Ako chrániť drevo

{R1}

Slnko, voda a drevokazné huby

Je prirodzené, že v exteriéri je drevo namáhané v oveľa väčšej miere ako vnútri domu. Na jeho znehodnotení sa podieľajú viaceré faktory, ktoré možno rozdeliť do dvoch základných skupín – abiotické a biotické. Abiotické faktory, ako sú napríklad svetlo, teplo, kyseliny, voda, prachové častice, piesok a podobne, znižujú mechanické, fyzikálne aj estetické vlastnosti dreva. Pôsobenie týchto faktorov nemusí prebiehať jednotlivo, ale súčasne; dôsledkom je intenzívnejšia degradácia dreva.

Spolupôsobenie slnečného žiarenia, vody a mechanických častíc (prachu, piesku) sa odborne nazýva atmosférická korózia dreva. Slnečné žiarenie má negatívny vplyv predovšetkým na lignín, ktorý sa pôsobením vody z dreva vymýva a vydrobuje. Tak dochádza k farebným zmenám – drevo časom získava striebornú až striebrosivú farbu.

164912 Daniel Veselský

Ďalším veľkým nepriateľom drevených konštrukcií sú drevokazné huby a drevokazný hmyz, ktoré patria medzi biotické škodce dreva. Drevokazné huby sa nachádzajú tak vo voľnej prírode, ako aj v interiéroch budov. Väčšinou sa šíria výtrusmi, ktoré sú unášané vetrom. Vlhkosť dreva (nad 20 %) a teplota prostredia (v rozpätí od 18 až 25 °C) a prítomnosť dreva ako zdroja živín sú základným predpokladom na šírenie húb. Ich pôsobením drevo podlieha hnilobe, znižuje sa jeho hustota a klesá pevnosť. Do tejto kategórie patria aj drevosfarbujúce huby, ktoré síce nezhoršujú jeho mechanické, ale estetické vlastnosti – vytvárajú farebné škvrny (tzv. zmodrenie). Hubám, ako je napríklad drevokaz slzivý či trámovky, stačí vyššia vlhkosť a už si pochutnávajú.

Rovnako aj drevokazný hmyz – ten si nevyberá podľa ceny, ako potrava alebo vhodné miesto na rozmnožovanie mu poslúži akékoľvek drevo. Najväčšie škody páchajú červotoče a hrbohlavy. Častým mylným názorom je, že drevo znehodnocujú dospelé jedince; v skutočnosti sú to ich larvy, ktoré doň vyhlodávajú chodbičky. Príznakmi napadnutia dreva drevokazným hmyzom je vŕzganie a drvina, ktorá sa vysypáva z materiálu.

164910 doc. Dr. Ing. Pavel Král

Ako z kruhu?

Voda, slnečné žiarenie, prach, drevokazné mikroorganizmy – to všetko sú teda negatívne faktory, ktoré narúšajú štruktúru dreva a pred ktorými ho treba chrániť. Dvojnásobne to platí najmä pre drevené konštrukcie a predmety, ktoré sú vystavené priamym poveternostným účinkom – plotom, oknám, bránam, záhradnému nábytku a podobne. Je nevyhnutné ošetriť ich kvalitným a odolným náterom, ktorý sa postará o zachovanie vlastností a vzhľadu dreva. Na chemickú ochranu dreva možno použiť:

• impregnačné prostriedky (impregnačné oleje, nátery a lazúrovacie laky),
•  
• fungicídy (proti baktériám, plesniam a hubám),
•  
• insekticídy (proti hmyzu),
•  
• antipyrény (proti ohňu a zvýšeným teplotám).
•  

164909

Fungicídne a insekticídne rozpúšťadlá a moridlá obsahujú jedy (pre človeka neškodné) pôsobiace proti drevokazným hubám, plesniam a drevokaznému hmyzu. Ich súčasťou sú látky, ktoré prenikajú hlboko do dreva, vďaka čomu je jeho povrch vodoodpudivý. V súčasnosti už aj niektoré laky a farby obsahujú účinné látky proti hmyzu, plesniam a hubám, ako aj proti nežiaducemu UV žiareniu. Zvyčajne sa však odporúča ošetriť drevo najprv špeciálnymi ochrannými prípravkami s fungicídnymi a insekticídnymi účinkami a následne lakom či farbou.

Na rozdiel od kovov má drevo jednu nevýhodu. Kov má síce oveľa väčšiu tepelnú rozťažnosť, zväčšuje však svoj objem v závislosti od teploty rovnomerne, preto na nátery možno použiť farby, ktoré majú podobnú rovnomernú rozťažnosť (menšiu než 30 až 50 %). Drevo nepodlieha rovnomernej tepelnej rozťažnosti, ale rozťahuje sa nerovnomerne, vzhľadom na svoju štruktúru. Preto je problematické prispôsobiť vlastnosti náteru vlastnostiam dreva a požiadavka na pružnosť náterov musí byť podstatne vyššia.
Navyše môže pôsobením poveternostných vplyvov drevo pozdĺž letokruhov praskať – to platí najmä pre nedostatočne preschnuté alebo neodborne opracované drevo. V takých prípadoch, žiaľ, už nepomôže ani farba s rozťažnosťou väčšou než 100 %. To znamená, že základným predpokladom kvalitných okenných rámov, dvier, fasádnych obkladov alebo slnolamov je vyzreté a suché drevo.
 

Prednosti noviniek

Na ochranu dreva je určený celý rad náterových hmôt. Kedysi sa bežne používali olejové (fermežové) farby, neskôr syntetické (alkydové) nátery. Dnes sa na vonkajšie použitie najčastejšie používajú vodou riediteľné náterové hmoty. Na rozdiel od svojich predchodcov majú totiž niekoľko predností – podstatne väčšiu prieťažnosť, menší sklon ku kriedovateniu (stará farba sa zvykne lúpať a prášiť) a oveľa lepšiu paropriepustnosť. Veľmi dôležitá je životnosť náterov, ktorá, ako ukázali poveternostné skúšky, je pri vodou riediteľných náteroch oveľa dlhšia.

164911
Daniel Veselský

Farby a laky

Náterové látky určené na úpravy drevených povrchov sa podľa intenzity prekrytia delia na bezfarebné a farebné.
Farebné náterové hmoty úplne zakrývajú vzhľad podkladu – vytvárajú nepriehľadnú tvrdú vrstvu, ktorá môže zakryť drobné defekty (základné krycie farby a emaily). Emaily obsahujú veľké množstvo pigmentov. Medzi ich prednosti patria vysoká vodoodpudivosť. Dodávajú sa v rozličných farebných odtieňoch. Lazúrovacie laky tiež majú kryciu schopnosť, ale na rozdiel od farieb je kresba a štruktúra dreva po ich nanesení viditeľná. Do týchto náterov sa pridáva malé množstvo biocidov – takže chránia drevo nielen pred vlhkosťou a UV žiarením, ale aj pred zmodrením, drevokaznými hubami a hmyzom. Nanášajú sa v niekoľkých vrstvách. Jemný film na povrchu je elastický, takže sa prispôsobuje pohybom dreva bez toho, aby popraskal. Podľa materiálu, ktorý sa používa na výroby lazúr, rozlišujeme lazúry na báze alkydovej živice s obsahom riedidla a vodou riediteľné akrylové lazúry bez obsahu riedidla.

Bezfarebné nátery boli donedávna pri použití v exteriéri trochu v nevýhode. Mali nízku odolnosť proti slnečnému žiareniu a ostatným poveternostným vplyvom. Intenzívny vývoj nových surovín však umožnil zlepšiť ich vlastnosti. Moderné, vodou riediteľné transparentné silnovrstvové vonkajšie laky na drevo sa väčšinou vyrábajú v lesklej, polomatnej či matnej úprave. Sú vhodné na natieranie drevených obkladov, podhľadov, dvier, plotov, záhradného nábytku a podobne. Dlhú životnosť náterov zaručujú špeciálne látky a UV absorbér – chránia drevo pred účinkami ultrafialového žiarenia, poveternostnými vplyvmi a plesňami.

Oleje paria medzi tradičné náterové látky, ktoré sa napriek zvyšujúcim nárokom na ekologickú výrobu stále používajú. Oleje (patrí sem aj fermež) silno prenikajú do dreva, jednoducho sa aplikujú, no pri práci s nimi treba dodržiavať bezpečnostné opatrenia.

164908
Daniel Veselský

Aplikácia

Aby náter plnil svoju funkciu a aby vydržal čo najdlhšie, je nevyhnutná príprava povrchu dreva. To by malo byť suché a zdravé. Pred natieraním je nevyhnutné drevo vysušiť, odstrániť smolu a mastnotu, v prípade napadnutia škodcami treba postihnuté miesta odstrániť ohobľovaním či prebrúsiť až na zdravé drevo (to isté platí aj vtedy, keď je drevo zašednuté). Starým a časom zvetraným náterom treba venovať okamžitú pozornosť, pretože cez poškodenú vrstvu vniká do dreva vlhkosť a degraduje ho.
Staré nátery sa odstraňujú opaľovaním teplovzdušnou pištoľou, prípadne prípravkom určeným na odstraňovanie starých náterov, ktoré sa následne zoškrabú z povrchu špachtľou. Nové nátery možno aplikovať štetcom, postrekom (najmä pri zle prístupných alebo rozmernejších drevených konštrukciách), ponorom, dlhodobým máčaním, injektovaním či podtlakovo-pretlakovou technológiou (vždy je potrebné postupovať podľa návodu pre konkrétny prípravok, uvedeného na obale).

Nielen chémia

Na zachovanie mechanických aj estetických vlastností dreva je okrem chemickej ochrany veľmi dôležitá aj konštrukčná ochrana. Jej úlohou je úpravami teploty, vlhkosti a iných fyzikálnych parametrov eliminovať v čo najväčšej miere pôsobenie biologických škodcov (drevokazné a drevosfarbujúce huby, plesne, drevokazný hmyz) a abiotických činiteľov (slnečné žiarenie, zrážky, emisie a podobne). V praxi sa pod pojmom konštrukčná ochrana rozumie:

• použitie trvanlivejších druhov dreva,
•  
• umiestnenie drevených stavebných prvkov a konštrukcií tak, aby sa obmedzilo vnikanie vody (dážď, zatekanie), aby boli dostatočne odvetrané pre vysychanie prípadnej vlhkosti; najmä otvorené konštrukcie, ako sú ploty, slnolamy či pergoly, treba navrhnúť tak, aby sa v nich zrážková či spodná voda dlho nezdržiavala (konštrukčným riešením alebo pomocou hydroizolácií),
•  
• povrchová úprava nátermi, ktoré zabraňujú vnikaniu vody do vysušeného dreva.