Hlinené spomienky na budúcnosť

108165

Alarmujúci stav súčasnosti, v ktorej sa čoraz viac vzďaľujeme prírode, nezmyselne si počíname vo vzťahu k jej darom a obraciame ju vo vlastný chvíľkový prospech, opisuje vo svojej knihe Až na dno blahobytu sociológ Jan Keller. Pripomína, že zdrojom ekologickej krízy je najmä spoločnosť, ktorá neprestáva v ničení prírody a nevie pochopiť dôkazy o ohrození prírodnej rovnováhy a o nezmyselnosti svojho počínania.
 

Blahobyt ako hnací prvok trhovej ekonomiky doviedol aj súčasné stavby k zložitým technológiám náročným na spotrebu energií. Ďalšie generácie ohrozujeme budovami vysávajúcimi neobnoviteľné zdroje energií a stavebnými materiálmi, ktorých sa naši potomkovia tak ľahko nezbavia. Ak sa začítame do kníh a článkov o možných východiskách zo začarovaného kruhu našej spotreby a úpadku, nevyhneme sa pojmu trvalo udržateľný rozvoj. Je to taký spôsob rozvoja a uspokojovania potrieb súčasnosti, ktorý neobmedzí možnosti rozvoja tých, čo prídu po nás.

Okrem domov s čo najnižšou spotrebou energie, na stavbu ktorých sa využijú miestne zdroje (materiál aj práca) s minimálnymi nárokmi na dopravu, je cestou aj návrat k tradičným prírodným stavebným materiálom. Práve ony sú vďaka pôvodu, energetickej nenáročnosti stavania, zdravej vnútornej klíme a bezodpadovým technológiám priateľské k prírode aj k človeku, k súčasnosti aj k budúcnosti. Akosi sme zanevreli na domčeky z nepálenej hliny či tradičné hlinené omietky a priveľmi sme sa nezamýšľali nad tým, čo je dôvodom poškodenia starých hlinených stavieb – či je výsledkom meniacich sa podmienok v priebehu desaťročí ich existencie, alebo dôsledkom neodborných zásahov ich majiteľov.
{R1}
Pritom murivo z nepálených tehál má dobré akumulačné i zvukovoizolačné vlastnosti, je dostatočne pevné a svojím pôsobením zdraviu prospešné – hlinené steny, podlahy a stropy „dýchajú“, to znamená, že prirodzene prepúšťajú do vonkajšieho prostredia nadbytočnú vlhkosť, ktorá v interiéri vzniká napríklad pri varení či sprchovaní. Pri pátraní po odborníkoch a nadšencoch stavania z nepálenej hliny v našich zemepisných šírkach sme sa stretli s mladou architektkou Zuzanou Kierulfovou zo združenia ArTUR – Architektúra pre trvalo udržateľný rozvoj.

Dnes je toľko možností pri výbere stavebných materiálov. Prečo práve nepálená hlina?

108164

Nabíjaná hlina, nepálené tehly a hlinené omietky sú cestou za zdravým bývaním a príjemnou klímou v dome. Keď si v týchto horúcich letných dňoch spomenieme na starý hlinený dom našich starých rodičov, určite sa nám vybaví, že v ňom bolo v lete príjemne a vlhko, nie ako v súčasných domoch, kde v lete potrebujeme klimatizáciu, aby sme sa cítili lepšie. Dôvodom dobrej klímy v starých domoch bola masa hliny či nepálenej tehly. Hlina má totiž mnoho dobrých vlastností, ktoré si začíname znovu uvedomovať potom, ako sme na tento zázračný materiál celkom zabudli. Zaujímavé na hline je, že sa vždy po pridaní vody stane tvárnou, dá sa modelovať. Odparovaním vody tvrdne skoro „na betón“. Túto vlastnosť spôsobujú mikroskopické doštičky ílu, ktoré sa pri vysychaní spoja elektrostatickou energiou, a pridaním vody väzby zase povolia. Vďaka tejto schopnosti ílu, môžeme hlinu donekonečna používať a pri recyklovaniu nedochádza k degradácii. Vďaka tomu, že hlina pomaly schne, pričom je súdržná, ponúka možnosť tvarovania, modelovania a štruktúrovania. Iné materiály sú pre ruky agresívne, ale hlina je neškodná, ba dokonca môže byť príjemná pre tých, ktorí s ňou pracujú. Ruky aj náradie od hliny sa dajú vždy ľahko umyť vodou.

Ako je to s klímou v dome z nepálenej hliny?

Dôležitou vlastnosťou hliny je hygroskopickosť. Znamená to, že hlina dokáže prijať veľké množstvo vzdušnej vlhkosti – napríklad z interiéru, a potom, keď je vzduch suchý, uvoľniť ju späť do priestoru. Tento jav môžeme využiť najmä v kúpeľni a kuchyni, prospešný však je, samozrejme, v celom dome. Zabudlo sa aj na to, že hlina je dobrým konzervátorom dreva a dobre sa znáša so všetkými prírodnými materiálmi. K renesancii nepálenej hliny prispela skutočnosť, že všetky tieto jej vlastnosti vytvárajú príjemnú vnútornú pohodu. Navyše, hlina je zaujímavý a charakteristický materiál. Dnes opäť oceňujeme jej prirodzenú estetiku a pocity, ktorými nás v interiéri oslovuje. V tomto sa dá prirovnať snáď len k emóciám, pre ktoré je stále obľúbené drevo.

Akými spôsobmi možno hlinu použiť pri stavbe domu?

Steny sa dajú zhotoviť buď z nepálených tehál, alebo nabíjaním hliny do debnenia. Stena z nabíjanej hliny dokáže zabezpečiť niekoľko funkcií súčasne: slúži ako nosná konštrukcia, ako akumulačná masa, ktorá dokáže ovplyvňovať vlhkostné a teplotné pomery v interiéri, a zároveň je jedinečná a pekná, ak priznáme jej štruktúru. Nabíjaná hlina je vhodná na obvodové steny, no na dosiahnutie menších tepelných strát ju treba dodatočne zatepliť. Takáto stena je ideálna aj ako estetická vnútorná akumulačná stena, prípadne ako stena medzi domom a zimnou záhradou. Nepálené tehly majú tiež veľmi dobrú pevnosť, potvrdenú skúsenosťami z minulosti, a v súčasnosti vieme murivo z nich účinne ochrániť aj pred zemnou vzlínavou vlhkosťou. Na Slovensku má stavanie z nepálených tehál a váľkov tradíciu a dodnes tu stojí množstvo takýchto domov. Ak by sme však chceli dnes použiť nepálené tehly ako nosné murivo, museli by mať technické osvedčenie. Tehelňa Gbely ponúka nepálené tehly, ktoré možno využiť ako výplňové murivo alebo nenosné priečky. V Českej republike práve testujú takéto tehly, aby sa mohli znovu legálne používať aj ako nosné murivo. V prípade, že nepálené tehly nemajú spĺňať statickú funkciu, ale iba akumulačnú a regulovať vlhkosť, nie je problém vyrobiť si ich aj svojpomocne.

108174	108166
Hlina na stavbu domu sa chystá ručne a nožne.	Ručná výroba nepálených tehál s pridaním prírodných vláknin (kúsky slamy alebo konopného vlákna).

Spomínali ste aj hlinené omietky.

Hlinená omietka je veľmi vhodná najmä do interiérov a na vnútornú klímu pôsobí rovnako priaznivo ako ostatné stavebné konštrukcie z hliny. Jej spracovanie je pritom nenáročné. Pri komerčnom využití ju možno kúpiť v podobe pripravenej suchej zmesi. Žiaľ, na Slovensku zatiaľ nemáme výrobcu hlinených omietok, takže záujemcovia sa musia uspokojiť s hlinenými omietkami z Rakúska alebo Čiech. Zmes sa zmieša s vodou a nanáša sa podobne ako iné omietky. Dokonca ju možno nanášať aj strojovo, teda striekaním. Vždy však budú ľudia, ktorí potrebujú stavať lacnejšie, a tí si môžu namiešať hlinenú omietku trebárs aj z hliny z vlastnej záhrady. Treba ju zmiešať s vodou, pieskom a prípadne aj vlákninami, napríklad rezankou zo slamy alebo konope.
 

108163	108167
Nahadzovanie priečky z nepálených tehál hrubou hlinenou omietkou. Po zaschnutí sa na ňu nanesie “fajnová” začisťovacia omietka.	Strojová aplikácia hlinenej omietky. Hlinený nástrek môže obsahovať drobné kúsky slamy alebo konope.
108169	Ručné nanášanie a vyrovnávanie hlinenej omietky.

Jemná hlinená omietková zmes sa môže dofarbiť prírodnými pigmentami, čím vznikne farebná stierka. Inou možnosťou je premaľovať hlinu kazeínovými alebo vápennými farbami. Hlina sa na svete vyskytuje v rôznych farbách – od žltej až po červenú. Pôsobí harmonicky s ďalšími prírodnými materiálmi a je krásna aj vo svojej prirodzenej podobe. Takúto voľbu však treba zvážiť najmä ak je hlina tmavá a interiér slabo osvetlený – mohol by pôsobiť ponuro.
 

108161	108160
Pigmentované hlinené omietky dovolia kombinovať rôzne farebné plochy. Do pôvodne bielených omietok sa pridávajú prírodné pigmenty.	Tradične spracovaná hlinená omietka so zaujímavým výtvarným riešením povrchu steny. Takáto omietka je nahadzovaná a hladená ručne bez murárskeho náčinia.

Keď hovoríme o ekologických materiáloch, patrilo by sa spomenúť aj energetickú spotrebu hlinených domov…

Dnes je takmer nevyhnutné minimalizovať spotrebu energií pri stavbe aj počas života domu. Pri stavaní z hliny sú najlepšou voľbou na obvodové steny sendvičové konštrukcie, pri ktorých sa dá dosiahnuť potrebná tepelnoizolačná schopnosť. Existuje množstvo kombinácií, ako v nich v interiéri využiť hlinu, a z vonkajšej strany izoláciu na prírodnej báze. Dobrým príkladom fungujúceho sendviču je drevená stĺpiková alebo rámová konštrukcia. Medzi stĺpiky sa vkladá izolácia a vonkajší povrch tvorí difúzne otvorená omietka alebo odvetraný drevený obklad na drevovláknitých doskách.

Stena sa má konštruovať ako difúzne otvorená smerom do exteriéru, pričom na strane interiéru je iba parobrzda. Takto vytvoríme konštrukciu, ktorá prepúšťa vodnú paru zvnútra domu smerom von bez toho, aby vlhkosť spôsobovala problémy v samotnej konštrukcii. Ako izolácia (s hrúbkou od 20 až do 40 cm) sa môže použiť rozvláknená celulóza alebo slamené baly. Na interiérovú stranu obvodovej steny sa obyčajne používa hlinená omietka nanesená na OSB doskách, ktorej podklad tvorí buď latovanie, alebo rákosová rohož, pri izolácii zo slamy sa hlinená omietka dá aplikovať aj priamo na slamu. Alternatívou k OSB doskám môžu byť nepálené tehly, môže sa využiť aj drevený interiérový obklad alebo recyklované pálené tehly. Možností je naozaj veľa. Vždy treba pritom myslieť najmä na to, čo nám majú vrstvy v konštrukcii zabezpečiť a akú vnútornú klímu a tepelné straty domu chceme dosiahnuť.
 

108172	108170
Nepálená tehla a ako tepelná izolácia rozvláknená celulóza	Stena z ľahčenej hliny a rákosovej izolačnej rohože
108171	Príklad steny z nabíjanej hliny zateplenej drevovláknitou doskou

V našich končinách sa ešte vždy nájdu domy postavené pred rokmi z nepálenej hliny. Ako majú ich majitelia postupovať pri rekonštrukcii?

108173

V susednom Rakúsku sa už dlhšie zaoberajú metodikou správnej rekonštrukcie starých domov a pre záujemcov pravidelne organizujú vzdelávacie exkurzie. Na Slovensku sa veľa starých domov z nevedomosti a nedostatku informácií búra a nahrádzajú ich novostavby, často s horšou vnútornou klímou.

A pritom starý zrekonštruovaný dom môže poskytnúť veľmi príjemné a zdravé bývanie. Okrem zdravotného hľadiska je tu aj zadosťučinenie, že sme zachovali charakter starého domu, ktorý nám je často blízky, že nenarušíme ráz a malebnosť miesta, kde dom oddávna stojí. Veď v pôvodných múroch býva zaznamenaná história a nenahraditeľná atmosféra. Mnohí si však nevedia ani predstaviť, že starý dom možno veľmi dobre zrekonštruovať. Dokonca aj vzlínavá vlhkosť sa dá obmedziť, a dom sa nemusí ani podrezávať, ani sa nemusia využívať chemické prípravky. Podmienkou je, že nesmie mať vážne narušenú statiku.

Pred rekonštrukciou treba vždy urobiť dôslednú analýzu a diagnostiku problémov tak, aby sa dali správne odstrániť, a pri obnovovaní starého domu z prírodných materiálov treba postupovať podľa pôvodných zásad a rešpektovať logiku a prirodzenosť jednotlivých materiálov. Vyžaduje si to odbornú radu a remeselníka, ktorý vie pracovať s hlinou a tradičnými materiálmi. Najhoršie je, ak nepochopíme, ako starý dom fungoval. Zlým príkladom je situácia, keď pri rekonštrukcii hlineného domu dáme zhotoviť betónovú podlahu alebo steny omietneme cementovou omietkou. Takýmto prístupom dom odsúdime na zánik, pretože sa naruší správne vstrebávanie a odvetrávanie vlhkosti z hlinených konštrukcií. Konštrukcie starých domov pritom počítali s tým, že zemná vlhkosť bude môcť difundovať všetkými možnými povrchmi.