Nejasné rozhranie

Pomocou zasklenej steny sa dá opticky veľmi príjemne prepojiť interiér domu s jeho exteriérom a pri vhodne zvolenom spôsobe otvárania možno aspoň občas rozhranie medzi „vnútri“ a „vonku“ úplne zmazať. Plochy zasklení sú zároveň významným kompozičným prvkom a členia plochy fasády a hmotu domu. Veľké zasklené plochy dom odľahčujú a najmä v spojení so subtílnou konštrukciou rámu mu dávajú moderný charakter. Pri navrhovaní veľkých zasklených plôch na fasáde je však dôležitá rozumná voľba orientácie na svetové strany, dôsledné konštrukčné riešenie detailov a použitie kvalitných materiálov rámu aj zasklenia, aby sa zasklená stena nezmenila z príjemného prvku na nepríjemný problém.

Konštrukcia

Zasklená stena, to nie je len sklo, ale aj rámy zasklení, ktoré tvoria základ jej konštrukcie. Na výrobu rámov sa používajú podobné materiály ako na okná – drevo, plast, hliník a oceľ, pričom práve rámy sa svojím vzhľadom, spôsobom členenia, hrúbkou, farebnosťou a vlastnosťami veľkou mierou podieľajú na vzhľade a vlastnostiach celej zasklenej steny.

Podobne ako pri oknách, aj pri zasklených stenách je najčastejším konštrukčným typom jednoduchý rám s izolačným zasklením (používa sa izolačné dvojsklo, prípadne trojsklo). Z pomerne veľkej hrúbky izolačného zasklenia (16 až 24 mm) vyplývajú aj veľké prierezy konštrukcie, preto môže najmä pri hustejšom členení zasklenej plochy vzniknúť nepríjemný kontrast medzi mohutnými rámami a malými plochami skla. Pri zasklených fasádach s veľkými plochami skla, pri ktorých chceme dosiahnuť moderný subtílny vzhľad, je nanajvýš dôležitý výber skla samého a aj voľba vhodného rámu.

Plast

Plastové rámy zasklení (PVC so vystužovacími oceľovými profilmi) sa u nás používajú najčastejšie pri oknách aj väčších zasklených plochách. Dôvod je veľmi prozaický – sú najlacnejšie. (Najlacnejšie sú biele plastové rámy zasklení, farebné verzie alebo povrch imitujúci drevo sú drahšie asi o 20 %.) Ďalšou výhodou plastu je, že si nevyžaduje údržbu – stačí ho umývať vodou. Povrch plastových rámov síce časom degraduje (oxiduje, pôsobením UV žiarenia stráca pôvodný lesk a štruktúru povrchu), ale to isté možno povedať aj o všetkých ostatných materiáloch. Rýchlosť degradácie pritom závisí od zloženia konkrétneho plastu, ktoré sa u jednotlivých výrobcov líši (napríklad pri použití nekvalitných stabilizátorov plast zožltne). Dôležité je preto vybrať si kvalitu.

U nás sa plastové okenné rámy vo väčšej miere používajú približne od roku 1991. Prvé boli dvojkomorové systémy (dnes už sa nepoužívajú), neskôr prišli troj- a štvorkomorové a v posledných rokoch päť- až osemkomorové systémy. Vyšší počet komôr zvyšuje tepelnoizolačnú schopnosť konštrukcie a zároveň zlepšuje aj torznú tuhosť rámu. (Čím viac je komôr v reze profilu, tým viac je aj prepážok medzi nimi a profil je tuhší). Profily s menším počtom komôr sú menej stabilné a nie sú vhodné na vyššie a rozmernejšie zasklenia. So vzrastajúcim počtom komôr však vzrastá aj šírka rámu (bežné trojkomorové okná majú šírku asi 6 cm, päťkomorové 7 a osemkomorové až 8 cm). V rozmernejších zasklených konštrukciách s plastovými rámami je nutné použiť aj pomerne veľké množstvo vystužujúcich oceľových profilov. Okrem toho sú v plastových profiloch kovové výstuhy, ktoré nielen zvyšujú tuhosť rámu, ale zároveň eliminujú objemovú rozťažnosť plastu, pretože pri zmenách teploty sa plast rozťahuje a sťahuje. Preto musí byť plastový rám zasklenia v stavbe uložený tak, aby sa mohol pohybovať.

Drevo

Drevo je tradičný materiál na výrobu okien, a preto je pochopiteľné, že sa s ním stretávame aj pri zasklených stenách. Rámy zasklení sa vyrábajú z tzv. europrofilov (lepené drevené profily) zo smrekového, z jedľového, borovicového alebo dubového dreva, a tiež z dreva červeného smreka a meranti. Na výrobu eurohranolov platia prísne predpisy o vlhkosti dreva (približne 11 až 12 %), jeho ošetrení (proti hmyzu a drevokazným hubám) a uskladnení (v klimatizovaných skladoch s kontrolovanou vlhkosťou). Drevené okenné rámy chráni pred poveternostnými vplyvmi tenká priedušná vrstva lazúry na povrchu. (Pod povrchom, ktorý by neprepúšťal vlhkosť z dreva do exteriéru, by v zime mohla skondenzovať a zamrznúť voda, ktorá by porušila štruktúru vonkajšej vrstvy.) Technológia spracovania eurorámov je teda pomerne zložitá a dôležité je vybrať si kvalitný profil od renomovaného dodávateľa.

Drevo má zo všetkých materiálov používaných na výrobu okenných rámov najmenšiu tepelnú rozťažnosť, to znamená, že na zmeny teploty reaguje iba minimálnou zmenou rozmerov. Vysušením a lepením dreva sa obmedzia aj objemové a tvarové zmeny profilov pôsobením vlhkosti. Drevené rámy sú teda najstabilnejšou konštrukciou zasklení. Ďalšou výhodou dreva sú jeho prirodzene dobré tepelnoizolačné vlastnosti, ktoré netreba vylepšovať inými izolantmi. Jeho nevýhodou je však nižšia pevnosť, ktorá obmedzuje jeho použitie bez kovovej výstuže na zasklené steny do maximálnej výšky päť metrov (pri vyšších zasklených stenách sa používajú vystužujúce oceľové profily).

Povrch drevených rámov treba časom renovovať, teda naniesť naň novú lazúru. (Renovácia drevených okenných konštrukcií z eurohranolov je oveľa jednoduchšia ako pri starších typoch rámov natretých emailovými farbami. Starý náter netreba opaľovať, stačí ho jemne prebrúsiť.) Životnosť lazúry závisí od toho, ako je rám vystavený slnečnému žiareniu, exhalátom a prachu, a aj od toho, akým spôsobom a ako často sa čistí. Na ošetrovanie drevených rámov sa odporúča používať tzv. ošetrujúce mlieko na báze voskov, ktoré chráni a konzervuje lazúru na povrchu dreva a môže predĺžiť jej životnosť na sedem až desať rokov (podľa situovania okna a kvality vyhotovenia povrchovej úpravy). Nanáša sa flanelovou handričkou vždy po očistení rámu neagresívnymi čistiacimi prostriedkami.

Rámy zasklení z drevených eurohranolov sú o viac ako 40 % drahšie než biele plastové rámy, cena sa pritom odvíja od druhu dreva a aj od typu eurohranola. Drahšie sú hranoly bez spojov na celej svojej dĺžke (tzv. fixné), lacnejšie sú eurohranoly spájané z kratších kusov dreva hrebeňovými alebo s cinkovanými spojmi (tzv. nekonečné). Pretože spoj je potenciálne najslabším miestom hranola, veľmi záleží na kvalite jeho vyhotovenia.

Kov

Posledným z materiálov na výrobu rámov zasklení sú kovy – najčastejšie sa používajú zliatiny hliníka. Výhodou kovových rámov je ich dlhá životnosť a odolnosť proti poveternostným vplyvom, ale najmä vysoká pevnosť a stabilita. Na veľké zasklené plochy majú teda najlepšie konštrukčné vlastnosti. Nevýhodou je pomerne vysoká cena (hliníkové rámy sú približne o 80 až 100 % drahšie než rámy z bieleho plastu) a vysoká tepelná vodivosť. Aby sa zabezpečila dostatočná tepelnoizolačná schopnosť kovového rámu, treba v profile vyriešiť tzv. prerušenie tepelného mosta, konštrukcia hliníkových rámov je preto pomerne zložitá. Hliníkové rámy môžu byť vďaka svojej pevnosti veľmi subtílne, čím sa zdôrazní elegancia a ľahkosť zasklenej steny. Vďaka svojej čistote, jednoduchému vzhľadu a možnosti využiť veľké plochy skla sú hliníkové zasklené steny neodmysliteľnou súčasťou modernej architektúry.

42051

Citlivé miesto

Z tepelnotechnického hľadiska sú zasklené časti najslabším článkom fasády. Zasklenia sa v podstatnej miere podieľajú na tepelných stratách aj tepelných ziskoch domu, ale, bohužiaľ, každý z týchto javov sa väčšinou uskutočňuje v najmenej vhodnom čase. Dobrá zasklená stena by mala v zime interiér dostatočne chrániť pred nepriazňou počasia a v lete ho príliš neprehrievať.

Minimálna hodnota tepelného odporu plných obvodových konštrukcií určená normou je niekoľkonásobne vyššia než požadovaný odpor zasklených častí, z čoho jasne vyplýva, že tepelné straty, ktoré vznikajú prechodom tepla cez okná sú v praxi niekoľkonásobne vyššie než tepelné straty obvodovými múrmi. Kritériom na posúdenie tepelnoizolačných schopností jednotlivých konštrukčných materiálov je súčiniteľ prechodu tepla k (W/(m² . K)). Jeho hodnota pri zasklení by mala byť menšia ako 2,0 W/(m² . K), ale dnes je bežne dostupné izolačné dvojsklo s hodnotou k = 1,1 (čím je k nižšie, tým lepšie sú tepelnoizolačné vlastnosti materiálu). Celková hodnota k okna či zasklenej steny však závisí nielen od tepelnoizolačných vlastností zasklenia, ale aj od vlastností rámov, krídel a ostatných častí konštrukcie a aj od pomeru plochy zasklenia a rámu. Rám a okraj zasklenia mávajú pritom často horší súčiniteľ prechodu tepla ako samotné zasklenie.

Izolačné schopnosti zasklenia

Pred niekoľkými rokmi sa hodnota súčiniteľa prechodu tepla zasklenia pohybovala okolo 2,8 až 2,9 W/(m² . K), pričom dve tabule skla oddeľovala iba obyčajná vzduchová medzera. Dnes sa už bežne používa izolačné dvojsklo s hodnotou k = 1,1, kde je obyčajné tabuľové sklo kombinované so špeciálnym, tzv. termickým sklom (s mäkkým pokovovaním). Medzera medzi sklami je vymedzená dištančným rámikom s absorbérom vlhkosti a vyplnená plynom, najčastejšie argónom.

Ak sa požadujú lepšie tepelnoizolačné vlastnosti zasklenia (napríklad na energeticky úsporných domoch alebo pasívnych solárnych domoch), používajú sa najčastejšie izolačné trojsklá v kombinácii so vzácnymi plynmi ako kryptón alebo xenón. Takéto zasklenie je však pomerne drahé. Pretože celkové tepelnotechnické vlastnosti zasklenej steny sú kombináciou vlastností zasklenia a rámu, treba pri vysokej izolačnej schopnosti zasklenia vhodne zvoliť aj materiál a konštrukčný profil rámu (napríklad pri plastových rámoch sa používajú osemkomorové profily).

V zime zima, v lete teplo?

Zasklené plochy sú však nielen cestou na únik tepla z interiéru do exteriéru, ale aj cestou na získavanie tepla zo slnka a príčinou nechceného prehrievania interiéru v letnom období. Dôležité je preto zabezpečiť ochranu domu pred prehrievaním pomocou tieniacich prvkov. Na zabudovanie tieniacej techniky a jej vplyv na vzhľad a funkčnosť domu pritom treba pamätať už v štádiu projektu.

Veľké zasklené plochy možno zatieniť pevnými tieniacimi prvkami, ako sú rôzne markízy či prestrešenia, ktoré sú súčasťou architektúry domu, alebo tieniacou technikou zo strany interiéru (pomocou žalúzií, roliet, plisé) alebo exteriéru (rolety alebo žalúzie).

Najúčinnejšia a zároveň najflexibilnejšia je vonkajšia tieniaca technika, teda žalúzie, ktoré dokážu vďaka naklápacím lamelám pružne reagovať na polohu slnka a svetelné pomery, a rolety, ktoré majú okrem tieniacej aj istú bezpečnostnú funkciu. Vrchnú schránku (box) roliet či žalúzií možno zabudovať do stavby tak, aby boli takmer neviditeľné, treba však na ne pamätať ešte pri navrhovaní domu a vhodne naprojektovať otvory a konštrukciu prekladov nad nimi.

Inou možnosťou, ako zabrániť nadmernému prehrievaniu interiéru, je zvýšenie reflexie skla, ale to zároveň trvalo mení aj vzhľad domu a svetelné pomery v interiéri. Komplikáciou môže byť najmä nižšie množstvo svetla, ktoré zasklená stena prepustí.

Pri návrhu zasklených plôch teda treba nájsť kompromis medzi snahou o maximálne prepojenie interiéru s exteriérom a vytvorením optimálnej vnútornej klímy. Priaznivú energetickú bilanciu (minimálny rozdiel medzi tepelnými stratami a ziskmi zo slnečnej energie) možno pritom dosiahnuť využitím materiálov s dobrou tepelnoizolačnou schopnosťou v súčinnosti s vhodným spôsobom tienenia, ale aj vhodnou orientáciou zasklení na svetové strany.

Bez rizika

Pri veľkých rozmeroch sklenených výplní je dôležitým kritériom aj bezpečnosť – v závislosti od rozmerov je predpísaná hrúbka skla (bežná hrúbka pri oknách je 4 mm), používajú sa aj špeciálne bezpečnostné či tvrdené sklá, ktoré obmedzujú možnosť rozbitia veľkých zasklených plôch a ohrozenia ľudí. Kalené (tzv. trieštivé) sklá sa nerozbijú na črepiny, ale na drobné kúsky s neostrými hranami, bezpečnostné sklá (konex) sa skladajú z dvoch tabúľ zlepených mikrofóliou, pri náraze sa nerozpadnú, ale črepiny ostanú držať pohromade podobne ako čelné sklo auta. Sklo v príslušnej triede bezpečnosti zaručuje aj vyšší štandard bezpečnosti domu.

Sezam, otvor sa

Zasklená stena by mala, samozrejme, umožňovať nielen presvetlenie interiéru a optický kontakt s exteriérom, ale aj vetranie a prechádzanie z interiéru do exteriéru. Najjednoduchším konštrukčným riešením sú bežné otváravé dvere, omnoho sofistikovanejšie a elegantnejšie sú však dvere posuvné či skladacie. Ak sa široké dvere odsunú, hranica medzi interiérom a exteriérom sa dočasne celkom stratí a obývačka splynie so záhradou či kuchyňa s terasou.

Pri posuvných dverách v zasklenej fasáde sa možno stretnúť s dvoma typmi – zdvihovo posuvnými a výklopno-posuvnými. Kovania sú pritom principiálne podobné pre všetky materiálové vyhotovenia rámov. Vedľa posuvnej časti býva obvykle fixný zasklený prvok rovnakej veľkosti, ale zasklené dvere sa môžu posúvať nielen pred zasklenie, ale aj pred múr.

Pri systéme zdvihovo-posuvných dverí sa predsadený posuvný element posúva paralelne popred fixnú časť zasklenia. Pri otváraní sa dvere mierne nadvihnú, čo umožní ich posun na kolieskach v koľajničke, pri zaistení zase poklesnú. Utesnenie sa rieši iba štetinami, ktoré však nie sú dostatočnou ochranou pred únikom tepla z interiéru. Zdvihovo-posuvný systém sa napriek tomu používa aj pri exteriérových zasklených stenách, najmä s hliníkovou konštrukciou, pretože umožňuje odsúvať zasklené dvere veľkých rozmerov.

Výklopno-posuvné dvere prechádzajú z uzatvorenej polohy najskôr do vyklopenej polohy, až potom sa vysunie aj spodná časť rámu dverí tak, že sa nimi dá posúvať rovnobežne popred fixnú časť zasklenia. Výklopno-posuvné dvere tesnia rovnako dobre ako okno (aj tvar ich rámu je podobný rámu okna) a vyklopená poloha je praktická na vetranie.

Skladacie dvere sa otvárajú na spôsob harmoniky, takže možno naraz odsunúť veľkú zasklenú stenu. Preto sa používajú napríklad pri veľkých terasách a bazénoch, kde sa dá v letnom období dosiahnuť dokonalé prepojenie interiéru s exteriérom. Skladacie dvere tesnia po celom obvode podobne ako okno. Posuvné a skladacie dvere sú najdrahším prvkom zasklenej steny. Zložité kovanie a náročná výroba majú za dôsledok cenu niekoľkonásobne vyššiu (5- až 10-krát, podľa konkrétneho vyhotovenia), než je cena klasických otváravých (balkónových) dverí.

Najčastejšie chyby

Najčastejšou chybou pri stavbe domov so zasklenými stenami či fasádami je nedomyslenie detailov – napríklad nevhodné umiestnenie podpôr a stĺpov v tesnej blízkosti zasklenia, ktoré komplikujú jeho realizáciu, nedomyslenie nadväznosti zasklenej steny a podlahy, často sa zabúda na tieniacu techniku a v štádiu projektu sa nevyrieši jej umiestnenie v konštrukcii hrubej stavby. Stavebník má väčšinou predstavu o materiálovom vyhotovení zasklenej steny a jej vzhľade, ale každý materiál má isté parametre a rozmery, dovoľuje istú veľkosť zasklenia a vyžaduje si istý spôsob delenia prvkov. Často zohráva podstatnú úlohu aj konečná cena. Zasklenie musí spĺňať bezpečnostné parametre a musí byť aj funkčné, pri voľbe dverí treba pamätať na praktické hľadiská… Najmä ak sú na fasáde väčšie zasklené plochy, je vhodné konzultovať ich konštrukciu s dodávateľskou firmou. Informovať sa treba ešte pred začatím hrubej stavby, aby sa vhodne pripravili okolité nosné a stropné konštrukcie. Predíde sa tak rôznym improvizáciám na úkor vzhľadu či pôvodného estetického zámeru alebo búraniu a úpravám už hotovej hrubej stavby. Oplatí sa tiež zaplatiť kvalitný stavebný dozor, ktorý ustráži správnu následnosť stavebných činností a kvalitu ich vyhotovenia.