Rekonštrukcie krovov

Prečo rekonštrukcia

Ak sa podrobnejšie pozrieme na chyby samotných krovov, často narazíme na poddimenzované nosné prvky, niekedy aj z nevhodného materiálu, na hnilobu a ložiská drevokazného hmyzu, nedostatky z konštrukčného hľadiska (hrúbka krokiev je nedostatočná na montáž tepelnej izolácie). Z hľadiska priestorového využitia, keď treba otvoriť podkrovný priestor, môžu zavadzať väzné trámy.

Niekedy sa mení tvar krovu kvôli novému architektonickému riešeniu stavby. Podľa pôvodnej (teraz už neplatnej) normy STN 73 0035 Zaťaženie stavebných konštrukcií sa pri pálenej krytine počítalo s normovanou hodnotou 55 až 60 kg/m². Čiže rôzne tvrdenia, ktoré odrádzali od ťažších krytín, napr. betónových, boli namieste len v takých prípadoch, pri ktorých strechy neboli dimenzované na škridlu. Ak bol pôvodný krov dimenzovaný na pálenú škridlu podľa uvedenej normy, možno strechu bez problémov zaťažiť aj betónovou krytinou, ktorá má plošnú hmotnosť 42 kg/m². Zosilniť, resp. vymeniť krov treba, ak pôvodná krytina bola z azbestocementu alebo plechu, ktorý je výrazne ľahší (okolo 10 až 25 kg/m²), takže pri zmene strešnej krytiny na keramickú alebo betónovú musí statik navrhnúť zosilnenie konštrukcie krovu. {R1}

109060

Stav krokiev

Pri akýchkoľvek zásahoch do konštrukcie krovu pri premiestňovaní alebo odstraňovaní jeho častí treba vopred odborne analyzovať statickú schému krovového systému (mal by to vykonávať predovšetkým statik, najlepšie znalec starých drevených konštrukcií)⁽¹⁾. Zistí sa skutkový stav pôvodného krovu. Znalca môžeme vyhľadať prostredníctvom stavovskej organizácie – Slovenskej komory stavebných inžinierov. Peniaze, ktoré minieme na tento účel (5- až 10-tisíc Sk), sú dobrou investíciou. Nezáväzne môžu stav krovu posúdiť aj poradcovia firiem, ktoré sa zaoberajú predajom a výrobou strešnej krytiny. Dôležité je odborne posúdiť skutočný technický stav dreva pri pohyboch a zmenách namáhania počas opravy krovu. Pred začatím prác treba slabé alebo rizikové miesta dodatočne (hoci aj dočasne) podoprieť, prípadne zosilniť.

Výsledným produktom autorizovaného znalca na drevené konštrukcie je dokument, v ktorom sa nachádza plánik s rozkreslenými krokvami a inými prvkami krovu. Sú očíslované a farebne označené podľa toho, či sú vo vyhovujúcom stave, alebo ich treba sanovať či vymeniť. V textovej časti je ku každému číslu priradený text, v ktorom sa hovorí, v akom stave je prvok a čo s ním treba urobiť. Napríklad prvok č. xy – krokva – je napadnutý červotočom, resp. fúzačom krovovým do hĺbky 1/3 prierezu či zničený povrchovým spráchnivením do hĺbky 2 až 3 cm a pod. Sanačnými opatreniami sú napr.: naimpregnovanie, resp. otesanie prvkov napadnutých červotočom a ich zosilnenie príložkami, doplnenie spojov medzi stĺpmi a väznými trámami, opásanie väzného trámu oceľovou pásovinou, natretie Boronitom a pod.

Okrem toho posudok obsahuje podklady na spotrebu materiálu, ktorý sa použije na opravu, takže majiteľ stavby má doklad, podľa ktorého môže kontrolovať firmu, či si neúčtuje priveľa za materiál.

Aby sme mali predstavu o spotrebe materiálu – na krov bežného rodinného domu sa spotrebujú asi 4 m³ reziva v cene okolo 6- až 7-tisíc Sk/m³. Množstvo závisí od tvaru strechy. Ak rozmýšľame o prestavbe strechy na obytnú, nenechajme sa uniesť komplikovanými a zložitými tvarmi niektorých striech. Okrem zvýšenej spotreby materiálu sa môže ľahko „vyrobiť“ chyba už pri projektovaní komplikovaných strešných tvarov a neskôr pri realizácii nesedia rozmery a veľa prvkov treba prerábať a upravovať.

Rozmery prvkov závisia od rozpätí, ktoré sa nimi premosťujú, ale bežné prierezy krokiev sú zväčša 10 × 18, 10 × 16, resp. 8 × 16 cm, stĺpov 15 × 15, 16 × 16 cm, pomúrnice majú obyčajne 15 × 15, resp. 10 × 15 cm. Pri starších domoch sú prvky zvyčajne silnejšie.

109041

Staršie krovy

So zložitými krovmi sa pri obnove môžeme stretnúť len pri väčších stavbách, napr. zemianskych domoch alebo kaštieľoch. Častejšie sa stretávame s jednoduchým hambálkovým alebo väznicovým krovom.

Pri hambálkovom krove sa na koruny obvodových múrov položili pomúrnice. Na pomúrnice sa oproti sebe uložili krokvy a tie sa v strede alebo v dolnej časti stiahli klieštinami (hambálkom, príložkami), ktoré prenášali vodorovné sily, inak by sa buď rozpadla strecha, alebo by krokvy rozvalili obvodové steny. Aby jednotlivé väzby nepopadali ako „domino“ v smere hrebeňa, musia sa zavetrovať (ku krokvám sa šikmo pribijú laty), pribijú sa na ne strešné laty a položí sa krytina.

Pri väznicovom krove sa dlhšie obvodové steny premostili väznými trámami, na nich sa postavila stojatá (spravidla dvojitá) stolica zo stĺpikov a trámov (stolica pripomína futbalovú bránku bez siete). Na stolice sa rovnobežne s hrebeňom položili väznice (vodorovné trámy) a o ne sa opierali krokvy, ktoré boli v dolnej časti uložené na pomúrnice (alebo krokvice) a stiahnuté väzným trámom. V hornej časti boli buď priplátované k sebe, alebo pripevnené k hrebeňovej väznici. Takýmto podoprením krokiev vznikla tzv. plná väzba, ktorá sa nevyskytovala na každej dvojici krokiev, ale len na každej tretej až piatej dvojici. Ostatné krokvy podopierali väznice bez stolice. Okrem základných prvkov sa v zložitejších strechách využívali vzpery, podpery, ťahadlá a vešadlá, zdvojovali sa trámy, krokvy a pod.

Napriek tomu, že väznicové krovy znamenajú pokrok pri budovaní krovov (sú tuhé v obidvoch smeroch, môžu sa nimi vytvárať veľké strechy, ako sú na kostoloch alebo veľkých historických budovách), pre súčasné rodinné domy sú nevýhodné. Stolice zmenšujú využiteľný priestor pri budovaní podkrovia. Preto sa pri bežných rodinných domoch so zastavanou plochou okolo 120 m² dnes opäť robia jednoduché stropy s klieštinami, ktoré umožňujú využívať celú výšku krovu na obytný priestor. Vzájomné vzdialenosti krokiev (rozstupy) sú 0,8 až 1,2 m.

109048

Podlahová plocha podkrovia

Ak chceme maximálne využiť podlahovú plochu podkrovného podlažia, musíme brať do úvahy výšku nadmurovky alebo podchodnú či svetlú výšku podlažia a sklon strešných rovín, ktoré sú tvorené prvkami krovu. Do úžitkovej, teda podlahovej plochy v podkroví sa započítava len plocha, nad ktorou je svetlá výška minimálne 1 300 mm. Svetlé výšky 2 600 mm, 2 500 mm a 2 300 mm musia byť v podkroví aspoň nad polovicou pôdorysnej plochy, napr. na vytvorenie podkrovnej miestnosti, ktorá by zodpovedala miestnosti s rovným podhľadom a plochou 8 m², potrebujeme pri šikmom podhľade aspoň 10 m². Miestnosť s rovným podhľadom a podlahovou plochou 12 m² je pri šikmom podhľade lepšie zväčšiť na 15 m² a miestnosť, ktorá má pri rovnom podhľade podlahovú plochu 18 m², treba v prípade podkrovia zväčšiť až na 22,5 m².

Pri sedlových strechách so štítom, oblúkových a pultových strechách je vhodná konštantná výška nadmurovky do 1 300 mm a sklon strechy od 25 do 45°. Získame dostatočne veľký priestor na obývanie a nie príliš veľký na vykurovanie. Sklony od 60 do 90° sú vhodné pre sedlové, stanové, oblúkové a pultové strechy. Tu je dobré vytvoriť viac obytných podlaží nad sebou.

Mylná je predstava, že vysoká nadmurovka s výškou 1 300 mm a súčasne veľký sklon strechy 45° zvýšia využiteľnosť podkrovia. Zbytočne vykurujeme veľký priestor a zhoršuje sa výhľad z obytných miestností, čo je jedna z najdôležitejších podmienok obývateľnosti.⁽⁵⁾

109043

Opravy drevených krovov

V starších konštrukciách sa používali iba tesárske spoje, ktoré sa vždy dali rozobrať. Pretože poškodenie krovu je zväčša lokálne, spomínaná „skladačka“ umožňuje vykonať opravu len lokálne. Oproti výmene celého krovu je to podstatne jednoduchšie a lacnejšie. Poškodené trámy možno opraviť napr. podložením alebo podoprením, zosilnením, protézovaním, podvesením, injektovaním, výmenou, vložením a pod.⁽¹⁾

Treba však povedať, že takmer v 75 % poškodených krovov na chatách a chalupách sa krov vymení celý, lebo sa tým vyrieši viac požiadaviek naraz (najmä potreba nového krovu na zobytnenie podkrovia s dlhou životnosťou a zničenie drevokazných húb a hmyzu).

Podloženie alebo podoprenie trámov

Podloženie a podoprenie trámov (stojkami, tyčami, hranolmi a pod.) môže byť dočasnou, ale aj trvalo vloženou konštrukciou do staršieho krovu. Sanovať možno nielen jednotlivé poškodené trámy, ale i viaceré poškodené trámy vedľa seba. Možno ho využiť aj cielene, napr. v zime, ak sa očakáva, že pôvodný krov nevydrží mimoriadne zaťaženie snehom. Zhlavia trámov (okraje uložené v murive) sa často sanujú tak, že sa uložia na podpornú konštrukciu zhotovenú z ocele v tvare nosníka ukotveného do steny. Metóda je však pre svoju komplikovanosť a finančnú náročnosť vhodná najmä pri vzácnych drevených krovoch. ⁽¹⁾

Zosilnenie trámov

Ide o pomerne často využívaný spôsob pri lokálnej oprave krovu. Technológie zosilnenia trámov sú založené na zväčšení ich pôvodného prierezu príložkami (drevenými, oceľovými), ktoré sa prikladajú k trámom a pripevňujú sa k nim tesárskymi spojmi, svorníkmi a pod. Tieto spôsoby opravy šetria opravované konštrukcie i náklady a je vhodné ich použiť najmä vtedy, keď sú ostatné časti ošetrovanej konštrukcie vo vyhovujúcom stave. Príložky sa však môžu pripojiť len na zdravé drevo a nemali by sa umiestňovať v oblasti spojov krovu, aby ich neoslabovali.⁽¹⁾

109054

Protézovanie trámov

Pri protézovaní trámov sa poškodená časť drevnej hmoty nahrádza novou, a to len v rozsahu poškodenia bez ohľadu na to, kde sa nachádza. Poškodená hmota sa odstráni (odpíli) tak, aby na tráme vznikla plocha, do ktorej bude možné novú časť oprieť, a aby mohol vzniknúť tlakovo istený spoj nového trámu so starým. Rez preto zväčša neprechádza cez trám priamo, ale zalomene (zvislo, nie vodorovne).

Protézovať trámy možno na ich koncoch alebo kdekoľvek v ich dĺžke. Trám sa väčšinou demontuje, ale možno postupovať aj tak, že zdravá časť ostane na svojom mieste a podprie sa. Protéza sa po priložení spojí s pôvodným trámom pomocou tesárskych spojok, svorníkov a pod.⁽¹⁾

Výmena trámov

Krov treba zabezpečiť proti zrúteniu. Pri lokálnej výmene treba najprv rozobrať pevné spoje jednotlivých trámov (uvoľniť, vytiahnuť či vytĺcť kolíky alebo klince). Potom sa časť konštrukcie nad vymieňaným prvkom zdvihne zdvihákmi (hydraulickými, mechanickými) o približne 10 až 15 cm, aby vznikol dostatočný priestor na uvoľnenie a vybratie poškodeného prvku. Pri umiestňovaní zdvihákov pod konštrukcie treba dbať nielen na prenos zaťaženia z krovu na podklad (väčšinou povalový strop) roznášacími doskami, ale aj na vytvorenie dostatočného manipulačného priestoru na vybratie starého a vloženie nového trámu na žiadané miesto.

Po opatrnom vybratí trámu sa nový prvok vloží na správne miesto. Pri poškodených detailoch konštrukcie, ktoré súvisia s novým prvkom (napr. nerovný podklad koruny muriva alebo uvoľnené a posunuté väzby krovu), sa niekedy nemožno vyhnúť niekoľkokrát opakovanému vkladaniu, primeriavaniu, vyberaniu, opracovaniu a opätovnému vloženiu novej časti konštrukcie. Po osadení prvku na miesto sa opatrne, za stáleho kontrolovania umiestnenia jednotlivých konštrukcií systému spustí pôvodná konštrukcia a nový prvok sa s ňou pevne spojí (tesárskymi spojmi, klincami, svorníkmi a pod.).⁽¹⁾

Odstránenie väzných trámov

Staršie konštrukcie krovu často nemajú dostatočnú priechodnú výšku naprieč podkrovím. Väzné trámy väznicového krovu (ktoré sú uložené vysoko a pri chôdzi po povale by sme ich museli prekračovať alebo znížiť priechodnú výšku vybudovaním zvýšenej podlahy) možno nahradiť oceľovými nosníkmi. Potom možno zvýšiť svetlú priechodnú výšku podkrovia odstránením väzných trámov. Nosníky sú uložené v strope posledného podlažia. Robí sa to napr. tak, že sa do konštrukcie stropu pod podlahu podkrovia vloží oceľová výstuž – oceľové profily tvaru U alebo I, ktorá sa prepojí s koncami bývalého väzného trámu (napr. pásovou oceľou) alebo sa trám celkom odstráni a krokvy sa k oceľovým nosníkom pripevnia pomocou tzv. papúč.

Inou možnosťou je zhotoviť strop posledného podlažia z oceľobetónu, prípadne pod pomúrnicami vytvoriť oceľobetónový veniec, ku ktorému sa pomocou príslušnej výstuže privarí prepojenie na konce väzných trámov. Odpíliť väzný trám možno až po prenesení zaťaženia na novú konštrukciu, inak hrozí deštrukcia celej strechy.⁽¹⁾ Konce väzného trámu možno ponechať na pôvodnom mieste, v pôvodnej väzbe s pomúrnicami a krokvami, čiže sa odpíli asi 10 až 20 cm pred väzbou.

Nahradenie plných väzieb

Nevymieňa sa len väzný trám, ale celá väzba aj so stolicami. Každá plná väzba (s väznými trámami a stolicami) sa nahradí oceľovým rámom, ktorý umožní voľnejšiu dispozíciu podkrovia. Rámy podoprú starý krov tak, aby horná časť krovu aj s krytinou zostali neporušené. Možno ich vyrobiť z dvoch zvarených valcovaných prierezov tvaru U. Dva rámy obopínajú drevené časti krovu (stĺpiky, väznice alebo krokvy) a po ich zosvorkovaní a ukotvení možno drevené stĺpiky tesne pod oceľovými rámami odpíliť. Väzné trámy, do ktorých sú rámy zapustené a prepojené svorníkmi, sa odpília v blízkosti dvojice rámov.

Oceľové rámy sa ukotvujú skrutkami do zatvrdnutej železobetónovej dosky alebo sa privarujú na oceľové nosníky zapustené do muriva. Oceľové konštrukcie treba pri podkrovných úpravách chrániť proti požiaru. Najvhodnejšou ochranou sú obklady zo sadrokartónových dosiek. Oceľové rámy umožňujú zmenu strešného plášťa, napr. z plechovej na ťažkú krytinu so zateplením. Ak je obvodové murivo vykonané podľa starých bezpečnostných noriem s hrúbkami stien 65 cm z plných pálených tehál, nemusíme sa obávať zvýšenej hmotnosti strechy. Náhrada plných väzieb oceľovými rámami je medzi investormi veľmi vyhľadávaná najmä z finančných dôvodov. ⁽²⁾

Použitá literatúra z vydavateľstva JAGA: (1) Makýš, O.: Technologie renovace budov 2006, (2) Kalousek, V.: Čo so starým krovom – príspevok v knihe Renovujeme, staviame, zariaďujeme 2/2003, (3) Grec, M., Knoško, Ľ.: Nosná konštrukcia striech z drevených priehradových väzníkov – článok v časopise Stavebné materiály 1/2005, (4) Kollárik, I.: Parametre kvality konštrukcií striech z priehradových väzníkov so styčníkovými doskami – článok v časopise Stavebné materiály 3/2006, (5) Selcová, Ľ.: Využite podkrovný priestor – príspevok v knihe Renovujeme, staviame, zariaďujeme 2/2005