Ako utesniť okná a dvere
Keď sa spomína renovácia domu alebo bytu, zväčša príde slovo aj na výmenu okien. Je to však vôbec potrebné? Nedajú sa pôvodné okná upraviť na štandard nízkoenergetického bývania? Žiaľ, odpoveď je – nie. Nestrácajte však hlavu, ani taká oprava nie je na zahodenie, aspoň na určitý čas.
Okno = vetranie?
V každej obývanej miestnosti sa musí meniť vzduch. Spotrebovaný by sa mal odvádzať a nový čerstvý privádzať. Táto výmena prebiehala tradične netesnosťami v oknách a dverách a bola prakticky neriadená. Lenže keď fúkal vonku silný vietor, výmena bola nadmerná a nepríjemná, a naopak, ak bolo vonku bezvetrie, výmena vzduchu bola nedostatočná a bolo potrebné otvoriť okno. Aj v prípade, že byt ostáva dlhší čas neobývaný (napríklad počas dovolenky), netreba vôbec vetrať. No a nižšia intenzita vetrania znamená aj nižšiu spotrebu tepla.
Výmena vzduchu by mala dosahovať hodnoty asi 20 až 50 m3/hod. na osobu. Keďže v bežných podmienkach je ťažké túto hodnotu odmerať, treba vziať do úvahy iné ukazovatele. Predovšetkým ide o zápach a relatívnu vlhkosť. Relatívna vlhkosť sa dá merať priamo vlhkomerom, pach sa dá rozpoznať pri príchode do nevetranej miestnosti (pri pobyte sa tento indikátor rýchle stráca). Pre ľudský organizmus, najmä pre dýchacie orgány, je optimálna vlhkosť v rozpätí 45 až 70 %. Pre stavebné konštrukcie, hlavne staršie neizolované domy alebo domy zle izolované s množstvom tepelných mostov, je najlepšia čo najnižšia vlhkosť, aby sa voda v konštrukciách, alebo dokonca na vnútornom povrchu konštrukcie, nezrážala.
Všeobecne sa odporúča hranica vlhkosti v rozpätí 40 až 50 %, keďže táto úroveň je prijateľná z obidvoch hľadísk. V dobre tepelne udržiavanom dome si môžeme dovoliť asi 60 % vlhkosť. Toto všetko sú dôvody, prečo by ste sa mali pred výmenou okna zamyslieť aj nad spôsobom vetrania a určiť si optimálny režim, ktorý bude vyhovovať hygienickým požiadavkám obyvateľov aj stavebným konštrukciám domu.
Prečo opravovať pôvodné okná
Asi najdôležitejší dôvod sú financie, pretože nové okná, ktoré by mali byť veľmi kvalitné, sú pomerne drahé. Častým dôvodom, najmä pri stavbách s historickým nádychom, je aj estetická stránka. Pôvodné okná sú pekné, škoda ich vyhadzovať. Obnovené okná môžu často dosiahnuť vyššiu kvalitu ako štandardné plastové okná alebo eurookná v nižšej cenovej relácii. Aj keď sa renovácia starého okna na prvý pohľad zdá rovnako zložitá ako vybúranie starého okna a osadenie nového, šikovnejší domáci majster ju zvládne. Výnimku môžu tvoriť iba okná s prehnitými časťami alebo silne deformované, kde si oprava vyžaduje rozsiahlejší odborný zásah. V prípade potreby si môžete vypomôcť aj odbornými firmami, ktoré sa na renovácie starých drevených okien špecializujú.
1. krok = výber skla
Sklo na renovovanom okne by malo mať čo najmenšie straty tepla. V minulosti sa používali sklá jednoduché, potom sa k nim pridalo druhé sklo a neskôr dvojsklo plnené vysušeným vzduchom, ktorému niektorí chybne hovoria izolačné sklo, a to napriek tomu, že má rovnaké vlastnosti ako dve obyčajné sklá za sebou. Nesprávnou cestou sa ukázali aj takzvané vákuové sklá, ktoré majú z priestoru medzi sklenenými platňami čiastočne vysatý vzduch. Tieto sklá majú len o málo lepšie tepelnoizolačné vlastnosti ako dve obyčajné sklá. Najvhodnejším riešením sa ukázali sklá s priehľadnou nízkoemisívnou vrstvou nanesenou na povrch.
Táto vrstva znižuje prechod tepla cez sklo asi desaťnásobne. Sústava dvoch skiel za sebou, pričom jedno sklo má takúto vrstvu, dosahuje dvojnásobne lepšie tepelnoizolačné vlastnosti ako lepšie takzvané izolačné sklo. Pri použití nízkoemisívnej vrstvy medzi dvoma alebo tromi sklenenými tabuľami sa dá použiť lacnejšie mäkké pokovovanie tejto vrstvy. Ak je však vrstva v kontakte so vzduchom, ktorého teplota sa často mení, treba použiť pokovovanie tvrdšie, a teda drahšie. Použitím pokovovaného skla namiesto bežnej sklenej tabule vnútorného krídla sa dá znížiť prechod tepla asi o 30 %. Pri výbere skla určite natrafíte aj na dvojité, respektíve trojité sklenené tabule s medzipriestrom vyplneným vzácnym plynom, ktorý taktiež bráni prechodu tepla, napríklad argónom, kryptónom alebo xenónom.
Lepšie izolačné vlastnosti získate aj zvýšením počtu sklenených tabúľ, ktoré medzi sebou vytvárajú voľný priestor (vyplnený buď vzduchom, alebo vzácnym plynom). Vzniká tak trojsklo (alebo štvorsklo). Pre zachovanie hmotnosti sklenenej výplne na úrovni hmotnosti dvojskla sa dá prostredné sklo vymeniť za fóliu. Sklo v kombinácii s fóliou sa predáva pod obchodným názvom Heat Mirror a dosahuje asi jedenapolkrát vyššiu izolačnú schopnosť ako dvojsklo.
2. krok = dôležité detaily izolačných skiel
Aj keď chemické zloženie skla, respektíve obsah atómov železa v skle, nemá vplyv na izolačné vlastnosti skla, dokáže vo veľkej miere ovplyvniť prechod tepla zo slnečného žiarenia do miestnosti. Sklo s nízkym obsahom železa sa predáva pod rôznymi obchodnými názvami, napríklad ako biele sklo, solárne sklo alebo diamantové sklo, žiaľ, na trhu sa objavuje skôr ojedinele. Pri izolačných dvojsklách, trojsklách a Heat Mirror hrá veľkú úlohu aj kvalita dištančného rámika medzi jednotlivými sklenenými tabuľami. Dištančný rámik býva často z hliníka s výplňou silikónovým gélom, z plastu, laminátu alebo z antikora. Pri sklách, ktoré nie sú aspoň 3 cm zapustené do rámu (častý prípad práve pri renovovaných oknách), treba zvoliť veľmi kvalitný rámik, t. j. laminátový alebo antikorový. Plastové rámiky sú diskutabilné z hľadiska trvanlivosti materiálu.
3. krok = neotváravé okno
Aj pri renovácii starých okien je dobré zvážiť, či okno chcete v budúcnosti otvárať. Táto, možno trochu netradičná úvaha môže do značnej miery ovplyvniť spôsob renovácie. Ak usúdite, že okno otvárať nebudete (napríklad okná na prízemí, ktoré používate na vetranie iba zriedkavo alebo malé okno vedľa dverí a pod.) je oprava okna jednoduchšia, lacnejšia a účinnejšia, pretože sa dá okno napevno zaskliť jedným dvojsklom, ale ešte lepšie trojsklom. Pri zasklievaní možno postupovať takto: nové dvoj- alebo trojsklo vložíte do rámu po vybraných krídlach, sklo zatmelíte a prekryjete drevenými lištami tak, aby bezpečne držalo. Lišty môžu mať zospodu pásik polystyrénu s presahom na rámik trojskla. Takto môžete upraviť aj časť okna a zvyšok nechať otváravý (časté riešenie aj pri nových oknách). Priečky v okne treba ponechať na pôvodnom mieste, aby ste zachovali pekný vzhľad okna.
4. krok = otváravé okno
Výmena skla v otváravom okne je takisto veľmi jednoduchá záležitosť. Okenný rám však musí byť zdravý a otváravé časti nesmú byť priveľmi skrivené. Mierne zakrivenie sa dá opraviť zabrúsením alebo ohobľovaním. Výhodou starých dvojitých okien je aj tvar krídla – väčšinou vysoký obdĺžnik (pomer strán 1 : 2,5 až 1 : 4), takže pánty sú relatívne málo namáhané na ohyb a bezpečne vydržia aj niekoľkonásobne vyššie zaťaženie novým zasklením. V súčasnosti sa štandardne používa hrúbka 4 mm, preto sa pri použití nového dvojskla zvyšuje záťaž takmer trojnásobne. Aj napriek tomu je otváranie a zatváranie takéhoto okna bezproblémové, samozrejme, ak sú pánty naolejované.
Rozmery nového dvojskla (alebo skla Heat Mirror) nemusia na milimeter presne zodpovedať zasklievanému priestoru (pri oprave viacerých krídel zistíte, že každé krídlo sa v rozmeroch trocha odlišuje), pretože rozmer zasklievaného priestoru sa dá v prípade potreby zväčšiť. Po vysadení krídla treba ľubovoľným spôsobom vybrať pôvodné zasklenie – bez porušenia skla je to veľmi ťažké. Pomocou hornej frézy a frézy s bočným a dolným odberom musíte drážku prehĺbiť tak, aby ste nové sklo zapustili aspoň do hĺbky 2 mm. Sklo môžete nechať zalícované, potom ho však treba zachytiť dodatočnými prídržnými lištami. (Cena najlacnejšej frézy sa pohybuje od 2 000 tisíc korún vyššie, a preto sa jej kúpa oplatí pri oprave viacerých okien.
Pri oprave jedného okna je lepšie si frézu zapožičať.) Nevyfrézované rohy a kúty treba upraviť ručne dlátom. Osadené sklo by malo mať na okrajoch kúsok voľného miesta, aby bola umožnená dilatácia. Proti vypadnutiu treba sklo zaistiť štandardným spôsobom – do krídla sa zatlačia malé zaisťovacie trojuholníčky. Nakoniec treba sklo zatmeliť neutrálnym silikónovým tmelom.
5. krok = utesnenie okna
Poznáme niekoľko druhov tesnení – od hliníkových cez samolepiace molitanové, prípadne gumené či termoplastické pásky až po jedno- či dvojzložkové tesniace tmely. Silikónové tesnenia sa vyznačujú odolnosťou proti teplotám v rozpätí od –60 do +180 °C, proti poveternostným vplyvom a UV žiareniu, chemickou odolnosťou proti náterovým látkam a kyselinám a životnosťou minimálne 20 rokov. Pri správnej montáži zabezpečia 50- až 70-percentné zníženie infiltrácie vzduchu. Utesňovať treba vždy vnútornejšiu hranu krídla, ktorá je najbližšia k interiéru. Pri dvojitých oknách sa utesňuje vnútorné krídlo.
Dvere treba utesňovať dvakrát – hranu v rohu profilu dverí a druhý roh na vnútornej prítlačnej rovine. Zdvojené okná sa tesnia v styku s rámom, ako aj vzájomne medzi priskrutkovanými rámami. Vnútorné tesnenie je dôležité preto, aby sa nerosilo vnútorné sklo. Tesnenie môžete nalepiť aj na krídlo okna. Vtedy potrebujete nalepovacie tesnenie z penového polyetylénu alebo silikónu. Podľa hrúbky medzery treba zvoliť aj priemer tesnenia. Väčšinou je vhodné použiť mäkšie tesnenie, ktoré sa lepšie prispôsobí. V špeciálnych obchodoch kúpite aj silikónové nalepovacie tesnenie s dvoma lepiacimi rovinami na nalepenie do rohu profilu okenného rámu. Výhodou nalepovacieho tesnenia je rýchla montáž, nevýhodou je riziko odlepovania. Častý variant tesnenia je natlačenie pera na silikónovej trubičke do drážky vyfrézovanej v rohu profilu okenného krídla. Pri tesnení treba dôkladne utesniť všetky rohy a nezabudnúť na utesnenie dvoch krídiel medzi sebou.
Nový šat pre staré okno a dvere V prípade nevhodného estetického vzhľadu starého okna (starý náter, nevhodná farba atď.) treba obnoviť aj náter. Najskôr však musíte odstrániť celú pôvodnú vrstvu náteru, napríklad brúsením, opaľovaním teplovzdušnou pištoľou, alebo pomocou chemických odstraňovačov, prípadne čpavkovaním. |
|
Bielenie dreva sa používa najmä pri svetlých druhoch dreva, ktoré boli nejaký čas vystavené priamym účinkom poveternostných vplyvov. Pred nanesením nového náterového systému treba povrch okna vybrúsiť dohladka. Povrch musí byť čistý, bez zdvihnutých a rozstrapkaných vláken, hrany jemne zaoblené. Nový náterový systém by mal mať niekoľko vrstiev, pričom každá z nich má inú funkciu: napúšťacia (penetračná vrstva), vyrovnávajúca vrstva, podkladová vrstva a vrchná vrstva. |
Výsledok
Ideálne renovované okno má pokovované dvoj- alebo trojsklo s výplňou argónom alebo kryptónom. Vonkajší rám okna je prekrytý izoláciou a vnútorné dištančné rámiky sú laminátové alebo antikorové.