Ukladanie keramickej dlažby

Ak sa bude ukladať dlažba v akomkoľvek dome – či už v panelovom alebo v dvestoročnom nájomnom dome – nesmie sa zabudnúť na zvukovú izoláciu. Susedským vzťahom rozhodne neprospievajú spory pre hluk. Stačí prejsť po dlažbe v ihličkových podpätkoch a nájomník bývajúci o poschodie vyššie môže mať pocit, že mu nad hlavou prešiel regiment vojakov. Niektoré stavebné úrady dokonca výmenu pôvodnej podlahovej krytiny podmieňujú stavebným povolením! Chcú tak predísť ostrým sporom, ktoré medzi nájomníkmi vznikajú. Podlahárske firmy preto odporúčajú použiť pod dlažbu protihlukovú izoláciu, napr. špeciálnu fóliu hrubú päť milimetrov.

Niekedy treba podklad vyrovnať ešte pomocou vhodného prípravku. Miestne nerovnosti nesmú presiahnuť 2 mm. Zisťuje sa to pomocou dvojmetrovej latky, ktorú položíme na zem, a meriame. Na týchto dvoch metroch nesmie byť nerovnosť väčšia ako 2 mm. Na vyrovnanie nerovností sa používajú samočinne sa roztekajúce, rýchlo vytvrdzujúce nivelačné materiály. Na ne sa potom aplikujú špeciálne lepidlá, ktoré nahradili v minulosti bežne používané lepenie dlažby do cementu. Pri použití cementu boli potrebné dlaždice, ktoré dostatočne prijímajú vodu, preto sa v minulosti dlažba a obkladačky najprv namáčali do vody. Dnes sa však používajú najmä dlaždice s nízkou nasiakavosťou, preto je cement pre ne nevhodný.

Pri ukladaní dlažby sa nesmie zabudnúť, že celkový dojem ovplyvňuje zakončenie, to znamená keramické sokle. Tieto pásiky sa vyrábajú vo veľkostiach zodpovedajúcich formátom dlažby. V jednom balení, ktorého cena predstavuje dvoj- až trojnásobok ceny dlaždíc za štvorcový meter, nájdeme napr. 42 kusov soklov s rozmermi 30 x 9 centimetrov. Z estetického aj praktického hľadiska sú keramické pásiky nenahraditeľné. Pri umývaní podlahy sa totiž človek nevyhne – ani pri použití špeciálnych mopov – kontaktu so stenou a nie všade sú umývateľné nátery. Soklové pásiky ponúkajú výrobcovia k všetkým druhom a farbám dlažby. Ako náhradu možno použiť dlaždice rozrezané na zodpovedajúcu veľkosť alebo plastové, hliníkové a mosadzné zakončovacie profily.

Na čom tiež záleží

Okrem výberu vhodného dizajnu, farby a veľkosti sú pre konečný výsledok dôležité aj použité škárovacie materiály a ochranné hrany (profily). Ich cena sa líši podľa použitého materiálu. Plastové zakončovacie profily stoja približne polovicu, čo hliníkové s farebným povrchom a mosadzné zakončovacie profily sú šesťkrát drahšie ako plastové.

Rozhodne sa oplatí na týchto detailoch nešetriť, lebo môžu veľmi výrazne ovplyvniť konečný výsledok. Niektoré lacné typy bielych plastových profilov časom žltnú. Pri kombinácii s bielymi obkladačkami by sme si mohli usporených sto či dvesto korún dlho vyčítať. Aj tam, kde sa môže zdať, že na konečnom vzhľade obkladu toľko nezáleží (napr. v garážach, v domácich dielňach, v pivniciach) je lepšie použiť nové typy výrobkov.

Rovnako sa nevypláca škárovať dlažbu alebo obkladačky bielym alebo sivým cementom. Časom sa začne drobiť a zašľape sa. Špeciálne škárovacie materiály plnia svoju funkciu oveľa lepšie a navyše obsahujú aj protiplesňové prísady, ktoré bránia vzniku plesní.

Pri škárovaní, treba dodržiavať približne dvojmilimetrové medzery. Len na dlažbe, pri ktorej sa ráta s väčšími nepresnosťami, môžeme ponechať škáry široké až tri milimetre, pretože sa tu nájdu väčšie odchýlky. Európska norma, ktorú dodržujú aj naši výrobcovia, pri prvej akosti povoľuje nepresnosti v rozpätí len od troch do piatich desatín percenta z dĺžky uhlopriečky dlaždice.

Údržba

Dlažba patrí medzi najjednoduchšie udržiavané podlahové krytiny. Niektorí odborníci sa síce rôznia v názoroch, či pri glazovaných dlaždiciach je lepšie používať len nejaký špeciálny prípravok, alebo ľanové oleje, ale každá gazdinka si určite sama vyberie, čo jej bude lepšie vyhovovať. Na neglazované dlaždice predajcovia odporúčajú použiť niektorý z penetračných voskových prípravkov. Päťlitrové balenie stačí asi na päťdesiat štvorcových metrov plochy.