Sú murované konštrukcie ešte aktuálne?
Tradičným a najviac používaným spôsobom výstavby rodinných domov je výstavba z kusových murovacích prvkov minerálneho pôvodu, respektíve z betónu. Svoju popularitu tak získali vďaka svojim vlastnostiam (tvárnosť, pevnosť, odolnosť), ako aj vďaka neobmedzenému výskytu základných surovín (piesok, štrk, hlina, íl). V nedávnej minulosti sa na trhu okrem pálenej či nepálenej tehly objavili nové minerálne stavebné materiály s pórovitou štruktúrou alebo na báze cementu, ako aj pestrá škála betónových výrobkov. Ponuka je naozaj široká. Dajú sa však uplatniť pri nízkoenergetickej výstavbe?
Tehla a tehliarske výrobky
Tehla patrí medzi tradičné stavebné materiály a dodnes je najpoužívanejším stavebným materiálom na Slovensku. Moderná porézna tehla vďaka technologickému pokroku dosahuje pri zachovaní pevnostných charakteristík, dobrých zvukovoizolačných a akumulačných vlastností aj uspokojivé tepelnotechnické vlastnosti. Producentri tehál ponúkajú stavebné systémy s veľkorozmerovými tehlami, kde je zabezpečená požiadavka na dosiahnutie vysokej produktivity pri murovaní a znižovaní spotreby malty.
Moderné veľkoformátové tehlové bloky určené pre obvodové konštrukcie sa vyznačujú veľmi dobrými tepelnoizolačnými vlastnosťami, ktoré sú výsledkom dvojstupňového vyľahčenia:
-
štruktúru tehál tvorí špeciálna mriežka so systémom zvislých dutín, ktoré sú navrhnuté tak, aby kládli čo najväčší odpor pri prechode tepla,
- samotný tehliarsky črep je ľahčený množstvom jemných pórov, ktoré vznikajú v procese vypaľovania po vyhorení rôznych odľahčujúcich prísad pridávaných do tehliarskej suroviny. Práve tieto póry podstatne zvyšujú tepelnoizolačné vlastnosti tehál.
Vzniku tepelných mostov zabraňuje moderný systém zvislých spojov medzi tehlami, ako je systém pero a drážka. Nevýhodou použitia tehloblokov je väčšia hrúbka muriva pri zachovaní rovnakých tepelnoizolačných vlastností ako pri iných stavebných materiáloch a s tým súvisiaca potreba dodatočného zateplenia budovy.
Pórobetón
Pórobetónové tvárnice sú materiálom, ktorý sa veľmi rýchlo rozšíril vďaka rýchlemu a presnému spôsobu výstavby. Producenti pórobetónu na Slovensku ponúkajú komplexné stavebné systémy (nosné tvárnice, priečkovky, U-profily, stropy, omietkové zmesi), čo zaručuje kompatibilitu všetkých prvkov výstavby, ako aj minimalizáciu statických a technických problémov. Stavebné prvky sa veľmi ľahko opracovávajú – pília, brúsia, frézujú a podobne.
Pórobetónové tvárnice sú ľahké a spájajú sa len tenkou vrstvou špeciálnej lepiacej malty, čím sa redukujú mokré procesy výstavby. Pórobetóny obsahujú póry a kapiláry najrôznejších veľkostí od makropórov (veľkosť 2 mm) až po gelové póry (veľkosť 2 nm), vďaka ktorým nosné steny z pórobetónových tvárnic hrubých od 375 mm spĺňajú odporúčania súčasných tepelnotechnických noriem. Rovnaké vlastnosti materiálu vo všetkých smeroch redukujú na minimum tepelné mosty v rohoch miestností, pri styku muriva so základom a stropom. Ochrana pórobetónu pred vonkajšími poveternostnými vplyvmi je zabezpečená kvalitne zhotovenou omietkou. Ochranu pórobetónového muriva možno vyriešiť aj odvetranou fasádou (medzi vonkajším obkladom a murivom je odvetrávaná vzduchová medzera).
Betónové konštrukcieBetón je zmes cementu, piesku alebo štrku, vody a ďalších prímesí, ktorá sa chemicko-fyzikálnymi procesmi mení na materiál s vlastnosťami podobnými kameňu. Cement tvorí 20 až 35 % podiel betónu a dodáva mu tvrdosť a uzavretosť. Prednosťami betónu sú ľahká formovateľnosť pred zatvrdnutím, vysoká pevnosť, dobré statické vlastnosti a dobrá tepelnoakumulačná a zvukovoizolačná schopnosť. Vysoká tepelná vodivosť betónu však zapríčiňuje nízke tepelnoizolačné vlastnosti, čo sa prejavuje napríklad studeným povrchom stien.
Pri výstavbe nízkoenergetického domu možno betón použiť vo forme debniacich tvaroviek zalievaných betónom – tzv. stratené debnenie. Betónové jadro prenáša zaťaženie stavebných konštrukcií a vytvára ochranu pred požiarom a hlukom. Funkciu tepelnej izolácie preberá debniaci materiál. Existuje niekoľko alternatív, ako sa dopracovať k cieľu. Jednou z nich je debnenie z kombinácie dreva a cementu v podobe štiepkocementových dosiek s pridaním mineralizačných látok alebo tvaroviek na báze drevenej štiepky.
Ďalším riešením sú polystyrénové tvárnice, ktoré síce majú výborné tepelnoizolačné vlastnosti, no nedokážu dostatočne prepúšťať vodné pary. Nižšia difúzia vodných pár v murive potrebuje vhodnú kompenzáciu modernými spôsobmi vetrania priestorov objektu. Mrazuvzdornosť a dobrá únosnosť vibrolisovaných betónových tvárnic, ktoré sa zalejú monolitickým betónom, ich predurčuje na použitie aj pri viac namáhaných konštrukciách. Oddelenie vnútorných priečok od obvodových panelov vrstvou tepelnej izolácie bráni vzniku tepelných mostov. Nezávisle od použitého druhu materiálu stále platí, že stratené debnenie tvoriace viacvrstvový múr musí byť dostatočne pevné a bez deformácie musí prežiť zaťaženie vlhkou betónovou zmesou.
Masívne konštrukcie a zdravé obytné prostredieSúkromní stavebníci čoraz častejšie zohľadňujú pri výstavbe svojho rodinného domu aj vplyv materiálov na životné a obytné prostredie. Je všeobecne známe, že škodliviny v obytnom prostredí, napríklad aj vo forme emisií z ochranných náterov na drevo alebo vo forme formaldehydu, zaťažujú imunitný systém a oslabujú organizmus. Murované domy nepotrebujú ani žiadnu dodatočnú ochranu v podobe konzervačných látok alebo plastových fólií, sú odolné proti hmyzu a plesniam. Dokonca chránia aj pred elektrosmogom, ktorý vyžarujú elektrické spotrebiče.
Domy z murovacích prvkov alebo betónu spĺňajú všetky požiadavky na zdravé obytné prostredie, a to vďaka vysokej tepelnoizolačnej i akumulačnej schopnosti a vzduchotesnému obalu. K zdravému a príjemnému obytnému prostrediu prispievajú aj ďalšie pozitívne vlastnosti masívnych murovaných konštrukcií, napríklad aj to, že stavebné materiály ako piesok, štrk, hlina vznikajú v našom prirodzenom prostredí. O ich pozitívnej ekologickej bilancii svedčia aj procesy, pri ktorých sa získava základná surovina, ďalej samotná výroba či proces odstraňovania dožitého materiálu, pri ktorom môžu vznikať nové biotopy a krajiny s prirodzeným charakterom.
Murované objekty ponúkajú viac ako tepelnú ochranu. Ich schopnosť akumulovať tepelnú energiu zabezpečuje vyrovnanú vnútornú teplotu v lete i zime, pretože masívne steny a stropy dokážu regulovať príjem a výdaj tepla. V lete vyrovnávajú teplotné rozdiely medzi nocou a dňom, v zime zase optimálne využívajú slnečnú energiu. Dokážu zachytávať slnečnú energiu, ktorá počas slnečného dňa prehrieva cez okná interiér. Práve toto prispieva v stredoeurópskom prostredí k príjemnej vnútornej klíme. Navyše, obal budovy je vzduchotesný, takže v budove nevznikajú nepríjemné prúdenia studeného vzduchu alebo prievan.
Budovy z murovaných prvkov poskytujú aj dobrú akustickú ochranu, ktorá vás určite ušetrí pred zbytočnými rodinnými konfliktmi: nebudete počuť hlučnú hudbu po celom dome a ani jašiace sa deti nevyvolajú pocit, že každú chvíľu padne strop. Masívne murované steny a stropy lepšie zachytávajú zvukové vlny, a chránia tak pred hlukom vznikajúcim vnútri i mimo domu. Aj v prípade požiaru poskytujú dostatočný čas na odchod do bezpečia.
Masívne konštrukcie šetria vašu peňaženkuMurované objekty nevyžadujú ochranu vo forme pravidelných ochranných náterov, čím ochraňujú životné prostredie aj vašu peňaženku. Vďaka solídnej stavebnej hmote majú masívne a murované konštrukcie výnimočne dlhú životnosť. Preto je aj hodnota murovanej nehnuteľnosti pri ďalšom predaji dostatočne vysoká. Vzhľadom na zriaďovacie náklady je ich ročné zhodnotenie veľmi priaznivé. Masívne murivo a betón sú nehorľavé, čo sa odzrkadlí nielen v poisťovacej prémii.
Tepelná akumulácia Akumulačná schopnosť budovy ovplyvňuje najmä v spojení s pasívnym využitím slnečnej energie energetickú bilanciu objektu. Teplo možno akumulovať v špeciálnych zásobníkoch. Dostatočný efekt sa však dá dosiahnuť aj pasívnou akumuláciou tepla v stavebných konštrukciách – v stenách, stropoch a podlahách. Preto sú dôležitým prvkom nízkoenergetického domu dostatočne veľké akumulačné plochy z materiálov, ktoré dobre pohlcujú teplo. Tepelná akumulácia v stavebných konštrukciách závisí od vlastností týchto materiálov (napríklad od tepelnoakumulačnej schopnosti materiálu, od mernej tepelnej kapacity – množstva tepla, ktoré je potrebné na zvýšenie teploty 1 kg stavebného materiálu o 1 °C, od akumulačne účinnej hmoty stavebného prvku alebo od hraničnej hĺbky stavebného materiálu). Miera účinnosti akumulačných plôch závisí aj od ich veľkosti, teplotného rozdielu medzi vzduchom a povrchom akumulujúcej hmoty, času prívodu tepla do akumulujúceho prvku a od intenzity slnečného žiarenia. K najvhodnejším materiálom na tepelnú akumuláciu patria rôzne minerálne murovacie materiály, napríklad plná tehla alebo železobetónová plocha s maximálnou hrúbkou 20 cm, pretože akumulačne účinná plocha sa od hraničnej hĺbky 20 cm už takmer nezvyšuje. |