolácia by mala mať nad nevykurovaným priestorom 80 až 120 mm, na stropnej konštrukcii nad exteriérom 100 až 150 mm, pričom pod stropnou konštrukciou bude tepelná izolácia minimálne 50 mm a nad temperovaným suterénom 40 až 100 mm, podľa hĺbky zapustenia suterénu pod úroveň terénu. Na tepelnú izoláciu sa ukladá roznášacia vrstva, ktorá má za úlohu chrániť ju a rovnomerne rozložiť zaťaženie. Napríklad plávajúce podlahy sa práve podľa roznášacej vrstvy delia na ľahké a ťažké – ťažké podlahy sa robia mokrým procesom (roznášacia vrstva je z betónu), ľahké sa zhotovujú suchým spôsobom (montážou veľkoplošných dosiek, napríklad zo sadrovlákna, drevotriesky, cementotriesky a podobne).

Plávajúca laminátová podlaha

248364

Ľahko sa kladie, udržiava a niektoré od drevených ani nerozoznáte. V porovnaní s drevom je však chladnejšia a tvrdšia, chôdza po niektorých je aj hlučnejšia. Na druhej strane sú laminátové podlahy cenovo dostupnejšie. Kladú sa ako plávajúce, na rovný, suchý a pevný podklad. Všetci renomovaní predajcovia už dnes ponúkajú laminátové parkety na takzvaný suchý zámok – pri montáži sa nemusia lepiť, ale sa do seba len tak zacvaknú, čo zjednodušuje a urýchľuje ich ukladanie. Podlahu z takýchto parkiet možno používať okamžite po montáži (nasťahovať nábytok…), čo sa pri lepených spojoch dá až po 24 hodinách. Čiernym bodom pri rozhodovaní pre laminátovú podlahu bola práve hlučnosť pri chôdzi. Kvalitnejšie druhy laminátových parkiet však tento problém odstránili protihlukovou vrstvou. Ide o vrstvu, ktorá sa po stlačení vždy vráti do pôvodného stavu, vďaka čomu sa zaisťuje optimálny kontakt s laminátovou podlahou, čo zabráni vzniku nepríjemného klopkajúceho zvuku pri chôdzi, najmä vo vysokých podpätkoch.

Drevená podlaha

Má tendenciu sa sťahovať a rozťahovať. Moderné drevené parkety sa však vyrábajú väčšinou z troch vrstiev, ktoré minimalizujú objemovú nestálosť dreva. Výrobcovia kvalitných drevených parkiet sa snažia nachádzať optimálnu rovnováhu medzi vrstvami, aby reakciu na vlhkostné a klimatické zmeny čo najviac minimalizovali. Je však nevyhnutné, aby drevené podlahy boli pred položením vysušené na 8 až 12 % vlhkosti, v miestnosti sa musia aklimatizovať minimálne tri dni a klásť pri vlhkosti vzduchu 45 až 65%, teplote vzduchu okolo 20 °C a vlhkosti podkladu maximálne 2,5%. Preto sa odporúča zveriť položenie parkiet špecializovaným firmám, ktoré vedia, za akých podmienok a ako položiť parkety. Tak sa vyhnete nesprávnemu narábaniu s drevom a jeho možnému poškodeniu. Trvanlivosť podlahy je úzko spätá aj s tvrdosťou dreva. Čím je drevo tvrdšie, tým menšie je riziko mechanického poškodenia. Odolnosť podlahy do značnej miery zvyšuje aj lak s vysokou tvrdosťou . Drevenú podlahu môžno dať aj do kúpeľne, vhodné je však drevo s vysokou hustotou, ktoré odolá vyššej vlhkosti, pričom povrch musí byť chránený impregnáciou alebo lakmi.

Typy drevených podláh

248367
Novilon

Dosková podlaha – jej základ tvoria hobľované alebo nehobľované dosky či fošne, ktoré sa kladú na tupý spoj vedľa seba, pričom sa jedna po druhej pribíjajú alebo skrutkujú k podkladovým hranolom. Je to najjednoduchší a najstarší spôsob zhotovenia drevenej podlahy. Povrchová úprava sa robí až na hotovej položenej podlahe bez tmelenia pomocou vhodného laku, oleja alebo vosku. Pri tejto podlahe treba počítať s viditeľnými hlávami skrutiek, prípadne.

Palubová podlaha – je zo štvorstranne opracovaných dosiek s hrúbkou viac ako 20 mm, šírkou najčastejšie 80 až 148 cm a spravidla so 4-metrovou, prípadne ešte väčšou dĺžkou. Podlahové palubovky sa vyrábajú s perom a drážkou a pri kladení sa zasúvajú do seba, pričom sa skryto pribíjajú na pripravený rošt. Dodávajú sa bez povrchovej úpravy, ktorá sa následne robí lakom alebo olejom. Ďalšou možnou úpravou je takzvané kefovanie špeciálnymi kefami, ktorými sa odstráni z povrchu dreva mäkší letokruh a docieli sa tak tvrdší, rustikálny povrch podlahovej plochy. Tento typ podláh sa opäť stáva populárnym, najmä v technicky ladených obytných interiéroch.

Parkety – drevené podlahy s nášľapnou vrstvou usporiadanou do rôznych vzorcov, spojené perom a drážkou alebo poukladané na tupý spoj. Väčšinou sa stretávame s parketovými vlysmi či mozaikovými a kazetovými parketami, ale najobľúbenejšie sú dnes veľkoplošné drevené parkety, realizované rovnako ako laminátová plávajúca podlaha. Lacnejšie druhy majú ako podklad drevovláknitú dosku alebo preglejku a nášľapnú vrstvu tvorí vrstva dekoratívneho dreva s hrúbkou 2,5 až 4 mm. Drahšie typy drevených veľkoplošných podláh mávajú podklad z masívneho dreva. Drevená veľkoplošná plávajúca podlaha je cenovo dostupnejšia ako podlaha z tradičných celodrevených vlysových alebo mozaikových parkiet. V porovnaní s laminátovými plávajúcimi podlahami je zase výhodnejšie v tom, že ju možno opravovať. Pri cenách drevených podláh je rozhodujúca najmä hrúbka nášľapnej vrstvy – čím hrubšia, tým trvanlivejšia a teda drahšia. Umožňuje viacnásobné brúsenie pri poškodení, kým najlacnejšie druhy sú obmedzené napríklad len na drevených parketových vlysov býva štandardný rozmer parketového vlysu je 22 × 70 × 400 mm, ale výrobcovia vedia na želanie zákazníka rozmer upravovať, čo sa však prejaví na konečnej cene. Parketové vlysy sa skladajú do rôznych vzorov (stromčekový, nepravidelný remeň, šachovnica, rybinový, dvojitá rybina a podobne). Pri mozaikových parketách ide o lamely alebo vlysy malých rozmerov (hrúbka 8 až 12 mm, šírka 30 až 60 mm, dĺžka 10 až 300 mm), ktoré sú poskladané do tabúľ rozmanitých vzorov. Tieto tabule väčšinou s rozmermi 480 × 480 mm sú bez konečnej úpravy a majú z rubovej strany textíliu či sieťovinou alebo z lícnej strany krepovú pásku, ktorá sa po celoplošnom nalepení podlahy zbrúsi. Potom sa parkety tmelia, brúsia a upravujú lakmi alebo olejovými voskami. Zvláštnym typom podlahy je takzvaná priemyselná mozaika. Vyrába sa z lamiel úzkych 8 až 20 mm, dlhých 160 až 420 mm, ktoré sa skladajú na tupý spoj do pásov hrubých 20 až 22 mm a širokých 160 až 320 mm. Vďaka malým rozmerom jednotlivých lamiel nedochádza k priveľkým objemovým zmenám, takže podlaha je stabilnejšia. Tieto podlahy sa používali v priemyselnych objektoch, ale dnes sa sa nimi stretávame aj v moderných interiéroch. Pre architektov sú príťažlivé svojou ojedinelou skladbou, ktorá výrazne oživuje interiér. Ďalšou výhodou je možnosť viacnásobného zbrúsenia až do hĺbky 15 mm, čo podstatne predlžuje životnosť podlahy.