Odkiaľ fúka vietor

Kvalita vzduchu veľmi podstatne vplýva na ľudské zdravie. Človek produkuje teplo a vodnú paru, ale taktiež CO₂, odorové látky a pod. Škodliviny v interiéroch budov nepredstavuje len vydychovaný vzduch, ale taktiež vlhkosť, chemické látky uvoľňované z plastov, nábytku či stavebných materiálov, ako sú formaldehyd a styrén. Ďalším zdrojom škodlivých toxických látok sú oxidy síry a dusíka, oxid uhoľnatý, radón a pod., ktoré sa dostávajú do budovy z exteriéru.

Interiéry a niektoré ich časti, ktoré nie sú dostatočne vetrané, sú náchylné na tvorbu plesní, najmä na miestach s nižšou povrchovou teplotou, napríklad na stenách. Plesniam sa darí v miestach s vyššou vlhkosťou, ktorá sa pohybuje okolo 70 percent. Okrem toho, že predstavujú značné riziko pre alergikov, môžu spôsobiť ťažké ochorenia dýchacích ciest, niektoré druhy podporujú dokonca vznik nádorových ochorení.

Úloha vetrania

Funkciou vetracieho systému je zabezpečiť spoľahlivé a hospodárne odvádzanie škodlivín z daného priestoru, čiže zabezpečiť výmenu vzduchu vo všetkých bytových priestoroch tak, aby boli splnené hygienické požiadavky a zabezpečený komfort pre užívateľov bytu. Je prirodzené, že v snahe znižovať spotrebu energie na vykurovanie sa dnes venuje veľká pozornosť výstavbe budov s kvalitnými izoláciami a oknami. Vzduchotesnosť je dôležitá najmä pri starších stavbách. Žiaľ, komplexná rekonštrukcia predstavuje pomerne vysokú investíciu, preto často realizujeme len čiastkové riešenia, napríklad výmenu okien. V súčasnosti trh ponúka okná s parametrami, ktoré zabezpečia kvalitnú izoláciu, s nízkym súčiniteľom prechodu tepla a nízkou hodnotou škárovej prievzdušnosti, ktorá je zodpovedná za infiltráciu vzduchu. V objektoch bez kvalitnej tepelnotechnickej izolácie dochádza vzhľadom na nedostatočnú výmenu vzduchu často k rapídnemu zhoršovaniu kvality vnútorného prostredia a vzniku plesní.

Z hľadiska úspor energie v budove je dôležité uvedomiť si, akou mierou sa na celkovej tepelnej strate podieľajú vetranie a infiltrácia. Čím kvalitnejší je energetický obal budovy, teda obvodové múry, strecha, podlaha a otvorové konštrukcie – okná a dvere, tým väčšiu položku predstavujú tepelné straty vetraním a infiltráciou v pomere k tepelnej strate prechodom tepla cez stavebné konštrukcie. Inými slovami, ak je budova dobre zateplená a vybavená kvalitnými oknami, škoda ušetrené teplo vyvetrať.

Prirodzené vetranie

Podľa toho, ako je pohyb vzduchu vyvolaný, rozdeľujeme vetranie na prirodzené a nútené.

Prirodzené vetranie spôsobujú rovnaké fyzikálne zákony ako pohyb vzduchu v atmosfére – čiže vietor. Prirodzený pohyb vzduchu vzniká v dôsledku pôsobenia gravitačných síl spôsobených rozdielom hustoty medzi vonkajším a vnútorným vzduchom a tlakovými rozdielmi, ktoré vznikajú pri obtekaní budovy vetrom. Vzhľadom na to, že hustota vzduchu závisí od teploty, ktorá sa v exteriéri počas roka významne mení, takisto sa mení aj prietok vzduchu. Preto je tento systém najúčinnejší v zimnom období, keď je rozdiel medzi teplotou vzduchu v interiéri a exteriéri najväčší. Najbežnejším využitím prirodzeného vetrania je infiltrácia okennými škárami.

Ukazovateľom prestupu vzduchu cez okná a dvere je súčiniteľ škárovej prievzdušnosti, ktorý vyjadruje tok vzduchu v m³ za sekundu. Dvojkrídlové okno s celkovým rozmerom 2 × 2 m má celkovú dĺžku škár 10 m. Pri vonkajšej teplote –10 ºC a vnútornej teplote 20 ºC prúdi vzduch za bezvetria infiltráciou 6 m³/h. Takýto prietok je nedostatočný.

Nútené vetranie

Najčastejším typom núteného vetrania je vetranie s núteným prívodom aj odvodom vzduchu. Môže byť riešené ako rovnotlakové, podtlakové alebo pretlakové. Na tento účel sú vhodné vetracie jednotky s rekuperáciou, čiže spätným získavaním tepla z odpadového vzduchu. Účinnosť rekuperácie by mala byť aspoň 80 percent.

Teplovzdušné vykurovanie a vetranie

Vzhľadom na veľmi nízku potrebu tepla na vykurovanie v nízkoenergetických a energeticky pasívnych domoch možno využiť tieto vetracie jednotky s rekuperáciou aj na vykurovanie. Teplovzdušný systém môže nahradiť klasickú vykurovaciu sústavu a navyše zabezpečuje dostatočnú výmenu vzduchu. Pokiaľ je tepelná strata v objekte vyššia, a nemožno ho dostatočne pokryť teplovzdušným vykurovaním, treba doplniť systém ďalšími vykurovacími plochami, napríklad podlahovým vykurovaním či radiátormi. V miestnostiach, ako je napríklad kúpeľňa, kde treba vyššiu teplotu, sú vhodné vykurovacie rebríky.

Teplovzdušné vykurovanie a vetranie s rekuperáciou spočíva v dvojzónovom usporiadaní okruhov vzduchotechnických rozvodov. Primárny okruh zabezpečuje cirkulačné teplovzdušné vykurovanie zároveň s riadeným podielom čerstvého vzduchu a rekuperáciou tepla. Cirkulačný a čerstvý vzduch sa do obytných miestností privádza jednotlivými plochými vzduchovodmi uloženými v podlahe s podlahovými výustkami pod oknami. Cirkulačný vzduch sa z jednotlivých miestností odvádza pod dverami bez prahov do chodby, odkiaľ sa odsáva cez stenovú mriežku pod stropom a privádza k vetracej jednotke. Tam sa cirkulačný a čerstvý vzduch filtruje, ohrieva v teplovodnom výmenníku a rozvádza naspäť do miestností.

Sekundárny okruh zabezpečuje oddelené odvetrávanie sociálnych zariadení, kuchyne, prípadne šatníka s rekuperáciou tepla. Odpadový vzduch je odvádzaný odsávacími ventilmi s rozvodmi uloženými v strope. V rekuperačnom výmenníku sa teplo odpadového vzduchu odovzdáva čerstvému vzduchu a po ochladení sa vzduch odvádza cez fasádnu protidažďovú mriežku do exteriéru.

81108	81109
Príklad inštalácie vetracej jednotky v rodinnom dome. Zaizolované rozvodné potrubia na vzduch sa vedú priestorom potrubia.

Na zníženie energetickej náročnosti sa často buduje tzv. zemný výmenník tepla, ktorý vo vykurovacom období predhrieva čerstvý vzduch privádzaný do objektu. V letnom období ho možno využívať na chladenie privádzaného vzduchu. Zemný výmenník tepla sa skladá z potrubia s priemerom 200 mm a dĺžkou približne 25 m, ktoré sa vedie v zemi v dvojmetrovej hĺbke.

V ostatnom čase sa pomerne často diskutuje o vlhkosti v objektoch s riadeným vetraním. Tento problém je markantnejší pri systémoch bez cirkulácie, keď sa do objektu privádza rovnaké množstvo čerstvého vzduchu, ako sa z neho odvádza. Pri systémoch s cirkuláciou vzduchu možno vhodnou reguláciou výmeny vzduchu dosiahnuť optimálnejšie hodnoty vlhkosti v interiéri. Podstatný vplyv majú taktiež konštrukčný systém a materiály použité na vnútorných povrchoch.