Aby vám dom neušiel k susedom!: Alebo stavať či nie, to je otázka…

V čom bol problém? Špecifické podmienky zakladania stavby vyžadujú v prvom rade podrobný prieskum a sondu podložia. Podložie alebo základová pôda tvoria neoddeliteľnú súčasť konštrukcie stavby a prvoradou úlohou každej stavebnej konštrukcie je spoľahlivé plnenie funkcií, na ktoré boli vytvorené. Ak však nie sú známe vlastnosti a zloženie podložia, nie je možné správne navrhnúť základovú konštrukciu a už vôbec nie v náročných podmienkach. Spôsob založenia, aj keď závisí predovšetkým od inžiniersko-geologických podmienok lokality, nie je spojený iba so statickými problémami.

Máte aj vy pozemok na nie celkom typickom teréne, v prudkom svahu alebo blízko rieky, a premýšľaťe, či sa na ňom vôbec dá postaviť dom? O rozhovor na tému zakladanie rodinného domu v špecifických podmienkach sme požiadali prof. Ing. Petra Turčeka, PhD., odborníka v oblasti zakladania stavieb, z Katedry geotechniky na Stavebnej fakulte Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave.

Čo vlastne znamená špeciálne zakladanie? Týka sa vôbec výstavby rodinného domu?

82640
archív vydavateľstva JAGA

Každá stavba vyžaduje osobitý prístup a postup pri jej zakladaní, pretože aj zdanlivo bezproblémové územie rovinatého charakteru, bez vysokej spodnej vody, môže v sebe ukrývať potenciálny problém. Napríklad nerovnomerné zloženie základovej pôdy, ktoré by mohlo spôsobiť nerovnomerné sadanie stavby, alebo dutiny v oblastiach s banskou činnosťou, o ktorých stavebník ani netuší. To sa však dá zistiť až na základe sondy a jej prieskumu. Veľa stavebníkov sa možno zľakne slova sonda a predstaví si pod týmto pojmom ťažké mechanizmy, ktoré treba doviezť na pozemok. Najlepším riešením nemusí byť iba niečo, čo je výsledkom počítačovej analýzy a drahého výskumu pomocou veľkých strojov. Pre stavby menšieho charakteru, ako sú rodinné domy, existujú aj finančne a technicky menej nenáročné metódy, ktorých výsledky potom pomôžu pri projektovaní jednotlivých konštrukcií.

Dnes všetci trpíme pocitom, že iba veľké a drahé veci a riešenia sú tie správne. Malé ručné a vreckové prístroje, ako je malá sonda, ktorá sa dá kladivom zahĺbiť dva alebo tri metre, sa ideálne hodia na stavby malého rozsahu, ako sú rodinné domy, a rozhodne to nie je finančne náročný spôsob zisťovania zloženia podložia. Na všetko existujú normy a na stavby malého rozsahu tiež. Každý projektant vie rýchlo a jednoducho podľa normových tabuliek určiť šírku a hĺbku základov do konkrétneho podložia. Ak ide o špecifickú situáciu, ktorá vyžaduje rozsiahlejšie a komplikovanejšie riešenie, dobrý projektant, ktorý zistí, že je to nad jeho sily, sa obráti na odborníkov v konkrétnej oblasti. Iba neseriózny projektant môže tvrdiť, že všetko zvládne sám.

Kde sa môže budúci stavebník dozvedieť o geologických podmienkach konkrétneho územia, aby mal aspoň prvotnú predstavu o tom, či ide do špecifických podmienok zakladania stavby, alebo nie?
Na Slovensku sú vypracované inžiniersko-geologické mapy, ktoré podrobnejšie znázorňujú všetky dôležité zložky prírodného prostredia konkrétneho územia, napríklad geodynamické javy (seizmicitu, svahové pohyby, krasové procesy, erózie, spraše a podobne), a s tým spojenú rizikovosť územia. Na stavebnom úrade by mali byť tieto mapy k dispozícii. Na základe nich by vás mal úradník na stavebnom úrade upozorniť na fakt, že ide o problematickú zónu a že by bolo vhodné obrátiť sa na odborníkov.

82643
archív vydavateľstva JAGA

Čo predstavuje najväčší problém pri zakladaní stavieb?
Problémom číslo jeden pri zakladaní stavieb je prítomnosť vody, či už spodnej, alebo povrchovej. A to sa netýka len stavieb v povodňových oblastiach, ale aj na svahu či na rovine. Pri výstavbe na akomkoľvek svahu je dôležitejšie odvodnenie pozemku, teda usmernenie toku podzemnej vody, aby nepodmývala základovú pôdu a neposúvala ju s kopca. Základným princípom však vždy ostáva neísť proti prírode, ale pochopiť ju a v súlade s ňou vytvárať nové konštrukcie. Problémom pri zakladaní na Slovensku sú aj takzvané spraše. Skoro desať percent územia na Slovenskú tvoria povrch spraše. Čo to je? Piesok nafúkaný západným vetrom napríklad zo Záhoria, usadený na inom mieste. Zrnká tohto piesku sú obalené napríklad mangánom, horčíkom, vápnikom, železom a spolu sa stmelili. Počas silnejších dažďov sa môžu tieto spraše rozpustiť a vrstva usadeniny sa prepadne. Nie je to neriešiteľný problém, sú vypracované postupy aj pri zakladaní väčších objektov v týchto územiach, napríklad zakladanie na pilótach, len o tom treba vedieť. A tu znova prichádza na rad sonda a znalosť miestnej základovej pôdy.

82642
archív vydavateľstva JAGA

Netreba podceňovať ani informácie od miestnych ľudí v danej oblasti, pretože práve oni vedia o miestnom probléme viac ako niekto, kto sa oháňa diplomom, ale konkrétne územie nepozná. Aj zdanlivo bezproblémová zóna môže prekvapiť rôznorodým zložením základovej pôdy a to, čo platilo u suseda pri vytváraní základov jeho rodinného domu, nemusí platiť už o päť metrov vedľa. Napríklad jedna z novovznikajúcich satelitných štvrtí pri Bratislave s výstavbou okolo stovky nových rodinných domov je zaujímavá tým, že sa zakladá na podloží, ktoré tvorí štrk vo väčšej hĺbke a na ňom je vrstva ílovitého sedimentu prechádzajúceho do pieskov. Jednotlivé vrstvy majú rozličnú hrúbku a tuhosť v rámci jedného územia. Našťastie tu ide o seriózneho investora, ktorý si uvedomil budúce následky a chcel si byť istý spôsobom zakladania týchto domov. Oslovil našu katedru s prosbou o radu a odbornú pomoc pri riešení jednotlivých domov. Ak je pripravená určitá skupina domov na založenie, prídeme odmerať únosnosť a prezrieť zloženie podložia a podľa konkrétnych podmienok sa potom navrhne konkrétna hĺbka a šírka základov.

Častým problémom v našich končinách je podcenenie prírodných a fyzikálnych dejov a takmer tridsať percent oporných múrov na Slovensku je poddimenzovaných. Problém nebude viditeľný hneď, to sa prejaví až po niekoľkých desaťročiach, keď tieto múry prestanú plniť svoju funkciu a potom sa budeme pýtať, ako sa to mohlo stať. A to môže vzniknúť aj pri spevňovaní strmých svahov pri výstavbe rodinného domu.

Nedobytný hrad vysoko na skale s fantastickým výhľadom na okolitú krajinu, aj to je predstava niektorých budúcich stavebníkov o svojom rodinnom sídle. A nie je to predsa len výmysel súčasnosti, veď stredoveké hrady na skalách tu sú už niekoľko storočí. S čím sa musí počítať pri založení domu na skale? Nepatrí skalné podložie medzi tie ideálnejšie možnosti?
Áno, skalný podklad býva väčšinou tým najlepším základovým podložím. No vzniká problém pri umiestnení stavby do takéhoto podložia, pretože vyhĺbenie výkopových jám sa musí robiť pomocou rozrušovacích prostriedkov a tým sa môže narušiť aj celistvosť skaly a môžu vzniknúť nebezpečné trhliny. Samozrejme, takáto stavebná činnosť aj niečo stojí a málo to rozhodne nie je. Je však skutočnosťou, že skalné podložie je prakticky nestlačiteľné, má najvyššiu únosnosť, takže výstavba na ňom je reálna. Môže sa však stať, že desať metrov vedľa je situácia na založenie stavby oveľa menej finančne a technicky náročná, s rovnakým výhľadom. To je však znova vecou obhliadky terénu a jednoduchej sondáže.

Na koho by sa mal obrátiť investor, ktorý sa rozhodol predsa len postaviť dom napríklad na svahu strmšom ako 45°, pretože ten výhľad stojí z všetky peniaze?
Rozhodne musí osloviť projekčnú kanceláriu. Väčšina architektov a projektantov spolupracuje s odborníkmi, zvlášť v zložitejších prípadoch, keď okrem základných profesií pri vypracovaní projektu oslovia aj špecialistov na konkrétny problém. Napríklad aj od nás z fakulty. Tu sa investor môže dostať ku konkrétnym informáciám a spolu s projektantom dospejú k výslednému rozhodnutiu, či je pre neho miera finančnej náročnosti projektu únosná. Niekedy sa môžu dostať aj k prekvapivo lacným riešeniam, ktoré si investor ani nevie predstaviť.

Čo by ste poradili stavebníkom, ktorí sa rozhodli stavať v zaplavovaných oblastiach? Nízka cena takýchto pozemkov je často rozhodujúca.
Stavebné objekty v zaplavovaných oblastiach by rozhodne nemali byť podpivničené. Bolo by dokonca výhodné, keby mali aj prízemné podlažie zvýšené nad úroveň okolitého terénu. Niekoľko príkladov takýchto stavieb sa na Slovensku nájde aj z predošlého obdobia. Takzvané chatky na stračích nôžkach, ktoré boli postavené na pilieroch a priestor pod nimi sa využíval iba ako odstavná plocha pre auto, sú príkladom riešenia rodinného domu v zaplavovanej oblasti. Ak sa k tomu pridajú vhodné stavebné materiály, ktorých vlastnosti sa pôsobením vody nemenia, a zabezpečená stabilita objektu počas povodne, ostáva už len kúpiť si nejaké plavidlo.

Prvoradou úlohou každej stavebnej konštrukcie je spoľahlivé plnenie funkcií, na ktoré boli vytvorené. Základová pôda tvorí neoddeliteľnú súčasť stavby, čo si treba uvedomiť, a nestabilnému stavenisku je lepšie sa vyhnúť.

Rodinný dom spolovice nad vodnou plochou, s mólom siahajúcim od terasy domu až k malej loďke zakotvenej opodiaľ, alebo na úpätí kopca s neuveriteľným tichom vôkol sú scenérie ako vytrhnuté z prostredia, v ktorom sa odohráva dej romantického filmu. Aká je však skutočná finančná a technická náročnosť takýchto stavieb? Odpoveď je len jedna – vždy záleží na konkrétnych podmienkach, ktoré rozhodne patria do rúk odborníkov. Nad svojpomocnou formou výstavby netreba ani začať uvažovať.