Radšej mrznúť alebo ako v byte kúriť ekonomicky

Odpojiť sa?

Keď sa človek odpojí od veľkododávateľa, jednoznačným plusom je priehľadné účtovanie – zaplatíte len toľko plynu, koľko spotrebujete, pričom meranie spotreby je veľmi presné. Pri centralizovanej výrobe tepla sa často teplo stráca v dlhých, zle zaizolovaných potrubiach, a tak platíme za to, čo unikne cestou, a nie za to, čo skutočne spotrebujeme. Veľká vzdialenosť, zastarané vybavenie, málo účinné kotly, to všetko môže byť príčinou zbytočne vysokých nákladov na prevádzku. Situáciu treba však vždy posudzovať individuálne.

Odpojenie je jednoznačne výhodné vtedy, ak náklady na kúrenie budú o toľko nižšie, že sa v rozumnom čase vráti investícia do kotla. V prospech odpájania sa od centralizovanej dodávky tepla a teplej vody dnes hrá okrem iného aj to, že na trhu je široká paleta pomerne kvalitných a účinných malých kotlov. Najúspornejšie a najúčinnejšie sú jednoznačne kondenzačné kotly. Vďaka malým rozmerom sa dajú umiestniť aj v obytných priestoroch (tzv. závesné kotly) a môžu pracovať nezávisle od vzduchu v miestnosti. Vyspelé komínové systémy dokážu priviesť vzduch na spaľovanie, ale aj odviesť spaliny úplne nezávisle od priestoru, a tak sa dá kotol nainštalovať napríklad v kúpeľni alebo predsieni, ktoré sa pritom môžu používať bežným spôsobom. Nie je teda potrebná kotolňa, čo v podstate vo väčšine bytov umožní vlastné kúrenie a nezávislosť od centralizovaného zdroja (aj keď sa pri odpájaní zvyčajne musí urobiť nový rozvod plynu v byte, tento zásah nebýva ani priveľmi komplikovaný, ani nákladný). Neriešiteľným problémom však môže byť odvod spalín, ak dom nemá komín (čo je v bežnej panelákovej zástavbe pravidlom).

Neodpojiť sa?

O nevýhodách centralizovaného vykurovania má zrejme každý obyvateľ bytovky jasnú predstavu, avšak ani vlastný plynový kotol neprinesie len samé výhody. Pri zvažovaní, či je výhodnejšie napojenie na centralizovanú dodávku tepla alebo vlastný kotol, majitelia bytov často nedomyslia všetky detaily. Vidia len sumu, ktorú budú platiť za plyn, a to, čo platia teraz. To však nie je celkom presné porovnanie. V platbách pre dodávateľov tepla sú zahrnuté napríklad aj odpisy, ktoré akumulujú prostriedky na údržbu, opravy a renováciu zariadenia… Keby majiteľ bytu zahrnul túto položku aj na stranu svojich výdavkov, dostal by inú sumu a iný výsledok porovnania. Navyše spomínaná údržba, teda pravidelný servis a prípadné opravy vlastného kotla, stoja nielen peniaze, ale aj čas a energiu – napríklad minimálne raz za rok treba objednať (a zaplatiť) servisného technika… Vlastný kotol môže byť v istom ohľade aj možný zdroj problémov. Poznáte to, čo sa pokaziť môže, to sa iste aj pokazí… Sú to problémy, ktoré si mnohí ľudia neuvedomia, pretože pri centralizovanej dodávke sú od nich odbremenení.
Faktom, ktorý hovorí proti odpájaniu, je aj to, že malý zdroj tepla je vždy menej účinný ako veľký, pretože do malého zariadenia nemožno z cenových a priestorových dôvodov zabudovať technológie na ohrev vody, ktoré zvyšujú účinnosť kondenzačného kotla.

Ušetríme?

Ako sa hovorí, kto „počtuje“, ten gazduje, pričom treba vždy zvážiť všetky pre aj proti. Aj keď v súčasných podmienkach možno s vlastným kotlom oproti centralizovanému vykurovaniu ušetriť na nákladoch na teplo, treba k nim však pripočítať aj náklady na ročný servis, prípadné opravy, a tiež nepeňažné, ale závažné starosti so zariadením. Ak chceme zistiť, v akom časovom horizonte sa nám investícia do vlastného kotla vráti, k samotnej cene kotla treba ešte pripočítať cenu regulácie, práce a stavebných úprav spojených s inštaláciou kotla a pod. a vypočítať, po koľkých rokoch bude táto suma vyvážená úsporou v nákladoch na vykurovanie v porovnaní s využívaním centralizovaného zdroja tepla, samozrejme, za predpokladu, že sa dramaticky nezmení pomer medzi cenou plynu pre veľkoodberateľov a maloodberateľov.
Ak by sme počítali s kondenzačným kotlom, ten dokáže ušetriť reálne okolo 10 % plynu (fixná platba za plyn však ostáva!), ale cena kotla je podstatne vyššia. Z toho jasne vyplynie, že kondenzačný kotol do takéhoto bytu je neefektívna investícia.
Ekonomická výhodnosť odpájania sa od centralizovaného zdroja teda nie je úplne jednoznačná a vždy treba individuálne posúdiť východiskové podmienky. V niektorých prípadoch (napríklad aj v uvedenom) je rozumnejšou cestou nainštalovanie meračov tepla, aby človek platil len toľko, koľko naozaj spotrebuje. Pritom meranie v objekte samom je záležitosťou správcu alebo vlastníkov bytov, ktorí sa musia dohodnúť, pretože starosť dodávateľa tepla siaha len po pätu objektu.

Čo vám možno neprišlo na um

Dnes je trendom čoraz kvalitnejšia tepelná izolácia obytných budov, a tak spotreba tepla na vykurovanie klesá. Rovnako sú však trendom aj kúpeľne s masážnymi vaňami a sprchovými boxmi, ktoré podstatne zvyšujú spotrebu tepla na ohrev vody (v nových domoch tvorí viac ako 50 % celkovej spotreby tepla).
V prípade malých kotlov, ktoré sa používajú v domoch a bytoch, sa však nedá uplatniť účinná technológia na prípravu teplej úžitkovej vody. Naproti tomu pri centralizovanom ohreve sa využívajú síce podstatne drahšie, avšak omnoho účinnejšie zariadenia, ktoré v spojení s kondenzačnými kotlami výrobu teplej vody výrazne zefektívňujú. Pretože jednorazové náklady na drahú technológiu nenesie jeden investor, ale rozpočítajú sa do ceny teplej vody pre všetkých užívateľov, jej zvýšenie o časť nákladov prevážia úspory paliva, ktoré sa vďaka účinnejšej technológii ohrevu vody prejavujú po celý čas životnosti zariadenia.

Odpájanie celých blokov

Efektívnejší ako kotol v každom byte je menší centralizovaný zdroj. Ak by sa vedeli na odpojení dohodnúť všetci nájomníci, potom je pre nich rozumnejšie vybudovať si spoločnú kotolňu – napríklad v pivničných priestoroch pre celý obytný dom. Vtedy na posúdenie efektívnosti platia iné kritériá, pretože sa posudzuje zámena centralizovaného zdroja za iný, síce menší, ale predsa len spoločný zdroj. Situácia je teda podobná, so všetkými náležitosťami, ako účinnosť, údržba, servis, opravy atď. V takýchto prípadoch je zrejme najdôležitejšie, aby sa našiel dobrý manažér, pretože so zriadením kotolne je spojené množstvo vybavovania a povolení, a náročná môže byť aj jej prevádzka (záleží na kategórii kotolne, či musí byť aj s obsluhou alebo bez nej…). Pri financovaní máte v podstate dve možnosti – buď sa všetci nájomníci alebo vlastníci bytov dohodnú, spoločne si zoberú na kotolňu úver, a všetci ho budú rovnomerne splácať (pri stanovení záruk treba myslieť aj na to aby na prípadných neplatičov nedoplatili všetci nájomníci), alebo si peniaze zaobstará každý individuálne a zloží sa potrebná hotovosť.
Avšak ak je zdroj tepla veľmi ďaleko, potrubie v zemi je vo veľmi zlom stave a jeho rekonštrukcia by si vyžiadala veľmi vysoké náklady, vtedy sa aj prevádzkovatelia centralizovaných zdrojov často odhodlajú k tomu, že v rámci rekonštrukcie celej sústavy rozdelia celkový výkon na 2 až 3 menšie kotolne. Preto treba s nimi konzultovať svoje kroky.

Možno je aj iná cesta k zníženiu platieb za teplo ako odpojenie. Dodávateľmi tepla pre domácnosti sú predsa väčšinou podniky s veľkou (často až 100 %) majetkovou účasťou mesta, a mesto, to sme predsa my, jeho obyvatelia. Mesto by teda malo pracovať v náš prospech. Ak mestské zastupiteľstvo neháji záujmy svojich občanov, treba ho vymeniť. Je jasné, že je to dlhodobá záležitosť, ale ani vlastná kotolňa nie je beh na krátku trať.

Poučme sa u susedov

V zahraničí vidíme skôr trend združovania sa a budovania spoločných kotolní, v ktorých sa navyše dajú využiť aj ekologické palivá – napríklad drevný odpad. Aj v dedinách sa stavajú radšej efektívnejšie centralizované zdroje pre väčší počet rodinných domov. Pre človeka predsa nie je nič lepšie, ako nemať starosti s kotlom, s komínom, nemusieť každý rok volať servisného technika… Pri dome mu stačí odovzdávacia stanica. Aj v tomto prípade sa dá naprogramovať, kedy a koľko tepla bude odoberať, podobne ako pri samostatných kotloch (čo sa väčšinou považuje za jednu z hlavných výhod samostatného kúrenia). Možnosť programovania totiž nezávisí od zdroja tepla, rovnako ako možnosť merania spotreby. Takisto ako sa meria plyn, dá sa merať aj odobraté teplo. Ale to sme sa dostali k inému problému, o riešení, či skôr neriešení ktorého sa už diskutuje pekných pár rokov.
Trend na západe je teda centralizované vykurovanie aj pri rodinných domoch, k nám však trendy prichádzajú s istým oneskorením. Najekonomickejším a najjednoduchším riešením by mal byť (rovnako v dome, ako aj v byte) nie vlastný kotol, ale merače spotreby tepla.

Ak nemáte na výber

Do mnohých nových bytových domov sa dnes projektujú individuálne zdroje tepla, a tak fakt, že každý byt má vlastný kotol, sa dokonca prezentuje ako výhoda. V starých bytoch či rodinných domoch tiež väčšinou nemáte na výber medzi individuálnym alebo centralizovaným kúrením, vybrať si však môžete aspoň typ kotla.
Ak je samostatný zdroj tepla, teda vlastný kotol jedinou možnosťou, riešenie vyplýva z veľkosti a obsadenia bytu. Obyvatelia vo vyššom veku zvyčajne nemajú vysokú spotrebu teplej vody, a tak im bude určite stačiť bežný nástenný kotol s prietokovým ohrevom vody, väčšia rodina s potrebou vyššieho komfortu by mala určite riešiť dodávku teplej vody inštaláciou zásobníkového ohrievača. Použitie kondenzačného kotla je v bytoch vzhľadom na malú výrobu tepla často neefektívne.
V nových bytových domoch s individuálnym vykurovaním je rozumné zvoliť nízkoteplotný vykurovací systém v spojení s kondenzačným kotlom, ktorý vtedy dosiahne vysokú hospodárnosť. V rekonštruovaných domoch treba situáciu posúdiť komplexne v spojení s možnosťou zmien vo vykurovacom systéme, zateplení domu a s požadovaným komfortom.

Na záver

Aké je teda vhodné riešenie – odpojiť sa, či neodpojiť? Táto otázka je príliš zložitá na to, aby sa ju podarilo univerzálne vyriešiť v jednom článku. Každý prípad treba posúdiť individuálne, zhodnotiť existujúce podmienky a možnosti na zmenu, zvážiť všetky pre a proti… Na niektoré úvahy ste zrejme našli námet aj v článku, ostatné podrobnosti radšej preberte s kvalifikovanými odborníkmi (samozrejme, pre istotu je dobré osloviť viac firiem).