Dom z pasie?

Pasivita, ktorá dá zabrať

Dnes už ani na Slovensku nie je veľa pochybností o tom, že si treba vo väčšej miere začať so stavbami pasívnych domov. Prečo? Opäť stará, ale pravdivá pesnička o energiách, ktoré už lacnejšie nebudú.

Riešenie je už známe. Kto nespotrebuje veľa energie, ušetrí na nákladoch na bývanie. Ten, kto má odvahu pustiť sa do realizácie domu bez aktívnej vykurovacej sústavy a s dokonale zabezpečeným tesným obvodovým plášťom, investuje do budúcnosti. Chvíľu, teda po pravde niekoľko rokov, to trvalo aj susedom v Rakúsku a ich susedom v Nemecku, kým sa tento spôsob stavania stal šlágrom. Dnes možno aj niekoľko desiatok kilometrov za našimi západnými hranicami navštíviť a vidieť na vlastné oči životaschopnosť domov so spotrebou desatiny bežne potrebnej energie na celoročnú prevádzku. Funguje to, majú to certifikované, právom sa tým vystatujú.

Jedovať sa môžeme akurát pri myšlienke, že na to majú priamu štátnu finančnú podporu, aj keď u nich je cena takéhoto domu v porovnaní so stavaním klasickým spôsobom v priemere vyššia „len“ o 10 %. U nás treba hneď na začiatku stavby opäť hľadať iné spôsoby, ako na finančnú úľavu, ktorou si chceme ušetriť do budúcnosti nielen vlastné náklady na spotrebované energie, ale sa aj zaradiť k niekoľkonásobne menej náročným míňačom drahocenných energií z vyčerpateľných zdrojov. Zatiaľ teda platí, že ak chce mať investor alebo investorček svoje pasívne hniezdočko, musí vyvinúť značnú mieru aktivity.

Nevzdávať sa, ide o detaily

Ako na energeticky pasívny dom, krátko EPD? Výstavba pasívneho domu sa v podstate len málo odlišuje od výstavby súčasného domu na Slovensku. V zásade sa dá stavať z materiálov známych pri výstavbe iných domov. V čom je teda rozdiel? Pozrime sa na detaily! Do projektu by sa mal pustiť človek, ktorý je presvedčený o zmysle EPD a má záujem naštudovať si materiály. Stavebná firma je vhodná taká, ktorá je hneď od začiatku rozhodnutá stavať v štandarde EPD. Nebude to mať ľahké, pretože jednoznačne najslabším článkom celého procesu od prvého návrhu až po kolaudáciu je kvalita realizácie stavby a chuť „vyhrať sa“ s každým detailom a každým spojom.

Slovensku sa už tiež „stali“ prvé pasívne domy. Ťahačmi by však mali byť stavebné a výrobné firmy so schopnosťou vidieť ďalej ako za prvotné investície. Tie sa im vrátia v podobe vzrastajúceho záujmu o energeticky nenáročné bývanie. Na trhu sa už ukazujú malí výrobcovia okien, pripravení vyhovieť požiadavkám na špeciálnu výrobu a osadenie trojskiel na takéto bývanie, súbežne s nimi sa objavujú ponuky firiem s vhodnými izoláciami, TZB a stavebnými materiálmi, z ktorých sa dá vybrať na projekt a realizáciu pasívneho domu. Reakcia je prirodzená – na malý dopyt odpovedajú malé firmy.

Každý pasívny dom má svoju cestu. Každý projekt je špecifický a realizácia prispôsobená podmienkam priestoru, v ktorom bude dom osadený. Netýka sa to len architektonického hľadiska; myslíme teraz najmä na energetický príjem a výdaj. Čím dom „nakŕmime“ na začiatku, tým bude živý v ďalších rokoch. Ide predsa o to, koľko mu doprajeme elektrospotrebičov, živých obyvateľov, aké bude mať obnoviteľné zdroje „na dostrel“ alebo aké ďalšie obnoviteľné zdroje zabudujeme nášmu domu do stáleho inventára (natočenie domu sever – juh, solárne panely, fotovoltaické články, tepelné čerpadlá, geotermálna energia, veterná energia). Podstatným detailom je aj to, ako sa nám podarí obliecť obydlie do skafandra z kvalitných izolácií, a ako sa pochlapí stavebná firma pri zabezpečovaní vzduchotesnosti obvodového plášťa. Ak naozaj má ísť o pasívny dom, potom okrem všetkých tých drobností majstrov treba ešte pred položením základovej dosky zabezpečiť funkčné riadené vetranie. Približne 30 m dlhá rúra (zemný register) zakopaná v hĺbke minimálne dvoch metrov pod zemou, kde je stála teplota, zabezpečí, aby sa čerstvý vzduch v zime cestou popod zem ohrial až o 10 ^oC a v lete ochladil. Aby to všetko splnilo svoj účel, musí „použitý“ vzduch von z domu. Pri odchode sa zbaví tepla vo výmenníku, v ktorom sa nový prichádzajúci čerstvý vzduch zahreje nepriamym ohrevom odobraním tepla od odpadového vzduchu. Máme na to medzi nadšencami úsporného bývania už zľudovený výraz – rekuperácia. Čerstvý vzduch a žiadny zápach a nečistoty; všetko si berie so sebou darca tepla. Do domova vstupuje týmto spôsobom viac ako 90 % tepelnej energie.

Slušivý, a keď treba zahreje

Ak je celoživotnou domácou úlohou pasívneho domu chrániť teplo domova, potom sa musí vyzbrojiť účinnou, niekoľko desiatok centimetrov hrubou tepelnou izoláciou schopnou likvidovať všetky pokusy o tepelné straty a prestup tepla obvodovou stenou. Podmienkou je, že súčiniteľ prestupu tepla U bude nižší ako 0,15 W/(m²K). Jednotlivé materiály to dokážu len pri určitých hrúbkach: napríklad vtedy, keď výlučne betónová stena by mala hrúbku 820 cm, plná tehla 427 cm, pórobetón 100 cm a keramické bloky 93 cm (zdroj: Centrum pasivního domu). Na pomoc si teda stavebné materiály priberajú klasické tepelné izolácie, ktoré túto podmienku vedia splniť: polystyrén a minerálnu vlnu pri 26 cm a u nás ešte nie veľmi odskúšaná vákuová izolácia už pri 3 cm. Kto sa rozhodne zatepliť obvodovú stenu EPD, môže siahnuť po niekoľkých konštrukčných riešeniach. Bežné izolačné materiály (minerálna vlna, sklená vata, PPS polystyrén) sa ukladajú do vonkajších stien v závislosti od použitého druhu v hrúbke 20 až 40 cm. Steny z keramických blokov zateplené minerálnym vláknom obyčajne „dostanú“ ešte prímurovku, niekedy doplnenú kontaktným zatepľovacím systémom z polystyrénu. Osvedčil sa aj spôsob stavania so strateným debnením z polystyrénu alebo drevená sendvičová stena s nosnými stĺpikmi, medzi ktorými je vložená vrstva konopných dosiek či minerálnej vlny.

Strecha je neustále v pozornosti projektantov pasívneho bývania. Hodnota súčiniteľa prestupu tepla sa musí držať pod 0,12 W/(m²K).

Termín pasívny dom sa dá použiť na označenie určitého štandardu technického riešenia budovy. To možno dosiahnuť použitím kombinácií rôznych technológií, stavebných materiálov a projektových návrhov. Cesta k pasívnemu domu nezávisí teda v takej miere od výberu materiálov, ale skôr od dodržania požadovaných parametrov a dokonalosti vyhotovenia stavby tak, aby dom vedel fungovať na princípe využívania pasívnych tepelných ziskov z vonkajšieho a vnútorného prostredia. Vydarená – dobre zateplená a kvalitne utesnená – obvodová stena a strešný plášť sú tým pravým zaklínadlom na „zázračný“ pasívny dom. Zabezpečia totiž, že z domu bez kontroly neunikne ani hlt vzduchu, a je teda pripravený na kontrolované dýchanie. Architekti sa pridŕžajú kompaktných tvarov budovy s čo najnižším pomerom ochladzovaných konštrukcií k objemu budovy. Ideálnym tvarom by bola guľa. V realite sa dá tepelná ochrana vylepšiť aj umiestnením domu do radovej alebo blokovej výstavby s obmedzením tvarovej zložitosti obvodových stien a strechy.

U nás nie je legislatívne obmedzená spotreba energie na vykurovanie. Norma určuje len minimálny tepelný odpor jednotlivých obalových konštrukcií. Obalové konštrukcie síce môžu tieto podmienky spĺňať, ale ak je stavba zle riešená, „veselo“ spotrebuje aj viac ako 100 kWh/(m².rok), kým pasívny dom si len „cucne“ okolo 15 k Wh/ (m².rok). Opäť to platí len v prípade, že všetky detaily sú vyriešené tak, ako boli navrhnuté v projekte EPD.

Steny bez okien?

Ale nie! Neprievzdušnosť a zabránenie tepelným stratám vyrieši aj použitie špeciálnych okien. Čo sa týka vykurovania, tak „najťažšie“ obdobie je zvyčajne od decembra do februára. Preto okná musia byť onakvejšie. Tie, ktoré sa bežne predávajú v požadovanej kvalite na súčasné budovy a so skvelým súčiniteľom U = 1,4 W/(m²K) pasívnemu domu nestačia. Stále sú to priveľké tepelné straty na to, aby si ich mohol dovoliť. Navyše, z jednej strany sa od okien na EPD očakáva, že vpustia do izieb čo najviac slnečných lúčov, svetla a tepla, a na druhej strane by mali chrániť budovu pred únikom tepla, koľko len vládzu. A koľko vládzu tie správne okná? Súčiniteľ prestupu tepla celých okien osadených do steny by mal byť nižší ako 0,85 W/(m²K).

Podmienkam môže vyhovieť drevené okno s tepelnoizolačnou korkovou vložkou zasklené trojsklom. Pri veľkých mrazoch teplota povrchu vnútorného skla je len o dva až tri stupne nižšia ako teplota v miestnosti. Tak to je výrazný rozdiel v porovnaní s bežnými oknami, ktorých povrch sa ochladí až o 8 ^oC. Rám drevených a plastových okien s trojsklom vhodný do pasívnej budovy je osadený do tepelnoizolačnej vrstvy a z vonkajšej strany je dodatočne izolovaný tak, aby sa zabránilo vzniku tepelných mostov. Povrch okennej výplne zo strany interiéru je dostatočne teplý na to, aby sa pri rozdielnych teplotách vonkajšieho a vnútorného prostredia nezarosoval. Znovu, samozrejme, záleží na precíznosti vyhotovenia a osadenia okien.

Na zaistenie pasívnych ziskov zo slnečného žiarenia platí, že:

• treba použiť zasklenie s veľmi nízkou hodnotou súčiniteľa prestupu tepla, ale súčasne so schopnosťou prepúšťať slnečné žiarenie a teplo;

• treba minimalizovať straty tepelnými mostami v mieste osadenia skiel do rámu a rámu do steny;

• treba zvoliť južnú orientáciu zasklených plôch. V lete, keď stojí slnko vysoko nad obzorom, vodorovné zatienenie nad oknom bráni prehrievaniu interiéru, v zime vďaka „nízkemu“ slnku prenikajú slnečné lúče hlboko do izieb.

72956

Mosty nepotrebuje

Aké mosty? Myslia sa tým samozrejme tie fyzikálne, ktoré vznikajú v miestach, kde je prerušená tepelná izolácia a tak sa vytvorí v konštrukcii pole, ktorým nezadržateľne uniká teplo. Čo je ešte nepríjemnejšie, na vnútornom povrchu je nižšia teplota – „raj“ pre kondenzáciu vodnej pary. To si neprosí žiadne bývanie a už vôbec nie v pasívnom dome. Veď už je jasné, že nepotrebuje žiadne úniky. Opäť jedenáste prikázanie EPD: dôsledné riešenie detailov a ich precízne vyhotovenie na stavbe. Konštrukcia už pri návrhu nesmie pripustiť žiadne miesto na vznik tepelného mostu! Príkladom je dôsledné oddelenie konštrukcie balkónu od obvodovej steny.

K základným pravidlám stavania bez tepelných mostov odborníci priradili takéto podmienky:

• ak je to možné, neprerušiť izolačnú vrstvu,

• keď predsa len dôjde k prerušeniu tepelnoizolačnej vrstvy, je vhodné v týchto miestach použiť materiály s veľmi nízkym súčiniteľom tepelnej vodivosti (pórobetón, drevo…),

• spoje v izolačnej vrstve prekryť ďalšou vrstvou izolácie,

• navrhovať konštrukcie vhodných geometrických tvarov (oblúk, tupý uhol…).

Na výpočet tepelných mostov sa pre pasívne domy používajú vonkajšie rozmery. Celkovú tepelnú stratu tvoria tepelné straty obvodovými konštrukciami a straty tepelnými mostami. Konštrukcia bez tepelných mostov je taká, ktorá má straty v kritických miestach menšie alebo rovné nule.

72952

Vzdušné zámky?

V prípade pasívnych domov nie. Základnou myšlienkou EPD je predsa riadené vetranie ako jediný spôsob, ako zabrániť nekontrolovaným stratám tepla a súčasne zabezpečiť potrebnú kvalitu vnútorného prostredia. Spoje stavebných dielov musia byť bezchybne utesnené. V prípade masívnych stavieb zaistí vzduchotesnosť kvalitne vyhotovená vnútorná omietka. Musí byť starostlivo napojená na ostatné konštrukcie (hrubú podlahu, neomietnutú konštrukciu stropu) s dodatočným utesnením spojov. Pozor na utesnenie napojenia omietky na rámy výplní otvorov. Každá netesnosť vzďaľuje dom od požadovaných parametrov pasívnej budovy.

72957

EPD v balíku

Toľko sa toho vymyslelo o pasívnych domoch, existujú skúsenosti, testy preukázali kvalitu materiálov a realizácií projektov pasívnych budov. Nemôžu teda odborníci v spolupráci s dodávateľmi stavebných materiálov a certifikovanými stavebnými firmami zabaliť všetky poznatky do „prefabrikácie“? Predvýroba celých projektov? EPD by to neznieslo. Pasívny dom je náročný na presnosť vyhotovenia a jedinečný vo vzťahu ku konkrétnemu prostrediu a užívateľovi. V katalógoch u serióznych firiem sa určite neobjaví. V Európe existujú a vznikajú združenia spoločností zaoberajúcich sa výstavbou a subdodávkami EPD. Každá z nich dodáva alebo rieši konkrétne časti a dodávky tak, aby boli schopné spolu dodať celý EPD. Takéto združenia dokážu spolu „na kľúč“ dodať a postaviť pasívnu budovu. Pre každú stavbu sa však pripraví vlastný architektonický návrh a výpočet požadovaných parametrov.

Slovensko má IEPD, teda Inštitút energeticky pasívneho domu. Táto inštitúcia informuje (vie zabezpečiť realizáciu potrebných výpočtov i meraní, zjednodušený program na predbežné posúdenie návrhu pasívnych domov so súhlasom autorov PHI Darmstadt), vysvetľuje, radí a smeruje k takej pozícii, akú má rakúsky a nemecký IG Passivhaus. Chce byť združením jednotlivcov a firiem, ktoré sa zaoberajú EPD. Neoceniteľné sú informácie o dodávateľoch, podmienkach spracovania projektov a realizácii stavby pasívneho domu.

Za hranicami sa stavajú pasívne bytovky a rodinné domy, ich obyvatelia platia za spotrebované energie desatinu z toho, čo bývajúci v klasických obydliach. V Rakúsku a v Nemecku už architekti nemusia aktívne hľadať zákazky; dostávajú ich. Čaká taká budúcnosť aj Slovensko?