Tehla ešte neskončila

Minulosť a súčasnosť výroby pálenej tehly

Tehla je murovací materiál z pálenej hliny, ktorý nás sprevádza už 6 000 rokov počnúc starovekými kultúrami strednej Ázie. Významným, aj keď o niekoľko storočí mladším dôkazom je Brána babylonskej bohyne Ištar. Laterãrius – tak to boli prví tehliari, ktorí k nám prišli v 1. storočí n. l. Je známe, že starorímske staviteľstvo si dokázalo poradiť aj so zámkovou dlažbou či s odvlhčovacími izoláciami stien. Potom si tehla niekoľko storočí odpočinula, kým si na ňu nespomenuli stredovekí majstri, ktorí jej v gotike dali tvarovú rozmanitosť.

Už v renesancii kvitol marketing, a tak si jednotliví výrobcovia ciachovali svoje tehly len preto, aby nám aj po stáročiach bolo jasné, že oni sú tí experti, ktorí sa zaslúžili o výstavbu palácov, kostolov a príbytkov. Výrobný postup sa od starých čias neveľmi zmenil. Vyťažená surovina – tehliarska hlina – sa procesom tvarovania, sušenia a vypaľovania pri teplotách asi 1 000°C pretvorí na požadovaný stavebný materiál. Až minulé storočie vďaka novým technológiám posilnilo už aj tak tradíciou overený kredit pálených tehál.

Druhá polovica 20. storočia sa niesla v znamení rastu cien energií, čo postupne viedlo k čoraz radikálnejším riešeniam pri výrobe tehál. Vďaka výrobe dierovaných tenkostenných tvaroviek sa zlepšili stavebnofyzikálne vlastnosti pálenej tehly. Jednoznačné zlepšenie komfortu bývania v tehlovej zástavbe neskôr ešte vylepšila technológia v 80. a 90. rokoch minulého storočia, keď sa vytváraním pórov v črepe tvaroviek, vhodným tvarom a usporiadaním otvorov výrazne zvýšil ich tepelný odpor a posilnili zvukovoizolačné vlastnosti pri zachovaní minimálneho zaťaženia životného prostredia.

Do súčasnej „pojmológie“ sa dostal nový terminus technicus: brúsené tehly. Majú len minimálne odchýlky od požadovaných výškových rozmerov, čo umožňuje presné murovanie, na ktoré si dnes potrpí väčšina serióznych stavebných firiem. Tradičná hrúbka ložných škár je 10 až 12 mm, ale brúsené tehliarske murovacie prvky si vystačia so škárou tenkou 1 až 3 mm a stavebníci sa môžu tešiť z ďalšej výhody: tepelné mosty v mieste ložných škár to majú ťažké.

Tradičná plná pálená tehla má dobré akumulačné schopnosti, ale vysoký súčiniteľ tepelnej vodivosti (hodnota závisí od objemovej hmotnosti v suchom stave: 0,8 až 0,86 W/(m . K). Stena hrubá 45 cm, dosahujúca tepelný odpor R = 0,56 m2 . K/W, ktorý nepostačuje – dodatočné celoplošné zateplenie dosahujúce hodnoty odporúčané normou by muselo mať hrúbku 60 mm. Priečne dierovaná tehla (v názve: therm) s výrazne vyľahčeným črepom presným vyhotovením. Vzduchové dutiny sú usporiadané tak, že spolu s pórovitým črepom zvyšujú hodnotu tepelného odporu pri hrúbke muriva 38 cm na viac ako R = 2 m2 . K/W.

Tehlou nič neskazíme alebo o vlastnostiach pálenej tehly

Kvalitné tehliarske výrobky sú rozumným prepojením vlastností, ktoré sú dôležité z hľadiska nárokov na moderné postupy stavania a súčasne zodpovedajú prísnym požiadavkám na bývanie. Stavebné konštrukcie svojimi tepelnotechnickými vlastnosťami musia vytvárať optimálne vnútorné prostredie z hľadiska tepelnej pohody. Fakt je, že priamo ovplyvňujú spotrebu energie pri vykurovaní, vetraní a klimatizácii. Ako je teda možné, že vyľahčenie pálenej tehly je tým pravým ušetrením? Jednoducho – štruktúru tehál tvorí špeciálna mriežka so systémom zvislých dutín.

Tie sú vymyslené tak, aby kládli čo najväčší odpor pri prechode tepla. Tehliarsky črep, teda vlastná hmota tehly, je navyše ľahčená množstvom jemných pórov. Póry sú výsledkom procesu vypaľovania po vyhorení rôznych ľahčív pridávaných do tehliarskej suroviny. A práve ony môžu za podstatne vyššie tepelnoizolačné vlastnosti tehál. Ak by sa výroba tehál neuberala týmto smerom a pritom by pôvodná plná tehla musela splniť požiadavky na normovú hodnotu tepelného odporu, narástla by hrúbka múru na 2 metre. K zvýšeniu tepelnoizolačných vlastností prispieva aj systém zvislých spojov medzi tehlami na takzvané pero + drážku (P + D), ktoré sa zaobídu bez malty. Priečne dierované tehly si zachovali potrebnú pevnosť v tlaku.

Tehly sú v ponuke vo viacerých pevnostných triedach podľa účelu použitia: tehly na obvodové tepelnoizolačné steny, tehly na vnútorné nosné steny či piliere a tehly na nenosné priečky. Odborníci si zakódovali čísla, ktoré vyjadrujú pevnosť v MPa, do pevnostných značiek: P4, P6, P8, P10, P15, P20, P25. Podobne na to idú so značením mrazuvzdornosti. Napríklad M25 znamená, že táto tehla odoláva 25 zmrazovacím a rozmrazovacím cyklom. Tehla je prirodzenou zvukovou izoláciou. Norma tvrdí, že od deliacich stien medzi susednými bytmi v bytovom dome máme očakávať minimálnu vzduchovú nepriezvučnosť 52 dB, v dvojdome, prípadne radovej zástavbe až 57 dB. Priečne dierované tehly sú nehomogénne, a preto z hľadiska akustiky špecifické. V závislosti od veľkosti, tvaru a usporiadania dutín sa zvukovoizolačné vlastnosti takýchto tehál môžu podstatne líšiť aj pri tej istej hrúbke steny.

Na tento účel sú v súčasnosti vyvinuté špeciálne akustické tehly. V prípade požiaru tehlové murivo nehorí, neumožňuje šírenie plameňa po svojom povrchu, a tak nezvyšuje ani intenzitu požiaru. Murivo neuvoľňuje dym a neodpadávajú z neho horľavé časti alebo kvapky. Požiarna odolnosť tehlového muriva hovorí o tom, že patrí k najspoľahlivejším konštrukciám. Už pri malých hrúbkach vydrží 90 a viac minút. Bytová klíma je príjemná pri primeranom obsahu vodnej pary vo vzduchu (40 až 60 %) a teplôt vnútorných povrchov.

Kondenzácia vodných pár v studených kútoch je nepríjemná vec; plesne môžu vznikať ešte skôr, ako sa na stenách objaví skondenzovaná voda – teda pri vyšších teplotách. Stena preto má mať dostatočnú povrchovú teplotu a má umožňovať difúziu vodných pár, a tak regulovať vlhkosť. Tehlám s vyľahčeným črepom je táto vlastnosť prirodzená. Podmienkou je, aby túto prirodzenú vlastnosť neobmedzovali nevhodné povrchové úpravy napríklad disperzným náterom alebo plastovou tapetou. Vonkajší zatepľovací systém je vhodné realizovať až vo chvíli, keď je novostavba zvnútra dostatočne vysušená.

Prispôsobivá tehla

Spôsob spracovania tehliarskych výrobkov zaručuje ich priaznivú ekologickú bilanciu. Jednoducho – tehla počnúc ťažbou hliny a končiac jej recykláciou minimálne zaťažuje životné prostredie. Ťaží sa zvyčajne v blízkosti tehelní, hliniská sa bez problémov dajú rekultivovať, pri modernej výrobe klesá spotreba energie a vody. Tehlové murivo má pri dlhej životnosti nízke nároky na údržbu. Tehla ako každá prírodná surovina vykazuje prirodzený obsah prírodných rádionuklidov, ale hlboko pod prípustnou hranicou. Tým sa pálená tehla z hľadiska nežiaduceho vplyvu na zdravie človeka radí k bezpečným stavebným materiálom.

Podľa použitia nájdeme takéto typy tehál: obvodové tepelnoizolačné tehly so šírkou 490, 440, 400 a 380 mm (podľa výrobcu). Zvyčajne majú jednotnú výšku 238 mm, na vnútorné nosné steny – tehly s väčšou objemovou hmotnosťou a vyššou pevnosťou; šírka 300, 250, prípadne 175 mm, deliace nenosné priečky – tehly so šírkou 170, 140, 130, 115, 80, 65 mm.

102488

Murovacie systémy

Stále platí, že murovať treba zvisle a vodorovne pod pravým uhlom. Rohy treba založiť presne podľa olovnice pomocou šablón a rady tehál ukladať v línii s napnutou šnúrou. Dobrými „parťáčkami“ na dosiahnutie rovnakých výšok vrstiev sú staré dobré vodiace laty. Pri dlhých rovných úsekoch muriva (najmä ak sa murovalo v styčných škárach na sucho, teda na pero a drážku P + D) poteší nanášanie malty do ložných škár pomocou posuvnej vaničky s dávkovačom lepiacej malty v hrúbke 10 až 12 mm. Murovanie vyžaduje, aby murovacie prvky boli čisté. Počas horúcich dní treba pálenú tehlu zvlhčiť, aby neodoberala vlhkosť z malty. Výsledkom moderných požiadaviek na rýchle a presné murovanie sú komplexné stavebné systémy z pálených tehál, určené na výstavbu celej hrubej stavby.

Takým príkladom je tehlový systém POROTHERM Profi. Brúsené tehly s toleranciou výškového rozmeru ± 1 mm a murovanie na maltu pre tenké škáry sa postarajú o:
• presnosť murovania a zjednodušenie pracovného postupu,
• úsporu času,
• úsporu murovacej malty,
• úsporu na zariadení staveniska (silá, miešačky a podobne),
• výrazné zníženie stavebnej vlhkosti v murive,
• výrazné zvýšenie kvality murovania,
• výhodné tepelnotechnické parametre. Sortiment tvorí kompletná ponuka od tehál určených na obvodové murivo, nosné a akustické steny až po deliace nenosné priečky. Na to, aby celá hrubá stavba pretrvala desaťročia, treba dodržať pracovný postup a zvoliť vhodné pracovné náradie:
• nivelačný prístroj a nivelačnú latu na presné výškové zameranie základovej dosky alebo pásov,
• nivelačnú súpravu určenú na vyrovnanie malty, do ktorej sa kladie prvý rad tehál,
• valec na nanášanie tenkovrstvovej lepiacej malty. Podmienkou úspechu je presné založenie prvého radu tehál do lôžka z klasickej vápennocementovej alebo tepelnoizolačnej malty (minimálna hrúbka 10 až 12 mm), ktorá sa urovná pomocou nivelačnej súpravy. S nanášaním tejto vrstvy sa začína vždy od najvyššieho rohu základovej dosky. Tehly sa kladú nasúvaním zhora perom do drážky. Posúvanie po maltovom lôžku by mohlo nahrnúť maltu do vertikálnej styčnej škáry.

Po dôkladnom urovnaní prvého radu tehál nasleduje murovanie ďalších radov na tenkovrstvovú lepiacu maltu pomocou nanášacieho valca. Počas murovania je dôležité stále kontrolovať rovinnosť steny v horizontálnom i vo vertikálnom smere murárskou latou s vodováhou. Na prípadné korekcie sa zásadne používa gumené kladivo. Správnym postupom vznikne stavba so stenami bez viditeľnej maltovej škáry s požadovanými statickými a úžitkovými parametrami.

Použitie malty: na vonkajšie obvodové steny – priemyselne vyrábané suché maltové zmesi na ručné a strojové spracovanie; tepelnoizolačné malty, na vnútorné nosné steny a priečky – priemyselne vyrábané suché maltové zmesi na ručné a strojové spracovanie; vápenné, vápennocementové a cementové malty.

Tradícia alebo prechodný trend v architektúre?

Tehla je súčasťou rôznych trendov, žiaden diktát ju nemôže obrať o miesto na slnku. Nezameniteľnosť, nadčasovosť – pálená tehla je v každej dobe súčasne tradičná i moderná. Neublížia jej ani imitácie, ktoré sugestívne môžu dopĺňať interiér. Nie je ani gýčom, ani excesom. Kam kráča pálená tehla? K technologickým vylepšeniam. Vždy znova sa nájde spôsob alebo detail, ktorý zjednoduší postup murovania alebo pridá ďalšiu výhodu v súlade s novými požiadavkami na stavebné materiály.

Tehla nám teda zreje ako víno – čím dlhšie si nachádza miesto v histórii architektúry, tým viac sa k nej ľudstvo vracia. V našich zemepisných šírkach je tehla zväčša „odsúdená“ na omietnutie. Nielen takouto tehlou je však stavbár živý: v súčasnosti sa dostávajú do popredia záujmu aj tehly na neomietané murivo, takzvané režné alebo aj lícové murivo. Ponuka na trhu je čoraz bohatšia. Vyrábajú sa zo špeciálnych hlín.

Voľba pálenej tehly nie je len spôsobom, ako pri rekonštrukciách zdôrazniť architektonické prvky výrazovo spojené s dávnominulým, ale tehlové murivo môže tvoriť zaujímavý kontrast či akcent v modernej architektúre. Lícové tehly s rôznymi farebnými a povrchovými úpravami ako súčasť sendvičových obvodových stien budov, rodinných domov alebo tehlové murivo komínov, kozubov či „obnažených“ interiérových stien ponúkajú nielen technické riešenie, ale aj neopakovateľný emocionálny náboj.

Lícové tehly odolávajú zmenám počasia, veľa znesú aj pri zaťažení v tlaku a ich nízka nasiakavosť vrátane vysokej mrazuvzdornosti ich predurčuje na prevetrávané fasády bez nároku na údržbu. Jednoduchším variantom, ako dosiahnuť efektnú pohľadovú plochu, sú tehlové obkladové pásiky, ktoré sa režú z lícových tehál. Rovný, únosný podklad omietky alebo zatepľovacieho systému a mrazuvzdorná lepiaca malta sú predpokladom, že obklad vydrží aj v exteriéri.

Výrobcovia stavebných materiálov na Slovensku vyprodukujú ročne viac ako 332 miliónov tehlových jednotiek, a tak pálené tehly „žijú“ ďalej napriek vyššej prácnosti, časovej náročnosti a faktu, že murovať treba rovnomerne a súčasne po obvode celej stavby – nech nám s odkazom pre ďalšiu generáciu tehlový dom rovnomerne a dobre sadne.

Spájanie dvoch susedných tehál: tehly na pero + drážku (P + D), takzvané zazubenie: styčná škára sa nevypĺňa. Tehlu, ktorú ukladáme, oprieme o predchádzajúcu tehlu a po drážkach ju spustíme do malty. Tehly do konečnej polohy neposúvame, predídeme tak nežiaducemu zatlačeniu malty do styčnej škáry. Z hľadiska tepelných vlastností steny je nutné, aby sa pero a drážka uzavreli; tehly s maltovou kapsou, ktorá sa vyplní spojovacou maltou po celej výške tehly, pričom tehly sa kladú na doraz vedľa seba.