Zateplenie šikmých striech
V minulosti boli pod krovom „odložené“ veci, ktoré bolo majiteľom ľúto zahodiť, v tom lepšom prípade sa tam nachádzali úžitkové miestnosti – sušiarne bielizne, komory. Dnes je situácia iná a šikmé strechy či podkrovia získavajú na význame a atraktívnosti. No využitie podkrovia so sebou prináša potrebu zmeny konštrukcie strechy, najmä jej zateplenie.
Požiadavky na tepelnú izoláciu
Na bezchybné fungovanie strešného plášťa šikmej strechy je dôležité pri zateplení správne navrhnúť skladbu vrstiev zo stránky energetickej a tepelnotechnickej. Slovenské normy určujú normovú hodnotu tepelného odporu konštrukcie šikmej strechy so sklonom menším ako 45° v novostavbách minimálne RN = 5,0 m2K/W a so sklonom väčším ako 45° a pri rekonštrukcii RN = 3,0 m2K/W. Na splnenie tohto cieľa by mala hrúbka tepelnej izolácie dosahovať hodnoty 20 až 25 cm v novostavbách a 12 až 15 cm v rekonštrukciách, podľa druhu použitého izolačného materiálu. Niektorými kvalitnými izolantmi možno rovnaký účinok dosiahnuť aj menšou hrúbkou.
Na každú strechu treba zvoliť individuálny variant tepelnej ochrany s ohľadom na vonkajšie a vnútorné podmienky. V horských oblastiach musíme počítať s dlhodobým pôsobením snehu a minimálnych teplôt, v nížinách naopak so slnečným žiarením. Dôležitá je aj orientácia objektu na svetové strany a smer prevládajúcich vetrov. Vnútorné podmienky podkrovia, najmä hodnoty vnútornej teploty a vlhkosti a prerušovaného vykurovania, úzko súvisia s voľbou vetranej alebo nevetranej strešnej konštrukcie.
Zatepľovacie materiály
Ako materiály možno použiť dosky z penového alebo extrudovaného polystyrénu, penového polyuretánu, tuhé dosky alebo rohože z minerálnej vlny alebo izolačnú hmotu z buničitého papiera nanášanú striekaním medzi krokvy. Dosky alebo rohože sa môžu vybaviť obojstrannou či jednostrannou fóliou z hliníka, čo zlepšuje ich vlastnosti. Izolačná vrstva sa môže zrealizovať v troch základných variantoch:- nad krokvami,
- medzi krokvami,
- pod krokvami, a ich kombináciou.
Tepelná izolácia nad krokvami síce zväčšuje hrúbku strešného plášťa, ale túto skutočnosť preváži celý rad výhod. Je to najmä súvislá vrstva izolácie bez tepelných mostov, ktorá ochráni nosnú konštrukciu krovu pred striedaním teplôt, čo predĺži jej životnosť.
Izolácia medzi krokvami je z hľadiska celkovej hrúbky krovu najvýhodnejšia, ale najmenej výhodná z tepelnoizolačného hľadiska. Dôvodom sú tepelný mosty v mieste krokiev – drevo má výrazne nižšiu tepelnoizolačnú schopnosť ako izolačná vrstva. Navyše je nosná konštrukcia krovu vystavená výkyvom teplôt počas ročných období, striedaním nocí a dní a aj nerovnomernému zaťaženiu vplyvom vonkajších a vnútorných teplôt. Preto sa tento spôsob zateplenie využíva minimálne. Lepšie vlastnosti možno dosiahnuť pridaním tepelnej izolácie aj pod krokvy.
Izolácia pod krokvami síce vytvára celistvú vrstvu, ale zmenšuje vlhkosť vnútorného priestoru a znižuje kumulačnú schopnosť miestnosti. Rovnako ako v predchádzajúcom prípade je nosná konštrukcia vystavená výkyvom vonkajších teplôt.
Vlhkosť škodí izolácii
Na správne fungovanie strechy je nevyhnutné vytvoriť pod krytinou vzduchovú prevetrávanú vrstvu hrúbky 30 mm, ktorá odvádza prehriaty vzduch zo strechy cez vetracie otvory v hrebeni strechy. Docielime to pomocným latovaním rovnobežne s krokvami alebo použitím špeciálnych izolačných panelov, ktoré sú vybavené oceľovými perforovanými strešnými latami s protikoróznou úpravou. Ďalším dôležitým prvkom šikmých striech je poistná hydroizolačná fólia umiestnená na vonkajšej strane izolantu, ktorá zabraňuje prenikaniu dažďovej vody cez porušenú krytinu. Na trhu sú dnes fólie vodonepriepustné a zároveň paropriepustné, ktoré prepúšťajú vodnú paru z interiéru do exteriéru, pričom izolant zostáva suchý.
Ochranu izolantu proti prenikaniu vlhkosti z interiéru zabezpečuje parotesná zábrana umiestnená na jeho vnútornej strane. Na zvýšenie tepelnoizolačného efektu pri vetraných strechách odporúčame pridať reflexnú vrstvu, ktorá odráža tepelnú energiu späť k zdroju. To znamená, že slnečné žiarenie sa vo výraznej miere odrazí do exteriéru a podkrovie sa v letnom období neprehrieva.
Vo vykurovacej sezóne sa znížia tepelné straty, pretože reflexná vrstva odrazí tepelnú energiu späť do interiéru. Tieto reflexné vrstvy sa musia, podľa odporúčania výrobcov, doplniť vzduchovou vrstvou hrúbky 10 až 20 mm. Vzhľadom na to, že prevažná časť materiálov pri výstavbe alebo rekonštrukcii podkroví je z horľavých materiálov, treba dbať na protipožiarnu ochranu nosných častí krovu. Preto, v závislosti na druhu budovaného podkrovného priestoru, je potrebné vytvoriť protipožiarnu vrstvu, ktorá bude odolávať ohňu 30 až 90 minút. Na tento účel možno použiť sadrokartónové protipožiarne dosky hrúbky 15 mm.