Na pevných nohách – zakladanie rodinných domov (2. časť)

Podmŕzanie základov

Ak zemina pod základom zamrzne, zväčší svoj objem. Po rozmrznutí dochádza k nadmernému sadaniu základov. Priemerná hodnota nezamŕzajúcej hĺbky sa pohybuje v závislosti od klimatických podmienok a vlastností základových zemín okolo 0,8 m. Ak pôdu tvoria celistvé nezvetrané horniny, môže byť v hĺbke iba 0,5 m pod povrchom terénu. Pri súdržných zeminách, kde je hladina podzemnej vody v hĺbke menej ako 2,0 m pod povrchom terénu, základová škára musí byť v hĺbke minimálne 1,2 m. Hĺbku 1,4 m volíme vtedy, keď základovú pôdu tvoria súdržné zeminy náchylné na zmrašťovanie (napr. ílovité zeminy). Hĺbka základovej škáry vnútri objektu môže byť menšia, pretože tam už nepôsobia klimatické vplyvy. Ani základové pásy suterénnych múrov sa nemusia navrhovať s ohľadom na nezamŕzajúcu hĺbku, pretože sú bezpečne hlboko v zemine. Pre hĺbku základov v tomto prípade je rozhodujúca celková geometria pásu, ktorá závisí od uhla roznášania zaťaženia.

Sú aj iné spôsoby, ako možno základovú škáru chrániť pred nepriaznivými klimatickými vplyvmi. Jedným z nich je izolovanie základovej konštrukcie vysokoúčinným tepelným izolantom. Výhodné je použiť extrudovaný polystyrén. Má stále tepelnoizolačné vlastnosti a veľmi nízku nasiakavosť, vďaka čomu si zachováva izolačnú schopnosť aj po zabudovaní do vlhkého prostredia. Tepelnú izoláciu vkladáme z vonkajšej strany základovej konštrukcie až po jej spodnú hranu. Izolácia ochráni zeminu pod základovou konštrukciou pred veľmi nízkymi teplotami a pred premŕzaním. Zadržiava aj teplo vnútri objektu a prispieva k zníženiu tepelných strát objektu.

Okrem vkladania tepelnej izolácie sa odporúča vytvoriť okolo celej stavby drenáž. Drenážny systém zachytáva povrchovú vodu, ktorá prúdi pozdĺž základovej konštrukcie, a zeminu tak udržiava v relatívne suchom stave. Takáto zemina je potom menej náchylná na objemové zmeny, ktoré by vznikli v dôsledku zamŕzania. Systém tvoria plastové drenážne rúry s vyrezanými otvormi na odvodňovanie. Rúry môže byť opláštiť už výrobca alebo sa dodatočne obaľujú netkanou goetextíliou, ktorá zabraňuje upchatiu otvorov. Na zlepšenie filtrácie vody sa obsypávajú štrkom. Takto upravené okolie základovej konštrukcie umožňuje navrhnúť základy s menšou hĺbkou základovej škáry, ako je potrebné z dôvodov premŕzania pôdy.

Ako postupovať

Po získaní stavebného povolenia a uplynutí lehoty jeho právoplatnosti, môžeme začať s prvými veľkými úpravami na stavebnom pozemku. Geodet zameria presnú polohu budúceho rodinného domu a vymeria priestor, na ktorom sa budú vykonávať zemné práce. Ešte pred hĺbením stavebnej jamy, prípadne kopaním rýh sa musí odstrániť ornica, t. j. humusovitá časť zeminy. Podľa stavebného zákona sa uskladňuje na dočasnej skládke priamo na stavenisku alebo na inom mieste. Po skončení stavebných prác sa ornica rozprestrie naspäť na upravený pozemok. V mnohých prípadoch sa kanalizačné potrubie navrhuje tak, že prechádza pod základovou doskou. Tam, kde bude potrubie zaliate betónom, chráni sa pred poškodením druhou ochrannou rúrou s väčším priemerom. Iným riešením je obalenie rúr dostatočne hrubou rohožou z minerálnych vláken.

Potrubie nesmie byť nikdy uložené v základových pásoch pozdĺžne a tak ich oslabovať. Aj do miest, kde plánujeme viesť cez základovú konštrukciu akékoľvek potrubie či kábel, je výhodné vložiť rúrku (ochranný kus potrubia). Dodatočné vŕtanie otvorov do betónu si vyžaduje špeciálne náradie, preto je lepšie vyhnúť sa mu. Pred samotným betónovaním treba dno výkopu vyčistiť od napadaných častí zeminy a opäť premerať rozmery budúcej základovej konštrukcie. Po zabetónovaní už nemožno robiť ďalšie zmeny, pretože hmota základu musí byť kompaktná. Zároveň sa prepočíta množstvo potrebnej betónovej zmesi. Nasleduje rozhodovanie o tom, akým spôsobom sa bude betónová zmes dopravovať do výkopu.

Ak je stavenisko v blízkosti betonárne a je na ňom dobrý prístup k výkopom, najjednoduchšou možnosťou je sypanie betónovej zmesi priamo z násypného koša autodomiešavača. Druhým spôsobom je použitie betónpumpy. Väčšina betonární umožňuje vybrať si medzi pumpou, ktorá je umiestnená na samostatnom vozidle, a menšou na autodomiešavači. Druhá možnosť je zvyčajne cenovo výhodnejšia. Obmedzením je iba vzdialenosť (pribl. 10 metrov od vozidla), pri ktorej je takáto pumpa schopná pracovať. Pri stavbe rodinného domu to stačí. V každom prípade sa i v tejto otázke poraďte s odborníkom, predídete tak zbytočným nákladom.

Pri objednávaní betónovej zmesi treba okrem jej množstva zadať aj kvalitatívnu triedu betónu. Túto informáciu možno nájsť vo výkrese základov. Pri betónovaní základov by sme mali dbať na to, aby ich konečný povrch bol dostatočné hladký, pretože tvorí podklad pod hydroizoláciu, ktorá oddeľuje suchý vnútorný priestor od vlhkého prostredia zeminy. Hydroizolácia musí byť kvalitná. V súčasnosti sa najčastejšie používajú asfaltové hydroizolačné pásy s nosnou vložkou so sklených vláken. Lepenkové pásy by sa na izoláciu spodnej stavby v súčasnosti už nemali používať. Pre lepšiu priľnavosť izolačných pásov k podkladu sa betón natiera penetračným náterom na báze asfaltov. Ak plánujete suterén v oblasti, kde je podozrenie na prítomnosť radónu v podloží, dajte si jeho prítomnosť preveriť skúškou. Radón je inertný plyn bez zápachu, ktorý má pri vyšších koncentráciách karcinogénne účinky. Vhodnými stavebným úpravami možno jeho koncentráciu vo vzduchu v interiéroch domu výrazne znížiť.

Zakladanie v prielukách

V podmienkach mestskej zástavby sa často môžeme dostať do situácie, že novonarhované základy budú v tesnej blízkosti susedného objektu, ktorý ich môže za istých okolností negatívne ovplyvňovať. Ak sú dvoje základy umiestnené tesne pri sebe, podložie bude zaťažované z jednej aj z druhej budovy. Prekročenie únosnosti zeminy spôsobuje sadanie oboch základov. Kritickú vzdialenosť, pri ktorej sa základy vzájomne ovplyvňujú, možno určiť podľa roznášacieho uhla zeminy, ktorý sa mení v závislosti od jej druhu. Ešte nebezpečnejšie je stavanie suterénu tesne pri existujúcom nepodpivničenom objekte. Pri kopaní jamy by sa zemina začala zosúvať do výkopu. Susedný objekt by stratil stabilitu a prinajlepšom by na ňom vznikli trhliny. Možností, ako tomu zabrániť, je niekoľko.

Jednou z nich je postupné podkopávanie a prehlbovanie základov susedného objektu, čo si však vyžaduje súhlas jeho vlastníka. Technologicky menej náročné je vytvorenie paženej stavebnej jamy. Ďalším, ale nákladnejším, riešením je podchytávanie susedného základu mikropilótami, ktorých rad výrazne zlepšuje vlastnosti podložia a zabraňuje prípadným poklesom. Nie je to celkom bezpečné ani v prípade, keď sa vytvorí základový pás tesne vedľa suterénneho muriva. Takáto situácia si vyžaduje posúdenie statika.

Sú známe prípady, keď sa podcenenie významu základovej konštrukcie prejavilo až po niekoľkých rokoch. Problém skrytý pod vrstvou zeminy časom narastal, prejavil sa prasklinami na stenách alebo stropnej konštrukcii. V snahe ušetriť náklady investor často tlačí projektanta na hranicu možností. Pokiaľ však nie sú dokonale známe vlastnosti zemín pod základmi, treba vylúčiť akékoľvek riziko aj za cenu, že konštrukcia bude do istej miery predimenzovaná. Najdôležitejšou vecou pri zakladaní stále zostáva presné dodržanie projektu.