Sanácia vlhkého muriva

Problém vlhnutia stavieb

Vlhnutie sa väčšinou prejavuje v spodnej časti stavby, resp. v tej, ktorá je v priamom kontakte s terénom (napríklad základy, suterény, prízemia, oporné steny). Nasiaknutá voda v murive môže spôsobiť zníženie jeho pevnosti, tepelného odporu a zvyčajne aj estetickej kvality. Voda tiež vytvára – transportom solí rozpustných vo vode do muriva či vytvorením živnej pôdy pre rôzne nákazy – prostredie na ďalšie sekundárne poruchy, čo sa prejavuje napríklad opadávaním omietok, výkvetmi solí, ložiskami plesní atď. Pri návrhu sanácie treba venovať primeranú pozornosť aj návrhu dodatočného odstránenia solí. Konkrétnych ponúk technológií na sanovanie zavlhnutého muriva je dnes na trhu pomerne veľké množstvo. Ich výber by sme mali urobiť na základe výsledkov diagnostického vyšetrenia konštrukcie, ktorým sa zisťuje vlhkosť muriva, zloženie vody, druh a obsah solí rozpustných vo vode.

Rýchle vysušovanie

Po havarijných situáciách (vytečenie veľkého množstva vody z prasknutých inštalácií, povodne a pod.) je dôležité zabezpečiť účinné vysušenie zavlhnutých konštrukcií. Medzi ne patrí odstránenie vlhkých a nepriepustných cementových omietok, gumových a linoleových či keramických obkladov, ofukovanie alebo ohrievanie konštrukcií a podobne. Účinné (najmä v teplom a suchom počasí) je aj odkopanie terénu okolo stien až po úroveň základovej škáry na dobu niekoľkých mesiacov (približne do zimy). Pritom je však potrebné rešpektovať zvýšené nebezpečenstvo samodeštrukcie zvlhnutého muriva do výkopu.

129542

Kontaktné odvetrávanie kanálom

Odvetrávanie muriva obvodovým kanálom patrí medzi najúspešnejšie metódy zníženia vlhkosti v budove. Vytvoríme vzduchový, prevetrávajúci kanál obopínajúci celú stavbu, resp. podpovrchové časti jej zvlhnutých konštrukcií. Kanál obyčajne umiestňujeme pod úroveň terénu a siaha najviac do hĺbky základovej škáry muriva. Jeho šírka býva v závislosti od použitého spôsobu realizácie rôzna (murovaný kanál môže mať optimálnu šírku približne 30 až 60 cm). Obvodový kanál vykopeme v tesnej blízkosti muriva, nielen z vonkajšej, ale aj z vnútornej strany. Vďaka zvýšenému odparovaniu a zníženému prísunu vlhkosti do muriva môže sa úroveň vlhnutia v murivách výrazne znížiť.

Dôležité je zabezpečiť, aby v kanáli voľne prúdil vzduch. Kanál treba prekryť, aby do neho nepršalo, nepadal odpad, alebo aby nebol nebezpečný pre ľudí. Dažďové zvody je potrebné napojiť na podzemnú kanalizáciu, ktorá prechádza pod úrovňou kanálu, ktorý treba odkanalizovať, aby sa v ňom nemohla sústreďovať dažďová voda, inak by kanál pôsobil opačne. Prílišným prevetraním muriva odvetrávacím kanálom však môže nastať nadmerné ochladzovanie obvodovej steny, na ktorej potom môže kondenzovať vlhkosť, alebo kanál môže zapríčiniť posunutie úrovne zamŕzania zeminy pod úroveň základovej škáry budovy. V takých prípadoch treba murivo tepelne izolovať nenasiakavou tepelnou izoláciou (napríklad hydrofóbnym polystyrénom), alebo zvoliť iný spôsob sanácie. Táto technológia je pomerne účinná a málo nákladná, avšak nie je univerzálna. Používa sa väčšinou len na obvodové múry a vlhkosť neodstráni úplne. Je preto vhodné kombinovať ju s inými postupmi – napríklad sanačnými omietkovými systémami.

Vkladanie dodatočných nepriepustných vrstiev

Princíp technológií vkladania dodatočných nepriepustných vrstiev spočíva vo vytvorení pevnej mechanickej bariéry – izolačnej clony, ktorú zabezpečíme dodatočným vložením, vsunutím alebo vtlačením hydroizolácie do prierezu ošetrovaného muriva. Na vytvorenie takejto bariéry môžeme použiť rozličné stavebné materiály od bežného hydroizolačného asfaltového pásu až po špeciálne profilované nehrdzavejúce plechy.

Podrezávanie muriva

Dnešné technológie podrezávania umožňujú vytváranie ložných škár v tehlovom, zmiešanom, ale aj v kamennom murive. Výber konkrétnej technológie závisí nielen od materiálu, kvality a hrúbky muriva, ale aj od možnosti prístupu k nemu z jednej či oboch strán. Vytváranie úložnej škáry a vkladanie dodatočnej izolácie pri podrezávaní muriva realizujeme po pracovných záberoch. Po vytvorení a vyčistení škáry hrubej asi 2 až 3 cm v dĺžke stanoveného pracovného záberu sa do nej vloží časť hydroizolácie a škára sa vyklinuje proti sadaniu muriva (napríklad klinmi z tvrdého dreva, tvrdených plastov a podobne). Po vyklinovaní sa postupuje k ďalšiemu pracovnému záberu. Nakoniec sa do škáry môžu osadiť rúrky z PVC a celok sa omietne. Po zatvrdnutí omietky sa škára cez rúrky vyplní expanznou maltou. Vloženú izoláciu je dôležité prepojiť z vnútornej strany muriva aj s vodorovnou izoláciou podlahy, prípadne so zvislou izoláciou steny, inak systém stráca účinnosť.

Pri podrezávaní muriva treba pred vkladaním izolačných pásov dôkladne vyčistiť vzniknutú úložnú škáru. Podrezávanie muriva ručnou pílou je vhodné použiť pri tehlovom murive (hrubom 30 až 45 cm) a realizovať v striedavých kratších pracovných úsekoch (približne 1 m). Pílime ho v úrovni maltového lôžka, ktoré tak odstránime, a do vzniknutej škáry vkladáme izolačné pásy. Podrezanie muriva sa robí pomocou strojovej píly s kotúčovým alebo reťazovým listom. Píla sa pohybuje po stojane, ktorý pred začatím podrezávania pracovného úseku prichytíme k pevnej konštrukcii a vycentrujeme. Pri tejto technológii treba zabezpečiť prístup ku konštrukcii z oboch strán. Podrezávanie muriva diamantovým lanom (oceľovým lanom pokrytým diamantovými hrotmi) je z hľadiska postupu podobné predchádzajúcim technológiám, avšak s tým rozdielom, že pri nej použijeme iný stroj – s nekonečným lanom, ktoré sa točí a tým podrezáva murivo.

Zarážanie nehrdzavejúcich plechov

Pri použití tejto technológie sa horizontálna izolácia proti vlhkosti vytvára zarážaním nehrdzavejúcich antikorových plechov do škár riadkového tehlového muriva. Plechy zarážame do muriva špeciálnym strojovým lisom – pneumatickým príklepom – buď silným príklepom s malou frekvenciou (staršie, menej vhodné), alebo slabším príklepom s vysokou frekvenciou – rýchlou tlakovou vibráciou plechu (približne 1 100 až 1 500 úderov za minútu) s minimálnym posunom. Zotrvačnosť hmoty múru a krátkosť úderov stroja zabraňujú posunu muriva v smere nárazov. Izolačné dosky z nehrdzavejúcich plechov neprepúšťajú vodu ani paru a ich použitie je vhodné tam, kde sa vtláčaním plechových dielcov nepoškodia okolité konštrukcie. Pred zarážaním treba zabezpečiť aspoň z jednej strany prístup k murivu široký minimálne 1 m a zväčšený o šírku muriva (plechov). Výška zarážania je minimálne 2 cm od zeme a z muriva sa v mieste zarážania odstráni omietka. Plechy zarážame s takou presnosťou, aby sa v spojoch prekrývali o dve až tri vlny. Oceľové dosky presahujú murivo o 2 až 5 cm, aby sa mohli prepojiť na ďalšiu izoláciu.

129535

Napúšťanie konštrukcií izolačnými clonami

Väčšina technológií tejto skupiny spočíva v napúšťaní poškodeného muriva chemickou suspenziou (ale napríklad aj parafínom) do vopred vyvŕtaného radu otvorov. Clony majú udanú dobu izolačného pôsobenia v murive (napríklad 20 rokov) a čas vysušenia zvlhnutého múru (napríklad v rozmedzí jednej až dvoch vysušovacích sezón). Všeobecne možno povedať, že realizácia kryštalických clôn je pomerne nákladná. Princíp hydrofobizačných clôn spočíva v realizácii vrstvy odolnej proti vode, ktorá sa vytvorí napustením zavlhnutého muriva roztokom chemickej látky prenikajúcim do pórov, trhliniek a dutín.

Látka po určitom čase vykryštalizuje, čím vznikne nepriepustná vrstva zabraňujúca vzlínaniu kapilárnej vody. Účinnosť tesniacich a hydrofobizačných clôn je založená na tesniacom zaplnení pórov, trhliniek a dutín muriva vykryštalizovanou látkou (zmenšený priemer kapilár redukuje pohyb vody) a na hydrofobizácii ich povrchu. Výsledkom je zvýšené vyparovanie vody a postupný pokles hladiny zavlhnutia v murive. Niektoré z používaných roztokov murivo aj čiastočne spevňujú.

129540

Sanačné omietky

Dôležitou modernou doplnkovou metódou sanácie zavlhnutých murív je ich omietnutie sanačnou omietkou (sanačným systémom), ktorá je nenasiakavá a vo veľkom rozsahu prepúšťa vodné pary. Túto technológiu možno vo viacerých prípadoch použiť aj samostatne, avšak väčšinou predstavuje vhodný doplnok k inej technológii sanácie vlhkého muriva. Účinnosť a spoľahlivosť sanačných omietkových systémov býva veľmi vysoká.

Odsoľovanie muriva

Transport vodorozpustných solí (najmä síranov, chloridov, dusičnanov, dusitanov, uhličitanov) v kapilárach zavlhnutého muriva vodou a ich následné kryštalizovanie pri vysúšaní muriva – s rizikom poškodenia stavebnej hmoty rastúcimi kryštálmi – je nepríjemným sprievodným javom vlhnutia murív a je mu potrebné venovať dôslednú pozornosť. Prevažná väčšina technológií na sanáciu vlhnutia tento problém nerieši.

Odsoľovanie absorpčnou omietkou

Iným spôsobom sanácie je aj zníženie obsahu vodorozpustných solí v murive zhotovením absorpčnej omietky (nazývanej aj hladná omietka alebo obetná omietka), ktorá sa zhotovuje z chudobnej vápennej malty. Po asi 1 až 3 rokoch, keď sa omietka nasýti soľami, je potrebné ju odstrániť a nahradiť novou, čo sa opakuje podľa potreby. Omietku môžeme nanášať aj v priebehu obdobia jeseň – jar, jeden alebo dvakrát. Po opadnutí, resp. otlčení zasolených omietok je stavebný odpad potrebné neodkladne odstrániť, aby sa zachytené soli opätovne nedostali do pôdy a späť do muriva. Takto čiastočne odsolený podklad je vhodný aj ako príprava na použitie sanačných omietok, ktorým zvyšuje ich životnosť.