Nepodceňujte odvodnenie plochej strechy

Nepodceňujte odvodnenie plochej strechy

Spôsob odvodnenia patrí medzi dôležité detaily plochej strechy, ktoré môžu ovplyvniť kvalitu strešnej konštrukcie, jej životnosť a v konečnom dôsledku aj bývanie. Preto by ste odvodneniu mali venovať dostatočnú pozornosť.

Možnosti odvodnenia

Základom plochej strechy s fungujúcim odvodnením je spád minimálne 1° (1,75 %), ktorý urýchľuje odtekanie vody smerom k dažďovým vpustom. Podľa umiestnenia odvodnenia vzhľadom na strechu rozlišujeme odvodnenie vonkajšie a vnútorné. Strechy s vonkajším odvodnením sú spádované obojstranne alebo jednostranne v smere žľabov.

Pri strechách s vnútorným bodovým odvodnením sa spádovanie rieši rovinami s rozličným spádom tak, aby najnižšie miesto bolo práve pri dažďovom vpuste. Priesečnice strešných rovín vychádzajú zväčša z nároží strešnej plochy, pričom strecha okolo atiky môže mať rovnakú výšku, alebo je spádovanie zabezpečené rovinami s rovnakým spádom, čoho dôsledkom je premenlivá výška strechy pri atike.

Strechy s vnútorným odvodnením strešnými žľabmi sú zriedkavé, pretože sú problematické z pohľadu tepelnej izolácie a ľahko sa zanášajú nečistotami, takže hrozí upchatie vtokov. V zime sa navyše tvorí ľadová vrstva, ktorá vytláča atiku zo strešnej konštrukcie a vzniknutými trhlinami potom zateká.

Najvhodnejší spôsob odvedenia dažďovej vody z plochej strechy sú dvojité vpusty napojené na zvislú kanalizáciu, vedenú vnútrom budovy. Pri realizácii strešného vpustu je ideálne, ak je zhotovený z rovnakého materiálu ako povlaková krytina. Len tak sa dajú vytvoriť dokonalé spoje.

99574

Klampiarske prvky

Dôležitú úlohu pri odvodnení striech majú klampiarske prvky (odpadové potrubie, vtoky, žľaby a chrliče). Samostatnou kategóriou sú úžľabia, medzistrešné žľaby, oplechovanie prienikov cez strešnú konštrukciu a pod. Klampiarske prvky by nemali vytvárať miesta, v ktorých by voda mohla trvale stáť.

Treba dbať na to, aby na vnútornom povrchu plechov nedochádzalo ku kondenzácii vodných pár a aby sa prípadná vlhkosť pod klampiarskymi výrobkami čo najrýchlejšie odstránila účinným vetraním. Podobne ako pri povlakovej krytine, aj plechy, spojovacie a pripevňovacie prostriedky klampiarskych výrobkov by mali byť z jedného druhu materiálu, aby nedochádzalo k poruchám pre rozdielnu tepelnú rozťažnosť alebo prípadnú elektrolytickú koróziu. Klampiarske prvky z rozličných kovov sa musia účinným spôsobom vzájomne a trvalo odizolovať.

Základnou vlastnosťou určujúcou kvalitu klampiarskych prvkov je ich spôsob uchytenia, respektíve pripevnenie. Plechové časti sú vystavené pôsobeniu vetra, vzdušných vírov, snehu a zmenám teplôt, preto si vyžadujú kvalitné, a najmä odborné uchytenie. Klampiarske výrobky sa pripevňujú drážkami, plechovými lištami, príponkami z pásovej ocele alebo skobami.

Zásadne sa nesmú prichytávať priamo k podkladu klincami alebo skrutkami. Priame pripevnenie sa dá použiť iba tam, kde nemôže nastať zatekanie. Nesprávne zhotovenie detailov a klampiarskych prvkov spôsobuje zatekanie priamo do strešnej konštrukcie, ktoré býva príčinou znehodnotenia strechy alebo podstrešných priestorov.

Poruchy odvodnenia

Pri odvodnení plochých striech sa zväčša používajú strešné vtoky napojené na odpadové potrubie. Veľkým nedostatkom je, keď sa strešné žľaby, vpusty alebo zvody zanášajú nečistotami, a tým strácajú schopnosť rýchle a bezpečne odvádzať vodu zo strechy. Ďalším problémovým miestom je styk strechy so zvislou stenou, respektíve atikou.

Tento detail sa väčšinou realizuje napojením krytiny na oplechovanie. Pri plochých strechách ide o veľmi poruchovú kombináciu. Styk dvoch rozdielnych materiálov vytvára na základe rozdielneho teplotného zaťaženia objemové zmeny, ktoré spôsobujú vznik trhlín. Veľmi často sa stretávame s ukončením strechy pomocou oplechovanej atiky, pričom je povlaková krytina ukotvená k oplechovaniu na zvislej časti strechy. Na tomto mieste najčastejšie vznikajú poruchy hydroizolácie.

Opravy pomocou dodatočného prelepenia trhliny novou vrstvou povlakovej krytiny nie sú účinné. Samostatnú kategóriu vzniku porúch tvorí oplechovanie horizontálnej plochy atiky, ktoré býva veľmi často nesprávne kotvené k podkladu. Medzi časté poruchy patrí aj chybné napojenie povlakovej krytiny na prírubu hrdla vtoku.

Rekonštrukcia odvodnenia plochých striech

V súčasnosti sa žiadna technická norma nezaoberá problematikou rekonštrukcie odvodnenia striech. Vzhľadom na požiadavky nových technických noriem, ktoré sa zaoberajú návrhom nových striech a ich odvodnenia, však môže byť odvodnenie veľkého počtu existujúcich plochých striech pri rekonštrukcii poddimenzované.

Pri vonkajšom odvodnení je problémová situácia hneď zrejmá, pretože pri nedostatočnej rýchlosti odtekania vody odvodňovacím systémom preteká voda cez hranu žľabu na fasádu.

Prípadný problém je teda ľahko viditeľný a dá sa vyriešiť zväčšením profilu žľabu. Iná situácia nastáva pri plochých strechách odvodňovaných pomocou strešných vtokov napojených na vnútorné dažďové odpadové potrubie.

Pri rekonštrukciách plochých striech sa do vtokov alebo do dažďového odpadového potrubia osadzujú sanačné vtoky, ktoré značne zmenšujú profil existujúceho dažďového potrubia. Pri ich nedostatočnom počte alebo malej priepustnosti sa môže upchať alebo obmedziť prietok vody – napríklad pri prívalových dažďoch. Vtedy sa na streche začne vytvárať súvislá vrstva vody, čo je nebezpečné najmä pre ľahké strechy. Už 50 mm vrstva vody má totiž hmotnosť 50 kg/m².

Ak strecha nemá dvojdielne strešné vtoky s tesniacimi krúžkami, môžu sa pri upchatí alebo zahltení potrubia premočiť vrstvy strešného plášťa. V týchto prípadoch je potrebné vždy preveriť odvodňovaciu kapacitu rekonštruovaných vnútorných vtokov a vnútorných dažďových odpadových potrubí.

1 99505	2 99506
3 99507	4 99508
5 99509	6 99510

Montáž strešného vpustu do zateplenej strechy a osadenie vtokovej časti