Príbeh architektonicky vydarenej nadstavby v hlavnom meste
Staré mestské sídliská a historické domy, paneláky a tehláky. Od deväťdesiatych rokov minulého storočia povyrástli korunované všakovými občas aj architektonicky vydarenými nadstavbami a vstavbami.
Entuziazmus a realita jednej nadstavby
Boli časy, keď sa nadstavovalo a zobytňovalo pod novými strechami starých domov niekedy aj nehľadiac na unavené konštrukcie pôvodných múrov, vzhľad pôvodnej zástavby a tvar okolitých striech. Neraz sa nebral ohľad na stav inštalácií staručkých objektov, ktoré dúfali viac v kompletnú rekonštrukciu a obnovu, ako len opravu strechy alebo premaľovanie fasády. Zmluvy, ktoré nadstavovatelia obytných domov pouzatvárali s vlastníkmi pôvodných bytov, sa líšili a líšia z prípadu na prípad. Niektorým šikovníkom sa podarilo odkúpiť podkrovné priestory iba za prísľub novej strechy, sofistikovane povedané za jej revitalizáciu, iní sa zmluvne zaviazali že opravia fasády, vymenia prípojky alebo zabezpečia aj výťah pre všetkých obyvateľov domu. Mezonetový byt s druhým podlažím ukrytým pod šikminami sedlovej strechy mohol vyrásť na viac ako šesťdesiatročnom tehlovom dome len s podmienkou, že sa investori postarajú o spevnenie základov, budovu len opatrne zaťažia ľahkou konštrukciou novej nadstavby, zabezpečia a zaplatia nové revízne správy.
Podkrovní bratia na vratkých základoch
Jedna vec je snívať o bývaní bez susedov nad hlavou a druhá vybrať si projektanta, ktorý v návrhu obytného podkrovia nielen zohľadní konštrukčné, statické a dispozičné požiadavky, ale do svojho projektu zapracuje aj predstavy budúcich podkrovných obyvateľov. Mnohých podkrovákov, ktorí patria k živočíšnemu druhu závislom na bývaní čo najbližšie k oblohe, zlákala aj skutočnosť, že ušetria za stavebný pozemok a vybudovanie inžinierskych sietí. Počiatočná radosť troch investorov nadstavby bratislavského domu, ktorý voľakedy postavili ako pozdĺžny stenový dvojtrakt s nosným murivom z tehál a železobetónovými stropmi, mierne poľavila. Po statickom posudku sa dozvedeli, že nadstavba je síce realizovateľná, ale kým začne rásť hrubá stavba ich budúcich obydlí, musia zabezpečiť statiku domu a vymyslieť prístup pre dodávateľov stavby. Dom trpel nielen vekom, ale aj skutočnosťou, že v podzemnom podlaží ešte pri stavbe pôvodného objektu okrem pivníc a kotolne zriadili aj kryt civilnej obrany.
Bez statika nie
K výberu podkrovia patrí obhliadka podstrešných priestorov so statikom. Ten posúdi, či konštrukcie domu a krovu unesú zvýšené zaťaženie vstavaných alebo nadstavaných obytných priestorov. Statik určí podmienky a bezpečnostné obmedzenia, za akých sa môže stavba zrealizovať. Navrhne spevnenie, úpravu alebo výmenu podľa stavu pôvodných konštrukcií. Pri statickom posúdení krovu sa zohľadňuje aj záťaž, ktorou pôsobí na konštrukciu krovu zateplenie strešného plášťa a vymenená krytina. Až na základe statického posudku sa architekt vyjadrí k možnosti zobytnenia podkrovia. Technológia suchej výstavby najviac vyhovuje pri vyhotovovaní priečok a nových podláh. Takéto konštrukcie sú ľahké a do novostavby zbytočne nevnášajú vlhkosť, ktorá by degradovala drevené časti krovu.
Stavebný inžinier špecializovaný na statiku budov vie identifikovať všetky relevantné zaťaženia a namáhanie stavieb, správne ich interpretuje, kvantifikuje a premietne do rozmerov a statického riešenia nosnej konštrukcie. Úlohou statika je navrhovať konštrukcie hospodárne, primerane bezpečné a v súlade s požiadavkami investora, architekta a príslušných orgánov. Autorizovaný statik (najmenej tri roky praxe v odbore, absolvované autorizačné skúšky) potvrdí svoj výpočet a projekt autorizačnou okrúhlou pečiatkou a podpisom.
Ten postupne tlačil na základovú pôdu. Inžiniersko-geologickým prieskumom sa zistilo, že základové pásy nevybudovali v rovnakej základovej pôde, a dokonca ani základová škára sa nenachádzala v rovnakej hĺbke. Podzákladie tvoril niekde hlinitý piesok, inde zle zrnený štrk alebo plastické íly, ktorých únosnosť nepostačovala ani pre pôvodnú stavbu a nie to ešte pre objekt zaťažený ďalšou nadstavbou. Nerovnomerné zaťaženie v podloží spôsobilo trhliny medzi traktami. Dom si počas niekoľkých rokov prišlo pozrieť viacero záujemcov o nadstavovanie. Svoje odhodlanie rozchodili súbežne s nárokmi na statické zabezpečenie objektu a nevyhnutnosť zosilnenia základov monolitickými piliermi, ktoré sa mali zapustiť pod časť jestvujúcich základových pásov. Počas zemných prác sa rátalo aj s revíziou dažďových zvodov a kanalizačného potrubia. Kým sa napokon tri rodiny už zabývané v starom baráku neodhodlali k spoločnému projektu, v okolí sa zatiaľ menili troj- a štvorpodlažné domy na päť- a viacpodlažné. Hrebeňmi nových striech postupne prevýšili dom čakajúci na svoju obnovu.
Dve úrovne, jedno podkrovie a susedia
Napriek tomu, že sa o obytnú plochu mali deliť vlastníci troch bytov, projekt mezonetového bývania im mal zabezpečiť pre nich nadštandardnú rozlohu s voľnou dispozíciou. Tešili sa, že terasy a balkóny im raz navodia pocit, že obývajú rodinný dom prepojený s exteriérom. Konštrukcia krovu lákala k netypickému rozčleneniu dvojpodlažných bytov, šikminy strechy k presvetleniu interiéru strešnými oknami. Rodina, ktorú sme navštívili, bývala dovtedy v malom byte na druhom poschodí. V tom novom si však budú môcť dopriať detské izby a pokojnejšie rána, keď sa rodina podelí o dve kúpeľne a priestor na dvoch podlažiach. Projekt bol pripravený na stavebné konanie už v roku 2003, ale stavba mala trvať ďalšie štyri roky. Prvú polovicu výstavby prežili dole v bytovke.
Susedia samozrejme vedeli, kto stavia, a tak pri každej nepríjemnosti vedeli, na ktoré dvere zaklopať. Mali aj prečo. Napriek dodržaniu plánovaných termínov hrubej stavby, spustil sa v lete dážď v najhoršej fáze prestavby – v čase, keď bol dom bez strechy. Nepomohla ani ochranná hydroizolácia, ktorú položili na strop najvyššieho podlažia. Susedom zatieklo. Pri odstraňovaní starého muriva nad úrovňou posledného obytného poschodia museli mať obyvatelia pozatvárané okná. Galiba, nepríjemnosti, samozrejme aj rozpočítavanie škôd medzi stavebníkov, zabezpečenie opráv v bytoch susedov a starosť o ďalšie pokračovanie stavby. „Svojpomoc má aj výhody, ale len v prípade, ak sme si istí, že ušetríme na niektorých prácach. Amatéri však zväčša nevedia posúdiť rozsah prác, ich nadväznosť, a tak zbytočne a z neznalosti preplatia stavebné firmy. K prácam sme prizývali viacerých dodávateľov, a nie vždy to bolo načasované na prospech stavby a našich peňaženiek. To sa pri komplexnej objednávke nestáva,“ hovorí z vlastnej skúsenosti Zdeno.
Masaker na streche
„Krov sedlovej strechy sme nezachraňovali. Strešná keramická krytina bola na mnohých miestach poškodená, krov prehnitý, ošetrenie trámov už nemalo zmysel. Konštrukciu krovu sme z bezpečnostných dôvodov odstránili,“ spomína Zdeno na úplné odstránenie starej strechy. „Ťažšou úlohou bolo nevyhnutné odľahčenie budovy. Čakala nás, dnes už viem, že šialená búračka betónového venca po obvode najvyššieho podlažia. Betónový veniec bol veľkou záťažou pre staticky narušenú konštrukciu domu.“ Na radu statika mala masívna konštrukcia s previsom natiahnutým až k presahu strechy svoje pôsobenie na starom dome ukončiť.
Vybudovanie dvoch poschodí z čo ako ľahkých moderných stavebných materiálov predsa len zaťaží svojou hmotou spodnú stavbu. Bolo nevyhnutné nájsť riešenie, ako odbremeniť nosné murivo domu, ktorého trakty sa už aj tak navzájom od seba odtŕhali. „Nebolo to jednoduché. Firme, ktorá hrubú stavbu realizovala, chvíľu trvalo, kým prišla na spôsob, ako množstvo betónu zlikvidovať zo strechy. Hmotnosť nových konštrukcií nesmela presiahnuť pôvodnú záťaž strechy a betónového venca. Statik nám povolil búranie, len ak vytvoríme subtílnejší, nanovo prepočítaný, stužujúci veniec.“
Na nedostatky a chyby, ktorých sa dopúšťajú stavebníci pri realizácii obytných priestorov v podkroví, upozornil banskobystrický stavebný inžinier Ivan Linder:
• nerešpektovanie požiadaviek STN EN 73 05 40 Tepelnotechnické vlastnosti stavebných konštrukcií a budov, ktorá hovorí o minimálnych požiadavkách na tepelný odpor obvodových konštrukcií stien a strešného plášťa. Nedostatočne dimenzované hrúbky tepelných izolantov v konštrukcii strechy, prípadne v detailoch (napr. pri prestupoch konštrukcií, v styku strešného plášťa so zvislými konštrukciami, v okolí komínov) spôsobujú kondenzáciu vodných pár v strešnom plášti. Skondenzovaná vodná para znehodnocuje tepelné izolácie a povrchové úpravy v interiéri.
• pri dimenzovaní hrúbky tepelného izolantu, pokiaľ tepelnú izoláciu vkladáme medzi krokvy a pod krokvy smerom do interiéru je potrebné započítať aj vplyv drevených krokiev (krokva má zvyčajne menší tepelný odpor ako izolant). To je dôvod prečo potom vychádza z návrhu väčšia hrúbka izolantu, ktorú je potrebné aplikovať pod krokvami. V STN 73 1901 Navrhovanie striech sú uvedené základné skladby šikmých striech so skladanými krytinami z krytinových prvkov s malými formátmi na drevenom krove. V súčasnosti sa čoraz viac dodávateľov tepelnoizolačných materiálov venuje technológii zateplenia nad krokvami. Nové technologické postupy a tepelnoizolačné materiály môžu byť priamo zaťažené kontralatami určenými pre strešné krytiny. Uvedený systém najmä pri zobytňovaní povalových priestorov nezmenšuje disponibilnú plochu podstrešného priestoru a umožňuje vytvárať spoľahlivú parozábranu.
• podcenenie funkcie poistnej izolácie – paropriepustná fólia, ktorá sa nachádza pod strešnou krytinou, má ochrániť tepelnú izoláciu pred vodou. Tá môže do súvrstvia strechy preniknúť pri skladaných krytinách. Dôležité je odvedenie vody na rímse, ukončenie fólie pri vrchole strechy a v napojeniach na prestupujúce konštrukcie, strešné okná, komíny, odvetrávacie potrubia a svetlovody,
• nedodržiavanie podmienok pre montáž parozábrany, ktorá je umiestnená v spodnej časti skladby strešného plášťa a má zamedziť prieniku vodnej pary z interiéru do skladby strechy v rozhodujúcich detailoch – napríklad styk so strešným oknom, prestupujúcim telesom komína, napojenie na zvislú stenu, ukončenie parozábrany bez systémových doplnkov,
• nerešpektovanie požiadaviek výrobcov strešných krytín na minimálne bezpečné sklony strešných plôch, najmä pri pultových vikieroch.
Hrubá stavba zdvihla dom aj sebavedomie
„Hlavného dodávateľa stavby sme mali len vo fáze hrubej stavby a dobudovania strechy. Potom sa už každý venoval svojej stavbe sám. Spolu by nás to iste vyšlo lacnejšie, ale každý z nás mal iný rytmus a inú finančnú politiku. Stavali sme a dokončovali štyri roky vrátane všetkých papierovačiek a získania súhlasu trojštvrtinovej väčšiny majiteľov bytov. Mali sme vypracovaný rozpočet na realizáciu hrubej stavby. Po jej dokončení sme sa tešili ako malí – vtedy sme sa ešte zmestili do naplánovaných financií. Mali sme hotové obvodové murivo z pórobetónových tvárnic hrúbky 375 mm, vnútorné 250 mm hrubé steny, nosné monolitické stĺpy zo železobetónu s prierezom 300 × 300 mm na uloženie prievlakov. Tie sa v rovnakom konštrukčnom systéme zopakovali aj v podstreší; vytvorili tu podporu pre vrcholové väznice dreveného krovu. Podlažia oddelili železobetónovou stropnou doskou, zakryli a zateplili drevený krov. Potom však prišla realita dokončovacích prác a teda aj finančne, časovo i realizačne náročnejšia etapa. Vtedy sme netušili, že našu predstavu o ďalšom financovaní stavby prekročíme o sto percent.“
Počas hrubej stavby nebolo úniku, vždy sa museli všetci traja stavebníci dohodnúť na spoločnom postupe. S akými problémami sa najviac stretávali? „Od vzájomných vzťahov až po rôzne názory na tempo stavby a výber materiálov. Riešili sme spôsobené škody, dohadovali sa na podiele viny a zodpovednosti. Napriek všetkému sme sa vždy museli navzájom doladiť, dohodnúť. Veľkosti bytov sú rôzne, a tak jedným z kľúčov k rozhodovaniu a finančnému vysporiadaniu bola metráž obytnej plochy. Nikdy nezabudnem na desiatky problémov okolo stavby, na naše amatérske zásahy, zdržiavanie termínov pre nedostatok financií raz u jedného, inokedy u druhého. Na seba sa hnevám, že niekde som dal zbytočne veľa izolácie. Členenie priestoru a rozvrhnutie izieb by som si teraz vedel predstaviť rozumnejšie. Dobrým nápadom bolo silné latovanie. Po streche možno aj behať, prípadné opravy by nemali byť problémom. Mrzí ma svetlá výška prvého podlažia; strop mal byť vyššie. Aj šikmina strechy nad átriom je zbytočne nízko a odoberá z objemu obytného podkrovia. Vo výkresoch a počas hrubej stavby vyzeral priestor veľkorysejšie; keď sa však pridali izolácie a dokončil podhľad, odrazu bolo priestoru oveľa menej. Podrobný projekt bol síce vypracovaný, ale teraz viem, že v strope medzi podlažiami by bolo výhodnejšie umiestniť protihlukové dosky namiesto tepelnej izolácie.“
Tam, kde sa nepostavíte
V priestoroch s malou svetlou výškou na okraji dispozície je vhodné miesto napríklad na predstenové inštalácie – všetky potrebné rozvody sa skryjú za stienky vytvorené pomocou nosného roštu a opláštenia. Po obložení sa osadí umývadlo, záchod, bidet, vaňa a batérie a pripoja sa na inštalačné rozvody.
Aj vstavba len s povolením
Aj keď nenadstavíte poschodie a ani nezmeníte tvar strechy, nezaobídete sa bez stavebného povolenia. V každom prípade ide o zásah do nosných konštrukcií domu, zmenu spôsobu užívania stavby, pričom musí byť zachovaná únosnosť a stabilita konštrukcií v celom objekte. V takom prípade hovorí stavebný zákon, že je nevyhnutné stavebné povolenie, ktoré individuálne rieši miestne príslušný stavebný úrad na základe projektovej dokumentácie. Potrebné povolenia môžu byť súčasťou vyhotovenej dokumentácie, ktorú pripraví architektonická kancelária. Dohodnúť sa treba vopred.
Teplo pod šikminami
Na zateplenie strešného plášťa možno použiť minerálnu vlnu, penový polystyrén, fúkanú celulózu. Najčastejšie sa jedna vrstva izolácie ukladá medzi krokvy a ďalšia pod alebo nad ne tak, aby celkový tepelný odpor zodpovedal súčasným stavebným normám; celková hrúbka oboch vrstiev tepelnej izolácie by mala byť minimálne 200 mm. Umiestnenie izolácie nad krokvami zbytočne neuberá z priestoru v podstreší a v interiéri priznané krokvy sú príjemným architektonickým prvkom. Parozábrana, ktorá pri správnom umiestnení pod vrstvu tepelnej izolácie (zo strany interiéru) bráni prenikaniu vlhkosti z interiéru do strešnej konštrukcie, plní svoju úlohu len v prípade dôkladne vyhotovených tesných spojov a prepojení na strešné prvky.
Strechoviny
Nadstavba sa prekryla sedlovou strechou so sklonom 35° s výnimkou vikierov. Drevený krov z opiľovaného smreka prikryli záklopom zo smrekových dosiek hrubých 2,5 cm, na ne pomocou kontralát upevnili špeciálnu difúznu fóliu. Nasledovalo latovanie (30 × 50 mm), na ktoré sa ukladala betónová škridla Bramac (Alpská klasik). Úžľabia a prestup komína cez rovinu strechy oplechovali Lakoplastom, pamätali na prestupové škridly pre kanalizačné odvetranie každého bytu, použili 10 kusov odvetrávacej škridly na 100 m² strechy, súčasťou nároží a hrebeňa strechy sa stali odvetrávacie pásy (Metal Rol). V spodnom rade strešnej krytiny na striedačku poukladali bežnú a protisnehovú škridlu. Aj v tomto prípade sa ukázalo, že ak má strecha chrániť pred dažďom, mrazom, snehom, nárazmi vetra a má aj v podstreší zabezpečiť príjemnú a zdravú klímu, musí sa vopred myslieť na množstvo detailov.
Záverečné podkrovné resumé
„Všetci pôvodní uchádzači o nadstavbu sa po obhliadke domu vytratili. Dom potreboval opravy a modernizáciu. Tí, ktorí sa mali podujať na rekonštrukciu strechy a nadstavbu, mali aj vyriešiť havarijný stav spoločných konštrukcií nášho domu. Keď sme sa napokon spojili s ďalšími susedmi, ktorí mali záujem bývať vo väčšom, do spoločného projektu, vedeli sme, že nás čakajú aj peripetie so starým domom. Aké veľké budú a koľko financií navyše nás to bude stáť, sme vtedy ako naivní amatéri vôbec netušili. S manželkou sme síce radi, že tu bývame, ale určite by sme sa do toho nikdy nepustili, keby sme vedeli, čo nás všetkých čaká. Dialo sa to v období, keď ceny kulminovali, trhová hodnota nehnuteľností bola najvyššia a stavebné firmy boli na roztrhanie. Len hrubá stavba mala vtedy hodnotu niekoľko miliónov slovenských korún. Motivácia stavať bola vysoká. Veď celé naše úsilie vyzeralo ako výborná investícia. Dnes je to už len imaginárny zisk. Tým však, že tu bývame, nestratila naša námaha zmysel.“
Čo stanovuje stavebná norma
• Svetlá výška obytných a pobytových miestností v podkroví musí byť aspoň 2 300 mm (odporúčaná je 2 600 mm). Miestnosti so zošikmenými stropmi musia mať túto svetlú výšku minimálne nad polovicou podlahovej plochy.
• Strešné okná a okná vo vikieroch by mali byť osadené tak, aby ich spodná hrana bola najviac 1 100 mm nad podlahou. Okno, ktorého spodná hrana je 1 500 mm nad podlahou alebo vyššie, neumožňuje dobrý výhľad na okolie a ani pohodlné ovládanie. Najmä ak je vyššia nadmurovka, treba problém s výškou okenného parapetu vyriešiť stavebnou úpravou (okná sa napríklad osadia do výklenku). Pravidlá pritom platia tak pre maximálnu, ako aj pre minimálnu výšku parapetu – v obytných miestnostiach viac než 500 mm nad terénom musia byť okenné parapety najmenej 850 mm vysoké. Inak musí byť okno doplnené zábradlím alebo iným riešením, ktoré nahrádza zábradlie najmenej do tejto výšky.