Zatepľovanie obvodových stien

Účinne možno zatepliť budovu iba z exteriéru. Ak upevňujeme izoláciu priamo na vonkajší povrch konštrukcie a aj po zateplení sú všetky vrstvy steny v tesnom spojení, ide o kontaktné zatepľovanie. Zatepľovanie, v ktorom je povrchová vrstva oddelená od tepelnej izolácie vzduchovou vrstvou, sa nazýva odvetrané.

Kontaktný zatepľovací systém je najrozšírenejším a v istých podmienkach aj najlacnejším zatepľovacím systémom obvodovej steny z exteriéru. Ide o zatepľovanie mokrým procesom. Vrstvy sú z interiérovej strany k exteriérovej v tomto poradí: obvodová stena s lepiacou maltou, tepelnoizolačná vrstva, výstužná vrstva (rohože, pletivá, mriežky), povrchová vrstva. Hrúbka tepelnej izolácie môže byť rôzna, čo závisí od použitého typu izolantu. Pohybuje sa v rozpätí od 8 do 16 cm. K podkladu (t. j. k existujúcej konštrukcii) môže byť prilepená celoplošne, pásovo, prípadne bodovo alebo pripevnená mechanicky tanierovými kotvami, ktorých počet a rozmiestnenie sa určujú podľa statického výpočtu. Výhodami kontaktného zatepľovania sú jeho jednoduchosť a výkonnosť. Poskytuje neobmedzenú farebnosť, dá sa ľahko opraviť. Nie je však vhodné do vlhkých prevádzok a nevýhodou je aj možnosť zateplenia iba pri určitých klimatických podmienkach.

Odvetraný zatepľovací systém sa nazýva i montovaný, pretože sa v ňom uplatňujú suché procesy. Vrstvy (z interiérovej strany k exteriérovej) sú v tomto poradí: pôvodná obvodová stena, tepelnoizolačná vrstva, kotviaca a nosná konštrukcia, odvetraná vzduchová vrstva, obklad. Tepelnoizolačnú vrstvu zvyčajne tvoria minerálnovláknité dosky, ktorých hrúbka býva väčšia ako hrúbka izolácie kontaktného zateplenia. K podkladu sa pripevňuje rovnakými kotvami ako pri kontaktnom zatepľovaní. Odvetraný zatepľovací systém je najbezpečnejší z hľadiska kondenzácie vodnej pary, je vhodný i do vlhkých prevádzok. Výhodou je aj možnosť vykonávať montáž v každom ročnom období.

Na zateplenie obvodového plášťa z exteriéru sa používajú tepelnoizolačné omietky. Tepelnoizolačné vlastnosti dodávajú omietke zvyčajne vyľahčené izolačné granule – perlit, penový polystyrén atď. Medzi jej výhody patria (pri istých podmienkach) nižšia cena a príjemný vzhľad. Omietka ľahko kopíruje členitosti fasády a zvyšuje tepelnoakumulačnú schopnosť steny. Ale účinnosť tepelnoizolačnej omietky nie je vysoká a jej hrúbka je limitovaná. Ak však potrebujeme zatepliť fasádu, ktorej „veľa nechýba“, tepelnoizolačná omietka je najlepším riešením.

Krajným riešením zateplenia je zatepľovanie z interiéru. Pristupujeme k nemu len vtedy, keď nie je možné budovu zatepliť z exteriéru. Pri zateplení z interiéru vznikajú tepelné mosty v miestach stropov a znižuje sa schopnosť stien akumulovať teplo. Okrem toho pri takomto riešení je vystavená účinkom mrazu celá konštrukcia, v ktorej môže kondenzovať vodná para, a tým sa zvyšuje pravdepodobnosť vzniku plesní. Ale aj zateplenie zvnútra je lepšie, ako ponechať obvodovú stenu úplne bez neho. Ak sa k tomuto spôsobu zateplenia pristúpi zodpovedne, môže bez väčších problémov spoľahlivo plniť svoju funkciu.

Slovník pojmov

Tepelná vodivosť je schopnosť látky prenášať teplo. Charakterizuje ju súčiniteľ tepelnej vodivosti, ktorá sa označuje l  a udáva sa v W/(m.K). Čím je materiál proti teplu odolnejší, tým má jeho l nižšiu hodnotu.
Tepelný odpor vyjadruje tepelnoizolačné vlastnosti konštrukcie a závisí od súčiniteľa tepelnej vodivosti materiálu a od jeho hrúbky. Tepelný odpor celej konštrukcie tvoria tepelné odpory všetkých vrstiev konštrukcie. Vyššia hodnota znamená konštrukciu lepšie izolovanú proti teplu.
Tepelná pohoda je stav, keď človek nepociťuje zvýšenú teplotu ani chlad.
Tepelné mosty zhoršujú tepelnú pohodu v interiéri, môžu byť príčinou vzniku plesní alebo porúch stavebnej konštrukcie. Typickými miestami, v ktorých sa vyskytujú tepelné mosty, sú napríklad styk obvodovej steny a strechy, konzolovité vyloženie stropu, osadenie okien, uloženie stropu na obvodovú stenu atď.