Fínsko. Hokej, tisíce jazier a jazierok, nekonečné lesy... Zrejme vás neprekvapí, že aj dom, ktorý vám chcem predstaviť, stojí na samote pri lese, kúsok od jazera aj od mora. Postavený z prírodných materiálov netvári sa ekologicky len preto, že je v ňom škatuľka na recykláciu ceruzkových batérií.
{R1}
Pôvodným zámerom Thommasa Commondta, majiteľa domu, bolo bývanie spojené s prírodou. Láska k drevu ho inšpirovala k rozhodnutiu pre zrubový dom. Oslovil niekoľko firiem, zhliadol cenové ponuky a z plánu zišlo. Začalo sa hľadanie ekonomicky dostupného ekologického systému. Ako vhodné riešenie sa ponúkalo využitie hliny a dreveného skeletu. Na cestách po Estónsku a Švédsku Thommas navštívil niekoľko podobných obydlí a naučil sa, ako takéto domy nestavať. Za najväčší problém považoval styk obvodových drevených a hlinených konštrukcií, kde na styku dreva a hliny dochádzalo k vzniku trhlín a nepríjemnému prefukovaniu. Rozhodol sa preto pre špeciálne upravenú konštrukciu.
Hlinený dom na na začiatku leta. Na poschodí sa dokončovali omietky, na pravej strane už teraz stoja široké drevené schody. Stanislav Vanek
Nosnú kostru domu tvorí skelet z masívneho borovicového dreva. Nosné stĺpy sú rozdelené v pravidelných rozstupoch – na dĺžku domu 4 a na šírku 3, čo je spolu 12 polí, z toho 3 tvoria verandu pred vstupom do domu a ostatné patria k vnútornej dispozícii domu. Podľa domáceho začal najstarší kus dreva rásť pred 158 rokmi. Masívne drevené guľatiny po obvode domu sa pred zabudovaním pozdĺžne rozdelili na polovicu a dva kusy z každého stromu tvoria pohľadovú exteriérovú a interiérovú časť stĺpa. Medzi oboma časťami je priestor na hlinenú konštrukciu. Tak sa zabránilo prefukovaniu cez škáry medzi drevom a hlinou, lebo žiadne škáry medzi nosnou konštrukciou a výplňovým murivom nevznikali. Vzniku škár sa však nedalo zabrániť medzi hlinenou konštrukciou a okennými a dvernými otvormi. Na týchto miestach Thommas použil staré prestieradlá natrhané na malé kusy pozatláčané do medzier.
Interiér domu prichytený pri čine, bežnom živote. Stanislav Vanek
Drevom sa to začína… A čo ďalej?
Dom je založený nad terénom na betónových pätkách. Namiesto lepenky je na styku pätiek a drevených trámov položená brezová kôra, ktorá odoláva vode aj tlaku (hojne sa využívala v tradičných laponských stavbách).
Výplňové murivo obvodových stien tvorí hlinená zmes (hrubá 40 cm) zložená z hliny, vody, drevenej drviny, papiera, slamy, hoblín a konského trusu. Ílová hlina je z pozemku pri dome, väčšina z výkopu jazierka. Slama je od suseda, konský trus zasa od ďalšieho, hobliny (odpadový produkt výroby lodí) sú z vedľajšej dediny, privandrovalcom je aj recyklovaný skartovaný papier z mesta, no a voda je z domácej studne. Zmes vyľahčila drevená drvina z miestneho zberu odpadov.
Tepelno-akumulačná schopnosť domu je vďaka masívnym stenám dobrá a v lete aj cez najväčšie horúčavy je v dome príjemne. S tepelným odporom to je horšie. Aj keď je hlina vyľahčená až na 400 kg/m³, jej tepelnoizolačné vlastnosti nie sú úplne najlepšie.
1193132 Stanislav Vanek
Výstavba múrov je technologicky náročnejšia. Ubíjanie hliny ide celkom pomaly, aj keď nemusí byť také dokonalé, ako pri ubíjaní nosnej hliny. Ubíja sa iba tretina hrúbky steny, tretina pri vnútornom a aj vonkajšom líci debnenia. Zvyšná neubitá tretina v strede steny má slúžiť na zvýšenie tepelného odporu. Po niekoľkotýždňovej technologickej prestávke sa povrch musí zrovnať niekoľkými vrstvami hlinenej omietky do finálnej podoby. Povrch je vďaka kusom drviny a nedokonalému ubíjaniu nerovný a neestetický, výsledný produkt je pomerne časovo náročný. Aj s prihliadnutím na nižší tepelný odporu steny domáci priznali, že by nabudúce asi volili výplňové murivo zo slamených balíkov s nižšou prácnosťou a lepšími tepelnoizolačnými vlastnosťami.
Domáci pán v budúcnosti uvažuje o poskytovaní nového druhu ubytovania B&S&B (bed&sauna&breakfast). Ak sa vízia naplní, môžete si ekodomček, fínsku saunu, lesy a more vychutnať aj vy. Viac sa dočítate na stránkach venovaných domčeku a hospodárstvu okolo neho www.steamcastle.fi.
Aká je prevádzka hlineného domu?
Pôdorysná plocha domu je asi 80 m² na prízemí a na poschodí vďaka galérii o 30 m² menej. Dom je otvorený, miestnosti sú plynule poprepájané. Zo zádveria sa dostaneme spoločného priestoru obývacej izby, jedálne a kuchyne. Vďaka obrovským oknám v izbe interiér pôsobí veľmi teplo, svetlo, otvorene. Polovicu horného poschodia tvorí pracovňa, zvyšok prináleží detskej izbe a galérii.
1193131 Stanislav Vanek
Na vykurovanie objektu momentálne slúži pec s teplovodným výmenníkom, ale podľa plánov by mal v budúcnosti zabezpečiť energiu systém umiestnený v energetickej veži vedľa domu. Jadrom systému je kotol na tuhé palivo a parný generátor, ktorý poháňa generátor jednosmerného napätia. Vygenerovaná elektrina sa môže skladovať v batériách a podľa potreby využiť v dome (prostredníctvom DC/AC striedača). Teplo z kotla sa využíva na ohrev vody v zásobníku s objemom 4 000 l. Voda je určená na vykurovanie objektu (rozvodmi v stenách) aj na priame použitie.
Príroda v interiéri a poctivá práca
Deväťdesiat percent všetkých materiálov tvorí drevo alebo hlina – hlinené omietky, priznané prvky dreveného skeletu, parkety, nábytok, doplnky. Prírodný ráz zvýrazňuje množstvo zelene. Všetky prvky dreveného skeletu boli pospájané bez jediného klinca alebo skrutky. A v podobnom trende sa pokračovalo aj pri parketách, lištách, zábradlí, vešiakoch a nábytku.
Príroda v interiéri a poctivá práca
Deväťdesiat percent všetkých materiálov tvorí drevo alebo hlina – hlinené omietky, priznané prvky dreveného skeletu, parkety, nábytok, doplnky. Prírodný ráz zvýrazňuje množstvo zelene. Všetky prvky dreveného skeletu boli pospájané bez jediného klinca alebo skrutky. A v podobnom trende sa pokračovalo aj pri parketách, lištách, zábradlí, vešiakoch a nábytku. Stanislav Vanek
Detail kotvenia stĺpikov schodiska Stanislav Vanek
Kotvenie latiek zábradlia pomocou drevených kolíčkov Stanislav Vanek
Skompostovať alebo recyklovať
Na pozemku sa našlo miesto na hospodárske budovy, fínsku saunu a pilinový záchod, ktorý funguje skvele, bez zápachu. Namiesto pilín sa v ňom využívajú hobliny – odpadový produkt vznikajúci pri výrobe lodí. Okrem toalety slúži záchod aj na odpad pre biomateriál z kuchyne. Organické ostatky putujú priamo do toalety v špeciálnych vreckách, ktoré navonok pôsobia plastovo, ale sú vyrobené z organických materiálov a v toalete sa prirodzene rozložia.
Stavebný materiál? Áno
Zlisovaný recyklovaný papier bolo treba roztrhať na menšie kúsky a potom už bol použiteľný aj do steny aj do omietky. Stanislav Vanek
Starý drevený nábytok sa poctivo zbiera a raz za týždeň sa rozomelie na drvinu, ktorá sa buď spáli, alebo sa využije ako stavebný materiál. Stanislav Vanek
Sauna je tepelne zaizolovaná slamou s hlinenou omietkou a na otužovanie alebo umývanie sa používa dažďová voda zachytávaná zo striech do sudov, ktoré sú umiestnené okolo budov. Odpadová voda zo sprchy a kuchyne ústi do jedného potrubia, následne sa filtruje špeciálnym filtrom (z kôry ihličnatých stromov), ktorý zachytáva nečistoty, a čistá voda sa vracia do prírody cez trativod na záhrade.
Ostatné odpady (sklo, plasty, horľavé materiály) sa poctivo recyklujú. Všetky plastové a sklené fľaše a plechovky sú zálohované a v automatoch v obchodoch ich možno vymeniť za zľavnený kupón na nákup tovaru.
„Ak hovorím o rýdzo ekologickom alebo zelenom dome, vychádzam z toho, čo som videl a počul pri stavbe tohto domu. Moje tvrdenie nie je podložené exaktnými výpočtami. Ekologické posudzovanie objektov je náročný a komplexný proces, pri ktorom sa berie do úvahy, aké materiály sa požívajú na výstavbu – či sú z obnoviteľných zdrojov, recyklovateľné, recyklované, či pochádzajú z najbližšieho okolia, alebo musia cestovať cez pol zeme (čím sa výrazne zvyšuje zabudovaná energia), alebo či nie sú zdraviu škodlivé. Ďalej sa kladie dôraz aj na samotnú prevádzku budovy, jej začlenenie do krajiny alebo využívanie alternatívnych zdrojov energie. Dôležitý je aj kontext celej stavby a širšieho okolia. Priznám sa, že nie som vyslovene technokrat a chalúpka v lese s pecou na drevo je pre mňa minimálne taká dobrá ako pasívny dom s tepelným čerpadlom a fotovoltickými článkami.“
Stanislav Vanek
www.stanvanek.com
Autor sa venuje projekčnej činnosti ekologických stavieb – zo slamy (www.slamak.info) aleb Stanislav Vanek
„Ak hovorím o rýdzo ekologickom alebo zelenom dome, vychádzam z toho, čo som videl a počul pri stavbe tohto domu. Moje tvrdenie nie je podložené exaktnými výpočtami. Ekologické posudzovanie objektov je náročný a komplexný proces, pri ktorom sa berie do úvahy, aké materiály sa požívajú na výstavbu – či sú z obnoviteľných zdrojov, recyklovateľné, recyklované, či pochádzajú z najbližšieho okolia, alebo musia cestovať cez pol zeme (čím sa výrazne zvyšuje zabudovaná energia), alebo či nie sú zdraviu škodlivé. Ďalej sa kladie dôraz aj na samotnú prevádzku budovy, jej začlenenie do krajiny alebo využívanie alternatívnych zdrojov energie. Dôležitý je aj kontext celej stavby a širšieho okolia. Priznám sa, že nie som vyslovene technokrat a chalúpka v lese s pecou na drevo je pre mňa minimálne taká dobrá ako pasívny dom s tepelným čerpadlom a fotovoltickými článkami.“
