Nanajvýš nežiadúce mosty

Mosty odjakživa spájali dva brehy a obyčajne to bolo v prospech ľudských potrieb a pokroku. V prípade tepelných mostov ide tiež o spojenie dvoch prostredí – vonkajšieho a vnútorného cez obvodovú konštrukciu domu. Ak je takéto spojenie zdrojom úniku tepla, situácia neprospieva ani stavebnému objektu a ani osobám, ktoré sa v ňom usídlili. Na vine bude predovšetkým nevhodné riešenie alebo nedôsledné vyhotovenie konštrukčných detailov tam, kde sa napríklad stretávajú obvodové steny so základmi alebo s podlahou nad nevykurovaným suterénom, v okolí okenných rámov, naddverných prekladov, na styku obvodovej steny a strechy, pri spojení vodorovných konštrukcií so zvislými a v ďalších prípadoch, pri ktorých sa tepelným mostom darí vzhľadom na tepelnú priepustnosť štrbín alebo materiály s vysokou tepelnou vodivosťou. Spočiatku nešťastníkom, ktorí obývajú nehnuteľnosť „zásobenú“ tepelnými mostami, robí počas zimného obdobia starosť únik tepla. To uniká cez konštrukčné detaily zabudnuté stavbármi a zohrieva vonkajší povrch konštrukcie. Súčasne sa vnútorný povrch ochladzuje. Neskôr, keď teplota klesne na hranicu, pri ktorej začnú kondenzovať vodné par, na vnútorných stenách a v kútoch miestností, už ide o vznik plesní. a teda o zdravie domácich. Tepelný most vyhral a vlastníkom sa odmenil zavlhnutými múrmi, ktoré môže zachrániť už iba sanácia na základe teplotechnikého posudku. Diagnóza a voľba spôsobu zamedzenia následkov vzniku tepelných mostov patria do rúk skúseného projektanta. Schematické znázornenie opatrení na vylúčenie vplyvu tepelných mostov v konštrukčných stykoch nájdete na obrázkoch Ing. arch. Eugena Nagya.

Tepelné mosty a ich prejavy Miesto výskytu tepelného mosta signalizuje výrazne vyšší tepelný tok. Ten sa v interiéri prejaví v podobe chladnejšieho povrchu a, naopak, v exteriéri teplejším povrchom, ako majú susediace konštrukcie. Ak vnútorná povrchová teplota klesne pod rosný bod zodpovedajúci vnútorným tepelno-vlhkostným podmienkam, dôjde k povrchovej kondenzácii vodnej pary. Riziko rastu plesní nastáva už pri hodnote kritickej povrchovej vlhkosti 80 %. Kondenzácia vodnej pary však môže vznikať aj vnútri konštrukcie, nielen na jej povrchu. To môže spôsobiť zmenu tepelnotechnických vlastností konštrukcie. Obsah vody v poréznych materiáloch extrémne zvyšuje ich tepelnú vodivosť, čím sa existujúci tepelný most ešte znásobí. Okrem uvedeného majú tepelné mosty vplyv na celkový tepelný odpor obvodovej konštrukcie, a tým aj na náklady na vykurovanie budovy.

202729

Podlomné zdravie a nezlomné mosty

Ak v interiéri na mieste, kde vznikol tepelný most, kondenzuje vodná para a lokálna relatívna vlhkosť vzduchu stúpne aj nad 80 %, vzniká ideálne prostredie na rast plesní. Často sa objavujú na viditeľných miestach, kde sa ich možno zbaviť vetraním a chemikáliami. Tam, kde sú skryté (v kútoch za skriňami, pod plávajúcimi podlahami či pod parapetnými doskami), môžu byť nepríjemným alergénom, ktorý nepriaznivo ovplyvňuje mikroklímu. V minulosti nevznikali v takom veľkom rozsahu kritické miesta na vnútornom povrchu konštrukcií, ktoré by spôsobovalo hromadenie vlhkosti. často. Vo väčšej miere sa kúrilo v lokálnych peciach pevným palivom. Teplý vzduch stúpal do komína a vytváral podtlak. Domy mali medzi okennými či dvernými rámami a ostením svoje prirodzené netesnosti, krídla celkom nedoliehali do rámov, takže vzduch v miestnostiach prirodzene cirkuloval. Vnútorná klíma bola v zime suchšia; na studených povrchoch nedochádzalo k výraznejšej kondenzácii vodnej pary. Súčasná snaha o maximálne úspory energie, obmedzovanie vetrania na hygienickú výmenu vzduchu a najmä výmena okien vrátane zateplenia fasád, podláh a striech pomocou izolácií s minimálnou difúznou schopnosťou však môžu pri nedoriešených stavebných opatreniach zvýšiť vlhkosť v interiéroch až na kritickú hranicu. Kvalitu vnútorného vzduchu možno zabezpečiť riadeným vetraním. Projekty nízkoenergetických domov riešia tento problém systémom rekuperácie. Podmienkou je neustály prívod čerstvého vzduchu, pričom použitý vzduch sa odvetráva spolu s nadbytočnou vlhkosťou. Pomocou centrálnej vetracej a vykurovacej jednotky sa navyše spätne získa teplo potrebné na chod domácnosti.

Pomôže: • prevetrávaná či kontaktná tepelná izolácia; • zníženie vlhkosti vzduchu v interiér; • precízne riešenie konštrukčných detailo; • riešenie styku vodorovnej konštrukcie (stropu, balkónovej konzoly) so zvislou konštrukciou (stenou) vložením tepelnej izolácie ku stužujúcemu vencu (tepelnoizolačné vencovky) alebo použitím takzvaných ISO nosníkov (tepelná izolácia hrubá 5 cm len čiastočne eliminuje tepelný most, nedosiahne rovnaký tepelný odpor ako priľahlá stena; • dodržiavanie technologických postupov a predpísanej hrúbky izolácie podľa teplotného pásma, v ktorom je stavba umiestnená, a podľa materiálu, z ktorého bola zhotovená (z tehál, kameňa alebo panelov); • odhalenie skrytej poruchy meraním povrchových teplôt bodovo (ak predpokladáme existenciu tepelného mosta v konkrétnom mieste) alebo plošným meraním pomocou termovízie (na overenie možných tepelných mostov a na stanovenie ich prípadnej polohy).

{R1}

202734

Mosty rôznych konštrukcií

Tepelné mosty môžu byť systémové, náhodné alebo môže ísť o tepelné väzby. Systémové tepelné mosty sa pravidelne opakujú a ich vplyv musí byť pri výpočtoch zahrnutý do súčiniteľa prechodu tepla konštrukciou. Ide napríklad o krokvy, medzi ktorými je tepelná izolácia v podkroví, o maltové lôžko v prípade murovaných stavieb alebo o rôzne priečky z tepelnoizolačných tvárnic, ktoré sú určené na preliatie betónom. Vplyv maltového lôžka na súčiniteľ prechodu tepla nie je malý. Preto je veľmi dôležité pri stavbe domu kontrolovať, či dodávateľ skutočne vykonáva stavbu s tepelnoizolačnou maltou, ako zvyčajne predpisuje stavebný projekt, alebo či šetrí a používa na murovanie bežnú maltu.

Náhodné tepelné mosty sa v konštrukcii pravidelne neopakujú – sú to rôzne stužujúce vence a iné nosné konštrukcie, niky na meranie plynu či elektriny, na suchovody aj hydranty, priestupy konštrukciami v prípade, že nimi prechádza tepelne vodivý materiál, ako sú nosné oceľové tyčové prvky, rúrky, priechodky, kotvy atď.

Tepelnými väzbami sa myslia styky dvoch rôznych konštrukcií. V tomto prípade nejde o klasický tepelný most, keď je tepelná izolácia zoslabená či prerušená inou konštrukciou. Vďaka styku dvoch a viacerých rôznych konštrukcií, ako je napríklad napojenie stropnej konštrukcie na obvodovú stenu, napojenie steny na okno, napojenie steny na základy a podobne, v nich dochádza k zvýšenému tepelnému toku. Tepelné mosty môžu vznikať nielen vedením tepla menej izolovanými materiálmi, ale tiež napríklad prúdením vzduchu z exteriéru medzi tepelnou izoláciou a vnútorným povrchom zhotoveným zo sadrokartónu. Ani ich odhaľovanie, ani odstránenie však nie je vždy jednoduché.

Pozor na preklady Ak sa v prípade rekonštrukcie v mieste nadokenného prekladu použil oceľový nosník s prierezom v tvare I (výborný vodič tepla), potom bez vyriešenia doplnkovej tepelnej izolácie bude vnútri konštrukcie kondenzovať vlhkosť.

Riešenie porúch

Všeobecné riešenie eliminácie tepelných mostov neexistuje. Závisí od príčiny. Ak sa obmedzíme na tepelné mosty v ploche obvodovej steny, potom môže byť za istých okolností riešením kontaktné zateplenie fasády so správnou voľbou izolačného materiálu. Firmy zaoberajúce sa zatepľovaním vo svojich podkladoch z reklamných dôvodov často uvádzajú až neuveriteľné nízke hodnoty súčiniteľa tepelnej vodivosti izolantov. Tieto hodnoty sa dajú vytvoriť iba v laboratórnych podmienkach. Praktická tepelná vodivosť býva vyššia, najmä v prípade nasiakavých materiálov.

Ak sa izolácia v šikmej streche vloží len medzi krokvy, ide o nesprávne ošetrenie tepelných mostov. Po krátkom čase sa na sadrokartónovom podhľade v miestach uloženia krokiev objavia vlhké pásy a neskôr sa vytvorí aj pleseň. Poruche možno zabrániť, ak bude pod krokvami umiestnený ďalší pás izolácie s hrúbkou najmenej 50 mm a až potom sa nainštaluje parozábrana a sadrokartónové dosky.

Článok bol uverejnený v časopise Môj dom.