Kúpili sme chalupu

Nedostatky

Väčšina rodinných domov postavených v 50. rokoch má základy z betónu prekladaného lomovým kameňom bez základových pásov a izolačných prímuroviek. Základy majú najčastejšie šírku 60 cm a hĺbku základovej škáry asi 90 cm pod úrovňou pôvodného terénu. Hydroizolácia sa robila z térového papiera poliateho rozvareným asfaltom.

Čo si všímame

Ak má múr praskliny, zvonku je vlhký, opadáva omietka a začína sa drobiť murivo, môže to byť spôsobené tým, že v blízkosti domu bývalí majitelia vyrúbali strom. Voda, ktorú predtým spotrebúval, si našla cestu do neizolovaného muriva. Treba tiež skontrolovať, či nie je vedľa objektu vybetónovaný chodník bez izolácie. Ak áno, zabraňuje odparovaniu vody, ktorá potom vzlína do muriva. Chyby môže spôsobiť aj nekvalitná práca či šetrenie na materiáloch.

Keď zistíme, že múry sú vlhké a vo vnútri domu je pleseň, musíme hľadať príčiny vzniku. Ak murivo nasáva zemnú vlhkosť, dostávajú sa doň minerály, tzv. soli, a na fasádach sa objavujú vlhké mapy. Vlhkosť v murive dosahuje výšku 50 až 100 cm. V lete po odparení vody soli kryštalizujú a spôsobujú deštrukciu muriva a omietok. Ochrana proti vlhkosti či sanácia je pre každú stavbu špecifická.

Vlhkosť v stavebných konštrukciách

Okrem toho, že vlhkosť v stavebných konštrukciách vytvára podmienky na vznik plesní, ktoré nepriaznivo pôsobia na ľudský organizmus, je to problém, za ktorý musíme aj zaplatiť, pretože nám z domu uniká teplo. Spôsobuje to vlhký materiál, ktorý lepšie vedie teplo – tým vznikajú tepelné straty prestupom.

Vlhnutie muriva môžu spôsobiť

• Chýbajúca, nevhodná, resp. poškodená izolácia a zvetrané spojivo
• Zle utesnená žumpa odpadových vôd
• Prasknutá kanalizačná prípojka
• Studňa vykopaná blízko domu
• Nedostatočné zhutnenie zásypu po výkope okolo stavby
• Praskliny na fasáde domu

94556

Možnosti odstránenia vlhkosti

Nájsť úspešnú metódu na odstránenie vlhkosti môžeme len dôkladným prieskumom, ktorý nám spoľahlivo vykoná iba odborná firma. Používajú sa metódy založené na odvetrávaní, zabránení prístupu vlhkosti, chemická metóda, stavebné metódy – tzv. podrezávanie muriva, elektrofyzikálne metódy – elektroosmóza alebo magnetokinéza a sanačné omietky.

Ako zabrániť prenikaniu vody

Prenikaniu vody do muriva zabránime podrezávaním muriva, narážaním plechov, postupným rozobratím muriva a po izolovaní domurovaním, aplikáciou chemických prípravkov (Tizol, Injektol E, Tosil, Hydrostop, Aquafin-F, Sikaton atď.), elektroosmotickými technológiami (PU 10, Opalin, Elkinet, Kerasan FEO-B atď.) a elektronickými metódami (Aquapol, Hydropol, Rondem, Aquastop, Hydromat atď.). Väčšinu týchto spôsobov dokáže urobiť len odborná forma. Pre názornosť uvádzame aspoň niektoré z nich, aby ste si vedeli vybrať.

Plošná izolácia

Pri tejto metóde treba izoláciu mechanicky vložiť do muriva, napr. časti muriva postupne vybúrame a po vložení izolácie znova doplníme. V tehlovej škáre ručnou pílou podrežeme múr. Do prerezanej škáry vkladáme plastové fólie, sklolaminátové dosky alebo iné hydroizolačné fólie.

Prúdenie vzduchu

Princíp tejto metódy spočíva v tom, že sa zväčšuje plocha na odparovanie vody do ovzdušia a súčasne sa podporuje prúdenie vzduchu. Systémov založených na tomto princípe je viac. Vo vzduchovej dutine v interiéri sa kumuluje voda a preniká do steny. Odporúčame odvetrávanie dutiny s prívodom aj odvodom vzduchu do ovzdušia. Nevýhodou však je, že sa pri tom musí zmeniť mikroklíma v miestnosti.

Clony

Chemickými látkami aplikovanými do infúznych otvorov sa v podstate nahradzujú plošné izolácie. Po vsiaknutí zmesi do vrtov naplníme otvory maltou alebo tzv. injektážnou zmesou. Účinnosť tohto spôsob závisí od kvality chemickej zmesi. Clony účinkujú asi 20 rokov, potom treba múr znova izolovať.

Po vytvorení hydroizolačnej clony nadzemnú časť budovy chránime sanačnou omietkou. Murivo možno sanovať aj beztlakovo infúziou. Roztok kryštalizuje a upchá póry v murive, čím zabráni vzlínaniu vlhkosti. Do roztokov sa pridávajú i fungicídne látky na zabránenie vzniku plesní.

Vysúšanie elektromagnetickým poľom

Pri tomto spôsobe sa do muriva zabudujú kladné a záporné elektródy. Kladné náboje s molekulami vody sa pohybujú smerom ku katóde a vlhkosť sa vytláča z muriva. Tieto metódy neovplyvňujú statiku objektu a sú výhodné aj pre zmiešané murivá. Ďalšou výhodou je zabránenie výstupu solí z vysúšaných plôch. Pri metódach založených na vlnovej elektroosmóze sa môže vysúšať bez stavebných zásahov.

Premurovanie

Ide o finančne nenáročný spôsob vhodný pre chalupárov, ale náročný na čas. Postupujeme pri ňom tak, že murivo rozoberieme, vložíme izoláciu a medzeru opäť zamurujeme. Tento spôsob možno využiť, len ak je väzba muriva pravidelná s riadkovým ukladaním tehál alebo plochých či opracovaných kameňov.

Murivo rozoberáme zhora nadol. Pracovné zábery široké asi 1 m striedame v poradí 1 – 3 – 5 – 2 – 4. Medziľahlé úseky robíme až po stvrdnutí malty, a preto je vhodné použiť na ne rýchlo tuhnúce maltové zmesi. Pred sadaním zabezpečíme murivo klinmi a aktivujeme ho expanznou maltou.

Sanačné omietky

Predstavujú vhodné riešenie ochrany muriva. Sú schopné pôsobiť proti existujúcej vlhkosti, ako aj proti uvoľneným soliam. Ich hlavnou vlastnosťou je vysoká priepustnosť pary kombinovaná s minimálnou nasiakavosťou.

94569

Príprava podkladu

Starú omietku obijeme minimálne meter nad hranicou vlhkosti. Škáry v murive vyškrabeme, hubovité, rozpadnuté alebo voľné časti muriva odstránime. Vyškrabané škáry v murive pred nástrekom vyplníme. Potom celú plochu dôkladne a starostlivo očistíme kefou. Sanačný postrek použijeme iba vtedy, ak je podklad nestabilný a treba ho spevniť alebo ak je veľmi hladký a nasiakavý. Na vyplnenie väčších nerovností možno použiť sanačnú vyrovnávaciu a pórovitú podkladovú omietku.

Celková hrúbka sanačnej omietky musí byť najmenej 2 cm. Nanesieme ju v dvoch vrstvách, a ak je hrúbka väčšia, aj vo viacerých vrstvách. Ak už spodnú vrstvu netreba upravovať, môžeme ju zdrsniť kefou. Dosiahneme tým lepšie mechanické spojenie vrstiev. Vrchná vrstva sa musí naniesť v hrúbke minimálne 1 cm. Pri suchom a slnečnom alebo pri veternom počasí ju dostatočne zvlhčujeme.

Primurovka

Predstavuje trvanlivé riešenie ochrany hydroizolácie pred mechanickým namáhaním pri neskorších stavebných zákrokoch. Muruje sa z plných pálených tehál na cementovú maltu v hrúbke 100 mm do výšky 1 500 mm. Pri výške nad 1 500 mm musí byť malta hrubá 150 mm.

Primurovka sa dilatuje po úsekoch maximálne 6 m, a to zvislou škárou, v ktorej je pruh lepenky. Od zvislých kútov a hrán musí byť zvislá škára vzdialená na dĺžku tehly. Medzi zvislou izoláciou a ochrannou stienkou musí byť medzera hrubá minimálne 20 mm, vyplnená cementovou maltou.

Oprava trhlín

Vlhkosť sa môže do konštrukcie dostávať aj cez trhliny. Napríklad trhlinu širokú 1 až 2 mm vyškrabeme ostrým predmetom. Vymyjeme ju vodou a snažíme sa dostať až na nosnú konštrukciu. Upravenú trhlinu omietneme pôvodnou omietkovinou. Nanášame ju na vlhký podklad. Základové murivo a škáry v suteréne vyčistíme a vyškrabeme do hĺbky 2 cm skobou (kramľou) alebo ostrým špicatým kladivom. Narušené kamene a tehly vymeníme. Na murivo použijeme sanačné omietky a škáry vyplníme izolačnou omietkou.
Po usušení ňou omietneme celú plochu. Pri vysokom výskyte vody a zaťažení základov tlakovou vodou treba naniesť viac vrstiev hrubých najmenej 15 mm. Vrchnú vrstvu vždy zdrsníme. Nanášame s prestávkami, pričom omietka sa vysuší rýchlosťou asi 1 mm hrúbky za jeden deň schnutia.

Oprava nad úrovňou terénu

Pôvodnú omietku obijeme asi 100 cm nad úrovňou hranice vlhkosti. Škáry vyškrabeme do hĺbky 2 až 3 cm. Poškodené či soľami napadnuté kamene a tehly vymeníme. Prach z povrchu muriva odstránime oceľovou kefou alebo tlakom vzduchu. Nanesieme sanačnú omietku. Pred nanesením ďalšej vrstvy (znova 15 mm) treba počkať 10 až 14 dní

Vykurovanie chalupy

Záleží na nás, aký druh kúrenia si vyberieme. Kozub je však jedným z mála miest pri ktorom sa môžeme zísť s priateľmi a oddýchnuť si.

Teplovzdušný kozub

Jeho najväčšou prednosťou je, že môžeme vykurovať jedným zdrojom tepla viac miestností. Vzduch sa zohrieva medzi dvoma stenami obvodového plášťa. Špeciálnymi otvormi a ohybnými prieduchmi – hadicami z hliníka alebo oceľového plechu – prúdi k okolitým stenám a otvormi v nich sa vháňa do susedných miestností.

Teplovzdušný kozub dokáže rýchlo ohriať vzduch, takže je vhodný do prechodne obývaných budov, ako sú chaty a chalupy. Na vykurovanie jednej miestnosti stačia aj plechové alebo liatinové kozubové kachle, ktoré majú podobné tepelné a výkonové parametre ako kozubové vložky. Plameň môžeme sledovať cez sklenené dvierka.

Ušetriť znamená nešetriť

Ak si za základný zdroj tepla zvolíme kozub, nešetrime na kozubovej vložke. Jej prípadná výmena totiž znamená búrať a murovať v obytných miestnostiach. Kvalitnejšie ako vložky z oceľového plechu so stredným výkonom 5 až 13 kW sú masívne liatinové vložky. Dosahujú výkon až do 26 kW.

Niektoré vložky majú duté liatinové rebrá, v ktorých prúdi voda a zohrieva sa. Vodný okruh z vykurovacej vložky môžeme pripojiť na existujúci systém centrálneho vykurovania a v prípade potreby vyhrievať celý dom teplom z kozuba. S týmito vložkami sa predáva aj elektronická regulácia a celý rad bezpečnostných prvkov, ktoré zabezpečujú súčinnosť s plynovým či elektrickým kotlom, takže sa nemôže stať, že sa ráno prebudíme vo vymrznutom dome.

Niektoré vložky udržia oheň po jednom priložení až 10 hodín. Spotreba paliva sa aj pri výkonných vložkách pohybuje okolo 5 kg za hodinu, čo je asi jedno väčšie poleno.

Kachľové pece

Sú to ekologicky a ekonomicky výhodné zdroje tepla so životnosťou až 100 rokov. Pri ich správnom navrhnutí možno z kilogramu palivového dreva získať 3,5 kWh energie. Hlavnou prednosťou kachľovej pece je akumulácia tepla – nemusíme do nej dlhší čas prikladať drevo.

Ťažká akumulačná pec s hrúbkou steny 18 cm a viac, projektovaná na spaľovanie dreva pri vysokých teplotách (1 000 °C), dosahuje účinnosť spaľovania 80 až 85 %. V peci sa kúri jednu, najviac dve hodiny denne, potom sa vzduchotesne uzavrie a vnútri prebieha pyrolýza dreva. Plášť sála naakumulované teplo až 24 hodín. Množstvo dreva spáleného v peci je 4 až 9 kg/h.

Pre pohodu bývania je dôležitá ideálna teplota vnútorného vzduchu, ktorá by mala byť 19 až 22 °C pri 40- až 60-percentnej vlhkosti. Údržba a opravy vykurovacieho systému sú udržiavacími prácami, na ktoré nie je potrebné stavebné povolenie ani ohlásenie. V prípade pochybností môžeme túto problematiku prekonzultovať so stavebným úradom.

Odvádzanie a čistenie odpadovej vody

Ak sme sa na základe zlého stavu našej kanalizácie rozhodli ju zrekonštruovať, zistili sme, že naša domová prípojka má priemer 200 mm a napojenie objektu na kanalizáciu je pod uhlom pripojenia 60° v smere toku so sklonom vtoku 10 %, môžeme si zabezpečiť potrebný materiál.

Vnútorná kanalizácia

V prípade, že musíme meniť vnútornú kanalizáciu, čiže ležaté potrubia – zvody, zvislé potrubia – odpady a šikmé pripojovacie potrubia – odtoky, vedieme ich takými miestami, kde nezamrznú. Ukladáme ich popri stene alebo v drážke zakryté iba tenkou primurovkou. Nikdy ich nezalievame maltou či betónom, lebo sadaním muriva sa môžu porušiť. Na najnižšom podlaží budovy vkladáme do odpadového potrubia rúru s čistiacim otvorom – asi 1 m nad podlahou.

Zvislé odpadové potrubie vedieme záchodmi, kúpeľňami alebo kuchyňami, a to voľne pred múrom alebo v zakrytých drážkach a prieduchoch. Ukladáme ho vždy hrdlami proti smeru toku. Potrubie sa v smere vtoku splaškov nikdy nesmie zmenšovať. Zvody dávame väčšinou do podlahy pivnice. Ak je nízko vzhľadom na uličnú stoku, zvodové potrubie prichytíme na stenu alebo zavesíme pod strop. Zvislé odpady vtedy zaústime šikmo v smere toku, a nie zhora a kolmo. Zavesenú kanalizáciu zhotovujeme z liatinových rúr. Zvod mimo budovy uložíme do nezamŕzajúcej hĺbky – najmenej 100 cm, v severných a horských oblastiach 120 cm. Zhotovenie a zmeny vnútornej kanalizácie povoľuje stavebný úrad.

Kanalizáciu si môžeme urobiť aj svojpomocne. Na práce však musí dohliadať stavebný dozor. Pred pripojením montážnych predmetov sa musí vykonať skúška potrubia pod dozorom správy kanalizácie. Dovtedy musí byť kanalizácia nezakrytá a prístupná. Nesmie sa používať, dokiaľ správca kanalizácie nevydá príslušné povolenie. Montážna firma ručí za kvalitu materiálu (pokiaľ zabezpečuje celú dodávku) i montáže.

Čistenie odpadových vôd

V prípade, že náš kúpený dom nemá čističku odpadových vôd, musíme pouvažovať nad jej realizáciou. Pre rodinný dom je najvhodnejšie biologické čistenie. Spočíva v tom, že pri vháňaní kyslíka do vody bez pevných látok, napríklad čerením hladiny, sa organické látky rozkladajú pôsobením aeróbnych (kyslíkatých) baktérií. Pri teplote 20 °C celý proces prebehne za 20 dní. Pri nedostatku kyslíka spracujú kal anaeróbne (kvasné a hnilobné) baktérie. Vo vyhnívacích nádržiach (žumpách a septikoch) sa organické látky menia na tuhé látky a plyny. Voda z čistiarne sa môže použiť na polievanie záhrad len so súhlasom hygienika.

Žumpa

V prípade domu s menším počtom osôb postačí jednoduchá žumpa. Musí sa vybudovať ako nepriepustná nádrž vo vzdialenosti najmenej 10 m od studne, od budovy aspoň 5 m. Pri ôsmich osobách a vyvážaní kalu raz za dva mesiace musí mať objem najmenej 5 m³. Steny sú murované z tvrdých tehál alebo sú betónové. Vybetónované dno musí mať zaoblené kúty a rohy. Vyrábajú sa aj prefabrikované žumpy. Sú to nepriepustné plastové nádrže s objemom 5 až 10 m³. Musíme ich zabetónovať, aby boli zabezpečené proti tlaku spodnej vody.