Energetická certifikácia budov

{R1}

Prečo sa robí energetická certifikácia budov?

Energetický certifikát budovy je podmienkou ku kolaudačnému konaniu novej a významne obnovenej budovy. Je to doklad o kvalitatívnych energetických vlastnostiach budovy – jej energetickej hospodárnosti. Súčasťou certifikátov má byť aj odporúčaný súbor opatrení, ako možno zlepšiť jej stavebné konštrukcie a systémy vykurovania, prípravy teplej vody, vetrania a klimatizácie, osvetlenia. Z dôsledne vyhotovených energetických certifikátov možno posúdiť, či budova spĺňa minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť. Princíp energetických tried aplikovaný na budovy v energetických certifikátoch má zabezpečiť pre záujemcu o kúpu nehnuteľnosti jednoduchú orientáciu na trhu a dať mu informáciu, či kupuje priestory v budove, ktorá je alebo nie je energeticky hospodárna. Inými slovami: či v nej za energiu zaplatí viac, alebo menej.

Energetická certifikácia budov má zabezpečiť postupné stavanie nových budov s nízkou spotrebou energie a aj to, aby významne obnovované existujúce budovy mali primerane nízku spotrebu energie. Zvýšenie informovanosti prostredníctvom certifikátov ovplyvní aj cenu nehnuteľností.

Kedy sa má vykonať energetická certifikácia?

Energetická certifikácia je povinná:
a)  pri predaji budovy,
b)  pri prenájme budovy,
c)  pri dokončení novej budovy alebo významnej obnovy existujúcej budovy.
V iných prípadoch je dobrovoľná.

Ak má budova spoločný systém vykurovania, možno na základe vykonanej energetickej certifikácie vykonať aj certifikáciu jednotlivého bytu alebo inej samostatne užívanej časti budovy. Energetickú certifikáciu bytu možno vykonať aj na základe hodnotenia iného podobného bytu v tej istej budove, ktorého energetická certifikácia už prebehla.  

Budovy podliehajúce energetickej certifikácii

Povinnosť energetickej certifikácie sa vzťahuje:
•  na novú budovu a na významne obnovovanú existujúcu budovu, ktorých kolaudačné konanie sa začalo
po 1. januári 2008,
•  na budovu predávanú alebo prenajímanú
po 1. januári 2008.

Energetická certifikácia sa týka len vybraných typov budov vrátane systémov techniky prostredia, ktoré sa v nich nachádzajú (vykurovanie, príprava teplej vody, vetranie a klimatizácia, osvetlenie). Ide o:
•  rodinné domy,
•  bytové domy,
•  administratívne budovy,
•  budovy škôl a školských zariadení,
•  budovy nemocníc,
•  budovy hotelov a reštaurácií,
•  športové haly a iné budovy určené na šport,
•  budovy pre veľkoobchodné a maloobchodné služby,
•  ostatné nevýrobné budovy spotrebúvajúce energiu.
V prípade rodinných domov a bytových domov výpočet energetickej hospodárnosti nezohľadňuje vplyv osvetlenia a klimatizácie.

Visional © Fotky & Foto

Na aké typy budov sa povinnosť energetickej certifikácie nevzťahuje?

Povinnosť energetickej certifikácie sa nevzťahuje na:
•  budovy a pamätníky chránené z dôvodu architektonickej alebo historickej hodnoty alebo ako súčasť charakteristického prostredia, pri ktorých by dodržanie požiadaviek na energetickú hospodárnosť budov neprijateľne zmenilo ich charakter alebo vzhľad,
•  kostoly a iné budovy používané ako miesta na bohoslužby alebo na náboženské obrady či kultúrne podujatia,
•  budovy, ktoré sú dočasnými stavbami s plánovaným časom užívania kratším ako 2 roky,
•  priemyselné stavby, dielne a nebytové poľnohospodárske budovy s nízkou spotrebou energie,
•  bytové budovy, ktoré sú určené na užívanie menej než štyri mesiace v roku,
•  samostatne stojace budovy, ktorých úžitková plocha je menšia ako 50 m².

Výsledok energetickej certifikácie budov

Výsledkom procesu je energetický certifikát budovy, resp. energetický štítok. Sú to doklady, ktoré dokumentujú kvalitatívne vlastnosti budovy – jej energetickú hospodárnosť, zaradenie do príslušnej energetickej triedy a možné opatrenia na zlepšenie budovy a systémov techniky prostredia v nej. Je to zároveň aj deklarácia, že budova spĺňa minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť. V projektovej fáze sa to uvádza v podobe projektového hodnotenia na stavebné povolenie, resp. v realizačnej fáze v podobe energetického certifikátu budovy na kolaudačné rozhodnutie.

Energetický štítok je výňatok z energetického certifikátu. Ak ide o veľkú existujúcu budovu, v ktorej sídli orgán verejnej moci alebo právnická osoba poskytujúca služby veľkému počtu ľudí, pre ktoré ju ľudia často navštevujú, musí sa v nej umiestniť energetický štítok na nápadnom a zreteľne viditeľnom mieste prístupnom ľuďom, ktorí ju navštevujú.

Ako sa vypočíta energetická hospodárnosť budovy?

Energetická hospodárnosť je množstvo energie potrebnej na splnenie všetkých energetických potrieb súvisiacich s normalizovaným užívaním budovy, najmä množstvo energie potrebnej na vykurovanie a prípravu teplej vody, na chladenie a vetranie, ako aj na osvetlenie. Vyjadruje sa v číselných ukazovateľoch celkovej potreby energie (kWh/m².a) a tvorby emisií oxidu uhličitého (kg/m².a); (a = rok). Metodika výpočtu je predpísaná vo vykonávacej vyhláške k uvedenému zákonu a vychádza z presne špecifikovaných technických noriem (napr. STN EN 15603, STN EN 13790, súboru noriem STN EN 15316-x a iných). V prípade, že sa použije pri výpočte softvér, bude musieť byť garantovaná presnosť výsledku v súlade s referenčnými výpočtami podľa príslušných technických noriem.

1141965
isifa.com

Aká je platnosť energetického certifikátu?

Energetický certifikát je platný maximálne 10 rokov, ak sa skôr nevykonali také stavebné úpravy a zásahy do stavebných konštrukcií a technického zariadenia budovy, ktoré majú významný vplyv na jej energetickú hospodárnosť.

Kto vykonáva energetickú certifikáciu budov?

Energetickú certifikáciu môže vykonávať len osoba odborne spôsobilá na energetickú certifikáciu. Osvedčenie o odbornej spôsobilosti vydáva Slovenská komora stavebných inžinierov (SKSI). Podnikanie v oblasti energetickej certifikácie je živnosťou podľa osobitného predpisu; osobitnou podmienkou jej prevádzkovania je odborná spôsobilosť a jej preukázanie skúškou odbornej spôsobilosti pred skúšobnou komisiou. Skúšky odbornej spôsobilosti vykonáva SKSI a zverejňuje aj zoznam odborne spôsobilých osôb.
Odborná spôsobilosť sa podľa miest spotreby energie v budove člení na odbornú spôsobilosť na:
a)  tepelnú ochranu stavebných konštrukcií a budov,
b)  vykurovanie a prípravu teplej vody,
c)  vetranie a klimatizáciu,
d)  elektroinštaláciu a zabudované osvetlenie budov.
Energetickú certifikáciu môže vykonávať aj energetický audítor, ale len v prípade, že je aj odborne spôsobilou osobou na energetickú certifikáciu.

Kontrola energetických certifikátov a pokuty

Štátny dozor vykonáva Štátna energetická inšpekcia (ŠEI). Pokuty môžu byť udelené vlastníkom a osobám vykonávajúcim certifikáciu. Inšpekcia uloží podľa § 11 resp. § 12 zákona pokutu:
a)    právnickej osobe, ktorá je vlastníkom veľkej budovy, v ktorej sídli orgán verejnej moci alebo právnická osoba poskytujúca služby veľkému počtu ľudí, pre ktoré ju ľudia často navštevujú, ak neumiestni energetický štítok na nápadnom a zreteľne viditeľnom mieste, prístupnom ľuďom, ktorí ju navštevujú,
b)    fyzickej osobe, ktorá je vlastníkom bytového domu, inej budovy na bývanie alebo nebytovej budovy a prenajíma v nej byty, miestnosti alebo nebytové priestory, ak:
1.  neobstará energetický certifikát, hoci je podľa zákona povinná tak urobiť,
2.  neuschová energetický certifikát po celý čas jeho platnosti,
3.  neodovzdá platný energetický certifikát novému vlastníkovi pri predaji budovy,
4.  neodovzdá osvedčenú kópiu energetického certifikátu nájomcovi pri prenájme budovy,
5.  neumiestni energetický štítok v priestore na mieste prístupnom nájomcom bytov, ubytovaným osobám alebo zamestnancom.

Inšpekcia uloží pokutu podľa § 11 zákona oprávnenej osobe na energetickú certifikáciu budov, ktorá vykonala energetickú certifikáciu v rozpore s ustanoveniami zákona a technickými normami upravujúcimi výpočet, minimálne požiadavky alebo obsah a formu energetického certifikátu.
Pri určovaní výšky pokuty sa prihliada na závažnosť konania a na trvanie protiprávneho stavu. Konanie o uložení pokuty možno začať do jedného roka odo dňa, keď sa inšpekcia dozvedela o konaní podľa § 11 odseku 1, najneskôr do troch rokov odo dňa, keď k takému konaniu došlo. Výnos pokút je príjmom štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Na priestupky a ich prerokovávanie sa vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch. 

1141963
archív JAGA GROUP

Význam energetických certifikátov pre trh s nehnuteľnosťami

Energetické certifikáty budov predstavujú užitočný a účinný nástroj. Jeho (možný) potenciál nie je však v našich podmienkach dostatočne využitý. Súvisí to najmä s nejednoznačnou výpočtovou metodikou a chýbajúcim jednotným softvérom, nedostatočnou kontrolou správnosti údajov a registráciou certifikátov. Navyše, ľudia si neuvedomujú možné prínosy tohto nástroja.

Iba v prípade, že údaje uvedené v energetických certifikátoch zodpovedajú skutočnému stavu budov, predstavujú energetické certifikáty jednoduchý a ľahko zrozumiteľný orientačný nástroj pre všetkých, ktorí pôsobia na trhu s nehnuteľnosťami, či už ako investori, developeri, predávajúci, prenajímatelia, inzerenti alebo ako kupujúci.

Energetický certifikát je meradlom energetickej kvality budovy. Znamená to, že budovy, ktoré majú v certifikáte uvedenú lepšiu energetickú triedu, majú nižšiu mernú spotrebu energie pri rovnakom spôsobe prevádzky ako podobné iné budovy rovnakej kategórie s horšou deklarovanou energetickou triedou. Majú nižšie prevádzkové náklady na spotrebovanú energiu, a sú teda aj zaujímavejšie a hodnotnejšie napríklad pre kupujúcich, lebo sú hospodárnejšie. Do určitej miery to môže znamenať aj to, že sú v lepšom technickom stave, čiže aj ich cena je vyššia. Tento efekt sa už začína prejavovať vo viacerých krajinách EÚ. U nás sú byty v zateplených budovách drahšie ako byty v rovnakých nezateplených budovách. To však nič nehovorí o objektívnej kvalite vykonaných opatrení z hľadiska spotreby energie. Cenový rozdiel nie je vždy založený na objektívnom odbornom posúdení všetkých aspektov, ktoré majú vplyv na spotrebu energie. A to je práve úloha energetického certifikátu.

Energetické certifikáty budov by mali prispieť k zvýšeniu transparentnosti trhu, pretože v budúcnosti bude potrebné deklarovať energetickú triedu budovy či predávaného bytu už vo fáze inzerovania, čo znamená, že kupujúci sa dokáže lepšie orientovať v ponuke a nekúpi mačku vo vreci, za ktorú potom bude dlho a veľa platiť. Základným predpokladom je, aby hodnoty uvedené v certifikátoch boli správne, t. j. overiteľné a kontrolovateľné. Zmena celkového stavu fondu budov bude možná iba vtedy, keď nebude možné vyprojektovať budovu s vysokou mernou spotrebou energie, ktorá nesplní energetickú triedu A alebo B, alebo takúto budovu nebude možné skolaudovať. Zároveň kupujúci budú chcieť len kvalitné a hospodárne budovy. Práve táto zmena pravidiel vo výstavbe a v správaní na strane dopytu je kľúčová. Či sa tak aj naozaj stane, nám napovie už implementácia prepracovaného znenia smernice
č. 2010/31/EU o energetickej hospodárnosti budov do národných právnych predpisov už na budúci rok.