Vyberáme rodinný dom

Samostatne stojace domy

Samostatne stojace (tiež izolované alebo voľne stojace) domy patria k najstaršej forme zástavby, ktorá sa dodnes preferuje. Stavba samostatne stojaceho rodinného domu sa považuje za najlukratívnejšiu zo všetkých možností, pretože ponúka vysokú mieru súkromia, väčšiu voľnosť pri tvorbe architektúry a vlastný exteriérový priestor okolo celého domu. Samostatne stojaci dom má najširšie možnosti dispozičného riešenia, pretože (teoreticky) umožňuje presvetlenie zo všetkých svetových strán. Aj tu však platia určité zásady. Predpokladom na výstavbu samostatne stojaceho domu je dostatočne široký pozemok, na ktorom možno dodržať predpísané vzdialenosti od susedných domov, respektíve od hranice pozemku. V stavebnom zákone sa uvádza, že vzdialenosť domu od hraníc pozemku by mala byť minimálne 3 m, pričom vzdialenosť medzi stenami domov s oknami hospodárskych, pracovných alebo iných pomocných miestností musí byť aspoň 6 m. V prípade, že ide o obytné miestnosti, vzdialenosť fasád susedných domov by mala byť až 9 metrov.

Vzhľadom na to, že pri existujúcej parcelácii (napríklad na vidieku) nie je možné tieto vzdialenosti dodržať, zákon stanovuje, že rozhodujúca je dohoda medzi susedmi. V praxi sa potom stretávame s prípadmi, keď vzdialenosť medzi stenami susedných domov je len 5 m alebo keď je stena bez okien (pri jednopodlažnom dome) posunutá až na hranicu pozemku. Práve tak sa to robilo v minulosti, keď sa na pozemku širokom 12 m stavali dedinské domy široké 6 m. V prípade, že ide o novú uličnú zástavbu, možno predísť zbytočnému rozdrobeniu pozemku tak, že sa so susedom dohodnete na stavbe dvojdomu. Aj napriek možnosti dohodnúť sa so susedmi sa neodporúča zastavovať viac ako 50 % pozemku, pretože stavba potom môže pôsobiť v rámci daného prostredia neproporčne a zároveň sa stráca výhoda bývania v zeleni vlastnej záhrady.

133440	133442
K najstaršej a v súčasnosti aj najobľúbenejšej forme zástavby patria samostatne stojace domy

133443

Individuálna výstavba rodinných domov

Pri samostatne stojacich rodinných domoch ide najčastejšie o individuálnu výstavbu, takže o veľkosti, vzhľade a konštrukcii domu rozhoduje výhradne budúci majiteľ domu. Ak zverí návrh stavby do rúk architekta alebo sa aspoň dá ovplyvniť dobre mienenými radami, môže vzniknúť naozaj zaujímavé a pozoruhodné architektonické dielko. Žiaľ, veľmi často sa stretávame s tým, že ego, a predovšetkým hrúbka peňaženky staviteľa rodinného domu zvíťazia nad zdravým rozumom, vďaka čomu v rozvojových prímestských oblastiach vyrastajú rôzne obludnosti v štýle takzvaného podnikateľského baroka.

Týka sa to najmä novodobých zbohatlíkov, ktorí chcú okato prezentovať svoju výnimočnosť a nadradenosť monumentálnou architektúrou, ktorá sa týči spoza vysokého murovaného plota. Oplotenie pripomínajúce hradby spolu s množstvom kamier a bezpečnostných zariadení svedčí o veľkej nedôvere k okoliu, vedie k narušeniu susedských vzťahov a celkovej izolovanosti stavby. O tom, že takáto stavba nepriaznivo zasahuje do charakteru okolitej zástavby a kazí útulné pôsobenie vidieckeho prostredia, ani netreba hovoriť.

K nesúladu pôvodnej a novej zástavby prispievali aj katalógové domy zahraničných spoločností, ktoré sa sem dohrnuli hneď po páde socializmu. Istý čas náš vidiek a prímestské oblasti zaplavovali stavby napríklad v štýle bavorskej architektúry. S postupom času sa tento problém aspoň čiastočne vyriešil tým, že montované stavby na kľúč začalo ponúkať viac spoločností a počet dostupných projektov sa rozrástol aj o návrhy domácich architektov. Na druhej strane práve uniformita katalógových domov neraz pomáha utvárať jednotný a ucelený obraz nových častí obcí.

133444

Hromadná výstavba rodinných domov

Individuálna výstavba zahŕňajúca najpestrejšiu škálu stavieb predstavuje určité riziko z hľadiska kultúry a rozvoja životného prostredia, pretože je prakticky nemožné ustriehnuť rozhodnutia drobných staviteľov s osobitým a neraz veľmi extravagantným vkusom. Prílišnú nesúrodosť zástavby rieši organizovaná (hromadná) výstavba rodinných domov, o ktorú sa konečne začali zaujímať väčšie developerské spoločnosti. Pri veľkých rezidenčných súboroch a málopodlažných bytovkách v mestách začali pomaly vyrastať v okrajových častiach miest aj obytné súbory, ktoré sa skladajú prevažne z rodinných domov. Moderná hromadná výstavba rodinných domov má hneď niekoľko výhod. Výstavba viacerých domov prebieha súčasne, čo umožňuje efektívnejšie využitie ťažkej techniky a rýchlejší postup pri stavbe.

Do projektu obytného súboru spadá aj jednotná realizácia všetkých infraštruktúr, príjazdových ciest a úprava okolia. Dodávku tepla a teplej vody možno riešiť ekonomickejšie prostredníctvom spoločnej kotolne, prípadne za pomoci tepelného čerpadla, kolektorov a podobne, realizácia ktorých je po rozpočítaní nákladov na všetkých obyvateľov súboru oveľa výhodnejšia. Zo zahraničia poznáme príklady, keď boli výhody kompaktnej výstavby podporené koncepciou nízkoenergetických budov a využili sa v prospech zníženia energetickej náročnosti obytných domov. Zástancovia architektúry pre trvalo udržateľný rozvoj (ekológovia a environmentalisti) sa tiež usilujú presadiť využívanie ekologicky neškodných a recyklovateľných druhov stavebného materiálu, vyrobených z miestnych zdrojov surovín. S hromadnou, respektíve kompaktnou výstavbou rodinných domov sme mali možnosť sa stretnúť už aj v minulosti. Zvyčajne to boli projekty pod záštitou miest a obcí, ktoré sa realizovali štátnymi podnikmi alebo svojpomocne. Na rozdiel od individuálnej výstavby išlo v týchto prípadoch o hustejšiu formu zástavby, teda radovú, kobercovú alebo terasovú zástavbu rodinných domov.

Radové domy

Radením domov tesne vedľa seba sa minimalizujú hlavné slabiny samostatne stojacich domov, ktorými sú vysoká energetická náročnosť stavby so štyrmi ochladzovanými stenami a problémy so situovaním domu na pozemku a s umiestnením okien na bočných stenách tak, aby sa dodržali potrebné vzdialenosti od susedného domu. Na druhej strane sa pri radových domoch obmedzuje orientácia vnútorných priestorov len na dve svetové strany – do ulice a do dvora, čo môže byť náročné na presvetlenie a odvetranie niektorých priestorov vo vnútri dispozície. Najčastejšie ide o poschodové domy s jednotne riešenou dispozíciou, ktoré sa radia buď lineárne vedľa seba, alebo reťazovito, takže sa bočné steny jednotlivých domov prekrývajú iba sčasti. Na lepšie rozlíšenie jednotlivých domov sa využívajú fasády rôznych farieb. Keďže súkromný pozemok za domom vyčleňuje samotná stavba, radové domy zvyčajne nemávajú klasické oplotenie s predzáhradkou. Priestor pred domom sa upravuje jednoduchým trávnikom a niekoľkými krovinami či živým plotom. Časť tohto priestoru tvorí parkovacie státie alebo vjazd do garáže. Bývanie v radovom dome sa kvalitou približuje bývaniu v samostatne stojacom dome, svojím výzorom však pripomína bytové domy. Ulice s radovou zástavbou sú zvyčajne otvorené a verejne dostupné pre každého, čo spolu s chýbajúcim oplotením môže navodiť dojem väčšej zraniteľnosti domu či narušenia súkromia.

133445	133446
Vytvorením radovej zástavby rodinných domov sa minimalizuje jedna z nevýhod samostatne stojacich domov, a to vysoká energetická náročnosť stavby so štyrmi ochladzovanými stenami

Átriové domy

Átriový dom je pomenovanie pre dom v tvare L, ktorý tvorí základný prvok takzvanej kobercovej zástavby. Ide o najhustejšiu možnú zástavbu rodinných domov, keď sú jednotlivé stavby k sebe doslova prirazené v dvoch radoch tak, že každému bytu pripadá iba exteriérová plocha átria ohraničeného samotným tvarom domu. Tento dom môže mať okná orientované na tri svetové strany – jedna do ulice a dve do átria, no aby bolo možné priestory dostatočne presvetliť, musia byť domy vzhľadom na hustotu zástavby jednopodlažné. S ohľadom na minimálne exteriérové plochy a hustotu osídlenia sa kvalita bývania v takomto dome blíži skôr bývaniu v byte, no na druhej strane neposkytuje výhody života v meste. To je tiež dôvod, prečo sa k tomuto typu zástavby pristupuje len zriedkavo.

133447	133448
Átriový dom je pomenovanie pre dom v tvare L s exteriérovou plochou átria ohraničeného samotným tvarom domu

Terasové domy

Istou variáciou kobercovej zástavby sú terasové domy, keď strecha jedného domu tvorí terasu pre ďalší dom nad ním. Pri výstavbe sa využíva prirodzený sklon terénu. Byty sú orientované na dve, maximálne tri svetové strany. Základným predpokladom na kvalitné bývanie v takomto dome je dobrá orientácia svahu (na juhovýchod alebo juhozápad) a malá veternosť prostredia. Príjazdové cesty sa riešia na dvoch či viacerých vodorovných úrovniach, pričom parkovacie priestory sa môžu nachádzať v hĺbke dispozície – v časti domu, ktorú nie je možné presvetliť. Domy môžu mať po stranách svahovité alebo do terás upravené záhradky, no je to skôr výnimočný prípad. Ide o architektonicky aj technicky náročnú stavbu, ktorá ponúka atraktívnu formu bývania s pekným výhľadom a dobrým presvetlením priestorov, keďže jednotlivé domy si navzájom vôbec netienia.

133449	133450
Pri terasových domoch tvorí strecha jedného domu terasu pre ďalší dom nad ním

Hybridné obytné súbory

K novinkám v oblasti hromadnej bytovej výstavby patria hybridné obytné súbory zahŕňajúce rôzne typy domov, ktoré sa nedajú jednoznačne zaradiť do určitej kategórie. Z typologického hľadiska sa nachádzajú niekde medzi rodinnými a málopodlažnými bytovými domami a sú vedľa seba zoradené do kratších či dlhších úsekov radovej zástavby. Moderne riešené domy najčastejšie vytvárajú lineárne štruktúry. Zástavba môže mať podobu rôznych zoskupení so sústavou malých súkromných námestí. Do obytného súboru môžu byť zaradené stavby pre základnú vybavenosť (predajne, služby, materská škôlka), rôzne prírodné prvky (jazierko, park), detské ihriská a športoviská. Jednotlivé domy nemusia byť úplne rovnaké. V zástavbe sa vedľa seba striedajú domy rôznych veľkostných kategórií – prízemné, poschodové, polyfunkčné alebo viacbytové. Vďaka tomu vznikajú v uličkách zaujímavé priečelia, čo uľahčuje orientáciu a dáva prostrediu identitu. Okrem farebného rozlíšenia môže k spestreniu domov prispieť aj rôzne rozloženie balkónov, lodžií alebo zasklených zimných záhrad.

Teória medzipriestorov

Do moderného konceptu zástavby rodinných domov neodlučne patrí odstupňovanie exteriérového prostredia do zón podľa miery súkromia, ktoré poskytujú. Do prvej kategórie patrí verejná zóna, ktorú môžu tvoriť príjazdové cesty po obvode i vnútri súboru. Vo verejnej zóne sa môže pohybovať ktokoľvek autom či pešo. Druhou kategóriou je poloverejný priestor, ktorý tvoria cestičky, spoločné dvory alebo malé námestia s parkovými úpravami a detskými ihriskami, kde rampy (v niektorých prípadoch brány) na príjazdových cestách naznačujú, že ide o priestor vyhradený pre obyvateľov súboru. V princípe má tento priestor podobný charakter ako vnútrobloky mestských bytoviek a jeho úlohou je zaistiť vyššiu mieru bezpečia a súkromia. Takéto zónovanie zároveň pomáha obyvateľom uvedomiť si svoju mieru zodpovednosti za priestor, ktorého sú spoluvlastníkmi, a prispieva k budovaniu susedských vzťahov. V rámci väčšieho súboru môže byť viacero takýchto zón. V prípade, že sú pred jednotlivými domami predzáhradky s vlastným oplotením, dostávame sa do kategórie polosúkromného priestoru. I keď v princípe ide o súkromný pozemok, vizuálny kontakt znižuje mieru súkromia, no pritom upevňuje pocit spolupatričnosti a zvyšuje dôveru medzi susedmi. Okrem nesporného psychologického významu má takéto zónovanie aj praktické opodstatnenie. Je ním v prvom rade reálne zvýšenie bezpečnosti obytného prostredia – autá tu nemôžu jazdiť príliš rýchlo a cudzí ľudia sú pod drobnohľadom obyvateľov. Okrem toho uzavretejšie formy zástavby (do kruhu, vlnoviek, námestí a podobne) znižujú veternosť prostredia a vytvárajú mikroklímu takzvaného mestského interiéru.