Podkrovie v pamiatkovo chránenom objekte alebo pamiatkovej zóne

Základné pojmy

Kultúrnou pamiatkou je každý objekt uvedený v zozname kultúrnych pamiatok , ktorý spravuje Národný pamiatkový ústav. Skutočnosť, že dom je kultúrnou pamiatkou, je z hľadiska obmedzení pri jeho stavebných úpravách pre vlastníka dôležitá. Pri predaji pamiatkovo chránenej nehnuteľnosti je preto predajca na to povinný kupujúceho upozorniť. Okrem toho musí nový majiteľ po vykonanej transakcii zmenu vlastníka kultúrnej pamiatky nahlásiť najbližšiemu pracovníkovi zodpovednému za výkon štátnej správy v oblasti starostlivosti o pamiatky. Tým je dnes pamiatkar na obecnom úrade, poverenom výkonom štátnej správy v príslušnom „malom okrese“.

Desiatky našich miest a dedín štát prostredníctvom ministerstva kultúry vyhlásil za pamiatkové rezervácie alebo pamiatkové zóny. Okolo významných pamiatok alebo ich súborov niekedy existujú navyše ešte tzv. ochranné pásma. Aj tie patria k územiam s plošnou ochranou, teda k miestam, kde dom nemusí byť pamiatkou uvedenou v zozname, a napriek tomu pri jeho úpravách treba rešpektovať podmienky stanovené pamiatkarmi.

Ochrana nášho dedičstva

Aby sme dokázali vyhovieť požiadavkám pamiatkarov, je dobré uvedomiť si, o čo tu vlastne ide. Stavebné pamiatky sú dôležitou súčasťou kultúrneho dedičstva spoločnosti, teda niečoho, na čo má právo každý z nás. Ten často obávaný pamiatkar teda posúdi, či požiadavky vlastníka sú, alebo nie sú v súlade s požiadavkou spoločnosti uchovať kultúrne dedičstvo aj pre ďalšie generácie. Úcta ku kultúrnemu dedičstvu je prirodzeným prejavom každej vyspelej civilizácie, a to aj tej najslobodnejšej. V niektorých prípadoch sa však pri presadzovaní verejného záujmu zákonite dostávame do situácií, keď je majiteľ nehnuteľnosti čiastočne obmedzovaný vo svojich vlastníckych právach, čo môže pociťovať s veľkou nevôľou.

Pri kultúrnych pamiatkach pamiatkari posudzujú akékoľvek stavebné zásahy vrátane drobných úprav a opráv, pri ostatných objektoch v plošne chránených územiach je zvyčajne rozhodujúci vonkajší vzhľad stavby. Podkrovné vstavania sa navonok prejavujú najmä strešnými oknami a vikiermi. Strešné okná dávajú viac svetla a majú aj tú výhodu, že zachovávajú bezo zmeny vonkajšiu formu strechy. Ich veľkosť a rozmiestnenie však treba uviesť do súladu s rozmermi a tvarom strechy. Rušivý a celkovo nepríjemný dojem z celého domu spôsobujú predovšetkým strešné okná osadené v blízkosti valbových rohov alebo okná združované do dvojíc nad sebou. Každý prípad treba, samozrejme, riešiť individuálne, a preto je lepšie prácu zveriť skúsenému projektantovi. Niekedy pôsobia pokojnejším dojmom okná rovnomerne rozmiestnené po streche, inokedy je lepšia určitá nepravidelnosť. Dôležité je, aby počet okien v streche nebol väčší ako počet okenných (a dverných) otvorov v bežnom podlaží domu.

Ak sú požiadavkou strešné okná v dvoch radoch nad sebou, tie vyššie položené by mali byť výrazne menšie a nepravidelne rozmiestnené. V hornej polovici strechy a v blízkosti strešného hrebeňa pôsobia prirodzene jedine kominárske otvory alebo naopak veľkoplošné svetlíky bez výrazných výklopných častí. Strešné okná skutočne dávajú oveľa viac svetla ako klasické okná s porovnateľnými rozmermi. Prístupu svetla do interiéru tiež veľmi pomôžu aj zošikmené vnútorné špalety okien. Tie sa používajú najmä v prípade, ak je tepelná izolácia umiestnená pod krokvami. Remeselníkom dá síce poskladanie špaliet zo sadrokartónových dosiek podstatne viac práce ako jednoduché kolmé vykrojenie na hrúbku izolácie, výsledok však v každom prípade stojí za to. Menší poet okien v streche sa potom pozitívne prejaví nielen na vzhľade domu, ale aj na rozpočte stavby. Pri rozhodovaní o tom, koľko okien je naozaj potrebných, treba brať do úvahy zamýšľané vyžitie miestností a uvedomiť si, že za slnečných dní môžu vnútri príliš veľké okná spôsobiť doslova skleníkovú klímu.

Podobné pravidlá ako pre strešné okná platia aj pre vikiere, ktoré majú najmä tú výhodu, že poskytujú tradičné zvislé okná so všetkými ich výhodami (a nevýhodami). Ak je v podkrovnom priestore umiestnená celá bytová jednotka, malo by byť v záujme dobrej psychickej kondície jej obyvateľov aspoň jedno „normálne“ okno. Úplne najlepšie pre osvetlenie podkrovia je využitie štítových stien, to však, pochopiteľne, záleží na tom, či ich máme v upravovanej stavbe k dispozícií. Navrhnúť takú formu vikierov, aby boli vo vyváženom proporčnom vzťahu k upravovanému objektu, vôbec nie je jednoduché. Zvlášť pri súčasných požiadavkách na zateplenie stien je to často problém aj pre skúseného architekta.

Všetko je tým zložitejšie, čím menší je sklon strechy. Rozmiestnenie vikierov rozhodne netreba prispôsobovať okenným a dverným osiam na fasáde. Pri takomto postupe dom napokon vyzerá, akoby mu pribudlo jedno poschodie. To, že okná vo vikieroch by mali byť vždy menšie ako v bežnom podlaží, azda ani netreba zdôrazňovať. Rady vikierov však komplikujú situáciu aj klampiarom a pokrývačom, čo stavbu výrazne predražuje. Preto je v niektorých prípadoch lepšie zvoliť razantnejšiu úpravu strechy, napríklad zmenu jej valbového ukončenia na štít alebo aspoň polovalbu, do ktorej sa už dá umiestniť okno. Podobne možno strechu doplniť aj o štítovú nadstavbu, napríklad nad hlavným vstupom. Pri väčších stavbách je často možné umiestniť do strechy výraznejší vystupujúci prvok združujúci niekoľko okien alebo aj miestností. Niekedy dokonca možno nájsť inšpiráciu na vhodné kontextuálne riešenie medzi okolitou zástavbou.

Pri stavbách, ktoré sú kultúrnymi pamiatkami, treba brať pri úpravách podkrovia do úvahy aj zachované historické stavebné konštrukcie. Môžu nimi byť najmä staré krovy a stropy. Oboje patrí medzi významné doklady remeselnej zručnosti a konštrukčno-technickej invencie našich predkov. Tradičnú tesársku technológiu v stavebníctve postupne celkom vytlačila priemyselná výroba montovaných konštrukcií, čo paradoxne prispelo k tomu, že dnes s odstupom času dokážeme ručne otesané trámy a ich dôvtipne riešené spoje vnímať podobne ako sochárske dielo. Veľmi staré alebo inak výnimočné konštrukcie krovov by preto mali zostať vo svojom pôvodnom stave ako súčasť prirodzene prevetrávaného podkrovného priestoru. Historické krovy sa, pochopiteľne, môžu stať aj celkom atraktívnou súčasťou nového interiéru. Potom im však treba vytvoriť také podmienky, aby neraz aj stovky rokov staré konštrukcie prežili bez ujmy aj naďalej.

Dôležitú rolu hrá aj zabezpečenie účinného vetrania strešného plášťa. V priestore medzi strešnou krytinou a interiérovými stenami sa nesmie dlhodobo zvlhčovať drevo, ktoré vytvára živnú pôdu pre drevokazné škodce a plesne. Nejde pritom len o riziko zatekania netesniacou strešnou krytinou, ale aj o možnú kondenzáciu vody na rozhraní vykurovaných a chladných častí budovy. Ďalším nebezpečenstvom pre podkrovné vstavania sú rozvody vody (popri tlakových rozvodoch do kuchýň a kúpeľní sú to aj teplovodné vykurovacie okruhy), ktoré v prípade havárie veľmi rýchlo pretečú stropnou konštrukciou. Drobné úniky z väčšinou zakrytých vedení môžu zase veľmi dlho unikať pozornosti. Vždy sa preto oplatí navrhnúť podkrovné vstavanie tak, aby prinajmenšom kľúčové miesta pre statiku objektu (oblasť uloženia krovu, t. j. styčné miesta krokiev, väzných trámov a pomúrnic; miesta na uloženie stropných trámov na obvodovom a nosnom múre) zostali prístupné na prípadnú revíziu, preventívne chemické ošetrenie alebo potrebný sanačný zásah. Tieto pravidlá by, napokon, nemali platiť len pre historicky cenné stavby, ale pre podkrovné vstavania a novostavby všeobecne.

Pozornosť treba venovať aj spôsobom úpravy povrchu drevených prvkov, ktoré sa napokon objavia v interiéri. Tradične tesársky opracované trámy majú po očistení (najlepšie výkonným vysávačom alebo ryžovou kefou – v nijakom prípade nie mechanickými brúskami!) ušľachtilo hladký povrch. Často sa dobre uplatňuje aj prirodzená farba dreva. Tú by sme nemali prekrývať náterom, ale nanajvýš zvýrazniť voskovaním. Pod náterom navyše často nenávratne zmizne mnoho drobných detailov ako kreslené tesárske značky či stopy po rozmeriavaní spojov. Práve tieto subtílne pozostatky výrobného procesu pridávajú pamiatke na zaujímavosti a prispievajú k jej jedinečnosti.

Realizáciou podkrovného vstavania možno vytvoriť nielen novú úžitkovú hodnotu, ale napríklad aj zaujímavé architektonické dielo. Spôsobov, ako to dosiahnuť, je veľa a všetky nemusia byť finančne nedostupné. Nakoniec aj tu platí, že tie najelegantnejšie riešenia bývajú väčšinou jednoduché. Oveľa ľahšie a, žiaľ, aj častejšie je poškodiť pekný dom neuváženým zásahom.