Široký je len 4 metre, no vnútri čaká skvelé bývanie. Z typického radového domu cítiť aj kúsok nostalgie

V povojnovom období sa v mnohých mestách pustila pomerne veľká výstavba rodinných domov a bytov s cieľom vyriešiť bytovú krízu. Praha nebola výnimkou. Jedným z prvých sídlisk, ktoré v nej vzniklo ešte v rokoch 1947 – 1949, bola Solidarita, postavená podľa návrhu architekta Františka Jecha. Na svoju dobu bola mimoriadne experimentálna a pokroková, a to ako z pohľadu urbanizmu, tak aj použitými materiálmi a prefabrikátmi. Sídlisko tvorí niekoľko bytových a celkovo 604 rodinných domov.

Roky postupných premien

Bývanie, ktoré prešlo celkovou premenou pod vedením architektky Kláry Vratislavovej, stojí na konci jedného z radov domov. Jeho konečnú podobu určovala práve táto poloha, ale aj celkový spôsob života na Solidarite. 

Podľa architektky sa návrh menil a vyvíjal niekoľko rokov. Aj vďaka tomu dnes dom rešpektuje svoje pôvodné kvality i atmosféru, no zároveň ponúka pohodlie a napĺňanie potrieb súčasného života rodiny.

Netreba zabúdať na záhrady 

Bývanie sa v dome rozkladá na troch podlažiach a je orientované východno-západne. Pred vstupom otočeným na východ sa nachádza predzáhradka, na opačnej strane strane zas pozemok pokračuje dvorom so stromami aj hojdačkou. 

Pre obyvateľov domu majú obe vonkajšie časti dôležitý význam. Architektka preto dostala za úlohu vyťažiť z nich a z prepojenia interiéru s exteriérom pre život čo najviac. Aj preto dnes od vstupných dverí vidno cez celý dom až do zadnej záhrady.

“Zvolené bolo transparentné leštené drôtosklo vo vstupných dverách a posuvný portál do priestoru v stene, v lete veľkoryso spájajúci prízemie so záhradou,” objasňuje architektka.

Zavážil každý centimeter

Domy v radovej zástavbe bývajú pomerne úzke a tento nie je výnimkou. Vnútri má šírku iba 4,2 metra, takže pri rekonštrukcii musela autorka návrhu zvážiť a zmerať každý centimeter.

“Už vo fáze návrhu boli detailne premyslené všetky úložné priestory,” uvádza Klára Vratislavová.

Tento prístup vidno aj na konečnom riešení. V spálňach ukrývajú šatstvo vstavané skrine, opačnú stranu kuchynskej linky tvorí knižnica a aj priestor pod schodmi je využitý prakticky. Okrem úložných zásuviek tu nájdeme aj malú “zašiváreň” či integrovaný priestor pre psa, elegantne schovaný za posuvnými lamelami.

Dole ruch, hore pokoj

Prízemie s dennou zónou je pre domácich rušným miestom, kde prebieha rodinný aj spoločenský život. Aj preto sa ho pri premene architektka snažila čo najviac odľahčiť a ostatné funkcie presunúť na poschodia. 

Na prvom sa nachádzajú dve spálne, jedna hlavná s manželskou posteľou a druhá s jednolôžkom, a spoločná kúpeľňa s vaňou a toaletou. Druhé, najvyššie, poschodie patrí pracovni a ďalšej izbe s manželskou posteľou.

Nové prišlo, staré zachovali

Aby dom zodpovedal modernému životu, no nestratil svoju dušu, hľadala architektka rovnováhu medzi starým a novým. Cítiť tu preto snahu hodnotné prvky zrepasovať, zachovať a znovu využiť.

 “Zásahy sú čitateľné, avšak striedme – s dôrazom na zachovanie charakteru, detailu a materiálovej autenticity.” 

Nové materiály boli volené s dôrazom na udržateľnosť a zdravé vnútorné prostredie. Použili sa hlavne obnoviteľné materiály, ako drevené konštrukcie stien aj stropov, drevovláknité izolácie a čiastočne hlinené omietky. 

V zimných mesiacoch zvyšuje komfort riadená výmena vzduchu.

Zdroj: Interiér roku/Ing. arch. Klára Vratislavová