Konštrukcia šikmej zateplenej strechy
Tvorba šikmých striech v posledných viac ako 10 rokoch nadobudla masívne rozmery. Vzhľadom na tradíciu, funkčnosť, ale aj estetické hľadisko bude podobný trend pokračovať určite aj naďalej. V občianskej výstavbe a výstavbe rodinných domov je táto konštrukcia najpoužívanejšia tak v západnej Európe ako aj vo vyspelom svete vôbec.
Šikmou strechou rozumieme stavebnú konštrukciu, ktorá chráni vnútorné alebo vonkajšie prostredie a je vystavená priamemu pôsobeniu poveternostných vplyvov. Z hľadiska sklonu sa za šikmé u nás obvykle považujú strechy so sklonom od 0° do 45°. Šikmá strecha môže byť nezateplená alebo zateplená. My sa budeme dnes venovať šikmým zatepleným strechám, ktoré slúžia na vytváranie obytných podkroví, čo je v našich podmienkach fenomén s najprogresívnejším rozvojom v oblasti výstavby rodinných domov a bytov.
Vzhľadom na zložitosť problematiky sa obmedzíme len na najpoužívanejšie konštrukčné riešenie šikmej zateplenej strechy pri tvorbe obytného podkrovia, teda také, ktoré pozostáva z hlavnej hydroizolačnej vrstvy, pomocnej montážnej konštrukcie, poistnej hydroizolačnej vrstvy, nosnej strešnej konštrukcie, odkvapového systému, tepelnoizolačnej vrstvy, parozábrany a výplňovej nenosnej konštrukcie.
Popis a význam jednotlivých vrstiev
Hlavnou hydroizolačnou vrstvou je strešná krytina, ktorú môžu tvoriť povlakové (asfaltové pásy, plastové fólie), skladané tvrdé (betónová alebo pálená škridla, vláknitocementové segmenty, plech, dosky na báze polykarbonátu či skla) a skladané mäkké krytiny (asfaltový šindeľ, bitúmenová krytina). Jej úlohou je chrániť jednotlivé vrstvy strešného plášťa a podstrešné priestory pred poveternostnými vplyvmi, hlavne pred prenikaním vody, vlhkosti a vetra.Pomocná montážna konštrukcia slúži na upevnenie krytiny. Pre skladané krytiny je ňou rošt, pre povlakové krytiny alebo asfaltové šindle debnenie.
Poistná hydroizolačná vrstva
je umiestnená medzi nosnou a pomocnou konštrukciou a tvorí ju pri skladaných krytinách difúzna fólia na báze polyolefínu a pri povlakových krytinách alebo asfaltových šindľoch špeciálny podkladový pás. Poistná hydroizolácia slúži na bezpečné odvedenie vody mimo strešnej roviny v prípade hnaných zrážok alebo pri poškodení krytiny. Okrem toho umožňuje prestup vodnej pary do vetracieho priestoru medzi krytinou a poistnou hydroizoláciou. Chráni ostatné vrstvy strešného plášťa vrátane tepelnej izolácie pred zatečením a bezpečne odvádza kondenzát. Veľmi dôležitá je aj funkcia vetrotesnosti. Poistné fólie so špeciálnymi vrstvami zabraňujú prehrievaniu strešného plášťa v letných mesiacoch a tiež znižujú prienik škodlivého elektromagnetického žiarenia. Poistná fólia môže takisto do položenia krytiny plniť funkciu hlavnej izolačnej vrstvy (lehotu určuje výrobca tzv. UV-stabilitou).Nosnú strešnú konštrukciu v nami popisovanej konštrukcii tvoria obvykle drevené krokvy s príslušným prierezom.
Tepelnoizolačnú vrstvu
tvorí materiál s ideálnym tepelným odporom, ktorý býva zvyčajne na báze minerálneho vlákna, na báze polymérov (polystyrén, polypropylén alebo segmentov na báze tvrdeného uretánu), výnimočne i penového skla. Tepelnoizolačná vrstva slúži na dosiahnutie optimálneho tepelného odporu strešnej konštrukcie s cieľom vytvoriť žiadané tepelné pomery v obytných priestoroch podkrovia.Parozábranu
tvorí robustná fólia s veľmi nízkou difúznosťou, môže byť pokrytá reflexnou vrstvou. Takisto sa používajú tzv. kompozitné fólie na báze polyesterového vlákna, s nepriepustným polyetylénovým povrchom. Parozábrana je schopná prepustiť len také množstvo vodnej pary, ktoré možno v strešnej konštrukcii bezpečne odvetrať. Parozábrana obmedzuje prestup vodnej pary a tvorbu kondenzátu v tepelnej izolácii a tiež zvyšuje životnosť nosnej drevenej konštrukcie, pretože zabraňuje vzniku drevokazných húb. Parozábrana s reflexným povrchom odráža sálavé teplo späť do interiéru, čím sa znižujú energetické straty, a zároveň zabraňuje prieniku škodlivého elektromagnetického žiarenia do interiéru.Výplňovú nenosnú konštrukciu tvorí nosný rošt z dreva alebo plechových profilov, na ktorý sa upevňuje pohľadový prvok vytvárajúci obytný priestor v podkroví. Ako obklad sa môže použiť drevený profil, sadrovláknitá doska, sadrokartónová doska, kazeta z komprimovaného minerálneho vlákna, drevoštiepková doska, laminovaný drevotrieskový profil a pod.
Dôležitým doplnkom každej šikmej strechy je odkvapový systém, ktorý bezpečne odvádza stekajúcu vodu z celej plochy strechy. Tvoria ho žľaby, rúry a spojovacie prvky vhodnej dimenzie, ktoré sú vyrobené z pozinkovaného, medeného, titan-zinkového plechu alebo plastu.
Najčastejšie problémy pri realizácii
V oblasti krytín sa často stretávame s vytváraním sklonov menších ako 17° bez aplikácie tzv. vodotesného podstrešia alebo iného vhodného poistného systému, čo vedie, najmä pri tvrdých skladaných krytinách, k poruchám.Systém vodotesného podstrešia umožňuje pri tvrdých skladaných krytinách vytváranie sklonov od 12°. Tvorí ho špeciálna difúzna fólia, ktorá má špeciálnu vodotesnú akrylátovú vrstvu. Jej spoje sa prelepujú špeciálnym lepidlom. V týchto prípadoch sa musí vždy aplikovať debnenie.
V oblasti poistných hydroizolácií (strešných fólií)
sa často stretávame s nevhodným výberom druhu fólie. Veľmi nebezpečné je použitie polyetylénových mikroperforovaných fólií na debnenie, kde je jej hydroizolačná schopnosť obmedzená na minimum. Tým, že sa táto konštrukcia zospodu nevetrá, dochádza k tvorbe kondenzátu, ktorý zaťažuje debnenie. Takisto zlé odvetranie v hrebeni môže spôsobiť tvorbu kondenzátu, ktorý steká do izolácie.V praxi tiež často vidíme nedodržiavanie predpísaného, teda 10-cm presahu pri napájaní pásov fólie. Pri hnaných zrážkach môže dôjsť v mieste nedostatočného presahu k zatečeniu.
Ďalším problémom býva napájanie fólií na atiku alebo komínové murivo nevhodnými spôsobmi. Veľmi často fólia nie je ukončená na odkvapovom plechu na spodnej hrane strešnej roviny. Takisto je nevhodným riešením prečnievajúca fólia spod krytiny alebo fólia zasahujúca až do odkvapu.
Vystavovanie nezakrytej fólie na streche nad povolenou lehotou udávanou výrobcom spôsobuje degradáciu hydroizolačnej vrstvy, čo vedie aj k jej nefunkčnosti.
Poškodenia fólie pri montáži alebo iné nežiaduce perforácie sa musia vždy ešte pred zakrytím krytiny zhora opraviť páskou alebo nalepením vhodných záplat zo zvyškov fólie. Poistné hydroizolácie sa nesmú opravovať zospodu.
Pri vytváraní nosnej konštrukcie v projektovej fáze sa často neráta s príslušným zaťažením a dimenzujú sa krokvy s malým prierezom. Aplikáciou nekvalitného či mokrého dreva, ktoré sa pri vysychaní skrúca alebo je napadnuté drevokaznou hubou, dochádza k defektom.
V tepelnoizolačnej vrstve sa najčastejšie prejavuje nedostatočné dimenzovanie hrúbky. Hlavná vrstva by nemala byť v našich podmienkach tenšia ako 16 cm a druhá vrstva tenšia ako 4 cm.
Pri vytváraní tepelnoizolačnej vrstvy môžeme na stavbe veľakrát vidieť vytváranie rôznych dutín pri napájaní jednotlivých pásov tepelnej izolácie a v problematických detailoch (napríklad styk pomúrnice s rovinou strechy), čo evidentne znižuje tepelný odpor konštrukcie. Tento problém je veľmi nebezpečný najmä pri aplikácii tvrdých nestlačiteľných tepelných izolácií, ktoré sú z tepelnoizolačného hľadiska vhodné, ale ich aplikácia je náročná na tvorbu detailov. Pri zatepľovaní šikmých striech je jedným z najvhodnejších materiálov minerálne vlákno na báze skla pre jeho výbornú schopnosť vypĺňať priestor a ideálny tepelný odpor.
V oblasti parozábran sa, bohužiaľ, robia najväčšie chyby pri realizovaní, dokonca dlhodobé výskumy tvrdia, že viac ako 80 % defektov z hľadiska tvorby vlhkosti spôsobuje zlá realizácia tejto vrstvy.
Veľmi často sa štandardné parozábrany nahrádzajú lacnými stavebnými fóliami alebo materiálmi, ktoré sú určené na baliace účely. Pri týchto materiáloch nie je garantovaná nijaká funkčnosť, je pravdepodobný vznik mikrotrhlín, ktoré majú za následok masívnu tvorbu kondenzátu v tepelnej izolácii. Často sa na prelepenie v ploche používajú nevhodné pásky, ktoré sú z dlhodobého hľadiska nefunkčné. Aj napojenia parozábrany na prestupujúce konštrukcie pomúrnice, štítové murivo sa takmer vždy realizujú nevhodným tmelom alebo bez vhodnej tesniacej pásky. Pri realizácii parozábrany sa musí medzi hornou plochou obkladu a spodnou plochou parozábrany vytvorená tzv. montážna medzera, ktorá slúži na vedenie elektroinštalácie alebo upevnenie podkonštrukcie pre podhľad. Pri dotyku reflexnej vrstvy parozábrany s obkladom sa takisto výrazne zníži jej schopnosť odrážať sálavé teplo do interiéru. Pri tvorbe parozábranových vrstiev je dôležité používať štandardné materiály a doplnky a dobre riešiť detaily.
Výplňové nenosné konštrukcie tvoria pohľadovú časť obytného podkrovia v interiéri. Často, najmä pri aplikácii sadrokartónových systémov, sa zabúda na potrebnú protipožiarnu odolnosť. Pamätajte, že konštrukciu odolnú proti požiaru požadovaných 30 minút vytvorí dvojité opláštenie 2 x 12,5 mm stavebnou doskou alebo 1 x 15 mm protipožiarnou doskou.
Ďalším problémom je vznik trhlín v styku sadrokartónových dosiek, ktorý spôsobujú deformácia drevenej podkonštrukcie, nedostatočné tmelenie a používanie slabých pások. Zásadne odporúčame používať kovové profily pri tvorbe rastra pre sadrokartónový obklad.