Teplovzdušné kozuby

{R1}

Kozubová vložka sa môže obmurovať už pri stavbe kozuba, ale špeciálne zasúvacie konštrukcie sa dajú vsadiť aj dodatočne do väčšiny starších kozubov.

Pri kúrení v teplovzdušnom kozube vzniká cirkulácia vzduchu – vzduch sa ohreje od rozpálenej kovovej vložky a prúdi hore, k stropu miestnosti, a po ochladení zasa klesá k podlahe. Teplo teda odovzdáva do interiéru najmä prúdením ohriateho vzduchu (z toho aj jeho názov), nie sálaním ako klasické kozuby. Teplovzdušný kozub vykúri miestnosť pomerne rýchlo, rozdiel medzi teplotou pri strope a pri podlahe však býva veľký, čo môže byť nepríjemné – dýchate totiž teplý a suchý vzduch, nohy však máte studené.

Podiel sálania je pri teplovzdušných kozuboch minimálny. Teplo sála jednak priamo z ohniska cez sklenené dvierka (treba si však uvedomiť, že toto sklo pomerne dobre izoluje, so sálaním otvoreného ohňa to teda nemožno porovnávať), a jednak z materiálu obmurovky, do ktorého sa teplo z ohňa akumuluje (aj tu sa však v prvom rade ohrieva prúdiaci vzduch, až potom obmurovka). Na pomer sálavého a konvekčného tepla (odovzdávaného prúdiacim vzduchom), a teda aj na rýchlosť či zotrvačnosť vykurovania, má pritom vplyv konštrukcia celého kozuba – ako kozubovej vložky, tak aj obmurovky.

Teplovzdušné kachle pozostávajú z liatinovej alebo oceľovej kozubovej vložky, ktorá sa obstavia tehlami, šamotkami alebo keramickým obkladom – kachľami. Pri teplovzdušných kozuboch, ktoré majú podobnú konštrukciu, sa používajú aj iné materiály, napríklad mramor, žula, pieskovec, drevené rímsy a podobne.
Nízka kozubová vložka Dynamic KV 025 F 01 s centrálnym prívodom vzduchu dokáže vykúriť priestor s objemom 150 až 200 m3. Regulovateľný výkon je od 2 do 12 kW a účinnosť sa pohybuje okolo 80 %.
Romotop

Teplovzdušné kachle pozostávajú z liatinovej alebo oceľovej kozubovej vložky, ktorá sa obstavia tehlami, šamotkami alebo keramickým obkladom – kachľami. Pri teplovzdušných kozuboch, ktoré majú podobnú konštrukciu, sa používajú aj iné materiály, napríklad mramor, žula, pieskovec, drevené rímsy a podobne. Nízka kozubová vložka Dynamic KV 025 F 01 s centrálnym prívodom vzduchu dokáže vykúriť priestor s objemom 150 až 200 m3. Regulovateľný výkon je od 2 do 12 kW a účinnosť sa pohybuje okolo 80 %.

Plusy a mínusy teplovzdušných kozubov

Pokiaľ ide o romantiku a atmosféru, teplovzdušné kozuby sa s klasickými rozhodne nemôžu porovnávať. Keďže sa však podstatne jednoduchšie stavajú, tromfnú ich obvykle rýchlosťou realizácie aj nižšou cenou (tie sú zrejme aj hlavným dôvodom popularity teplovzdušných kozubov u nás). Dom či chatu vykúria pomerne rýchlo a teplo sa dá rozviesť do všetkých miestností (do vzdialenejších miestností pomocou kozubového ventilátora, do izieb v okolí kozuba a priamo nad ním aj bez neho). Nevýhodou však je nerovnomerné rozloženie tepla v miestnosti i v dome, a ak porovnávame napríklad s kachľovými pecami, aj nižšia zotrvačnosť a väčšia spotreba paliva (tá závisí najmä od kvality vložky). Treba doň teda pomerne často prikladať a po spotrebovaní paliva kozub i miestnosť rýchlo vychladnú.

Prizmatická kozubová vložka zvyšuje vykurovací výkon kombinovaných kachlí, postavených v tradičnom štýle.
Kerkotherm

Kozubové vložky

Pre účinnosť teplovzdušného kozuba je podstatná kvalita jeho vložky. Kozubové vložky sa väčšinou vyrábajú z odolnej liatiny, na prednej strane majú sklenené dvierka. Môžu však byť aj z oceľového plechu s ohniskom vyloženým šamotom a zasklené nielen spredu, ale aj z dvoch (spredu a zboku alebo spredu a zozadu) alebo troch strán. Dvierka sa môžu otvárať buď klasicky, alebo vysúvať dohora – takto si môžete podľa chuti nerušene užívať aj otvorený oheň.

Kozubové vložky môžu byť jednoplášťové alebo dvojplášťové, s tepelným výmenníkom alebo bez neho. V prípade jednoplášťovej konštrukcie sa teplo odovzdáva liatinovým alebo oceľovým plášťom okolo ohniska do priestoru medzi vložkou a obmurovkou, ktorá tvorí druhý plášť. Odtiaľ potom prúdi ohriaty vzduch do miestnosti a môže sa rozvádzať aj do ďalších priestorov v dome. Dvojplášťové kozubové vložky majú dvojité steny, medzi ktorými sa teplom z ohniska ohrieva vzduch. Ten sa potom podobne ako v prvom prípade rozvádza do vykurovaných miestností. Priestor medzi dvoma plášťami vložky nie je veľký a na rozprúdenie vzduchu v ňom sa obvykle používa ventilátor, ventilátory sa využívajú aj na rozvádzanie ohriateho vzduchu do ďalších miestností v dome. Namiesto vzduchu sa v kozubovej vložke môže ohrievať aj voda, ktorá sa potom využíva napríklad na kúrenie pomocou radiátorov. Najmä ak je v systéme viac zdrojov tepla (okrem kozuba napríklad aj plynový kotol či solárne kolektory), býva riešenie takejto vykurovacej sústavy pomerne zložité a aby bolo výhodné, je nutné splniť viacero podmienok.

Kachľové pece

Kachľových pecí existuje niekoľko typov – od akumulačných, ktoré odovzdávajú teplo najmä sálaním, cez kombinované s teplovzdušným vykurovaním a hypokaustové, až po konvekčné (teplovzdušné). Líšia sa ako spôsobom odovzdávania tepla do interiéru – pomerom medzi sálaním a konvekciou, tak aj spôsobom ohrevu akumulačného materiálu, z ktorého je pec postavená (môže sa ohrievať priamo od spalín, čo je účinnejší spôsob, alebo druhotne od ohriateho vzduchu). Pri rôznych typoch pecí je rozdielna tiež spotreba paliva (zjednodušene možno povedať, že akumulačné sú účinnejšie, a teda aj úspornejšie). Pece dokážu vykúriť nielen miestnosť v ktorej stoja, ale vďaka prídavným ťahom – prieduchom, ktoré sa môžu viesť aj do iných miestností, sa dá jednou pecou vyhriať celý dom. Povrch všetkých typov kachľových pecí môže byť upravený kachľami alebo omietacími kachľami a omietnutý. Všetky tieto vykurovacie zariadenia majú spoločné aj to, že ich môže naplánovať a postaviť len skúsený odborník –kachliar. Postaviť správne fungujúcu kachľovú pec totiž nie je vôbec jednoduché.

Akumulačné kachle patria ku klasike a postaviť ich dokáže len zručný majster so skúsenosťami – dôležité je navrhnúť odťah tak, aby sa správne rozkúrili, ale neprehrievali. Kľúčová je tiež hrúbka stien – od nej závisí, ako rýchlo sa kachle rozkúria a za aký čas vychladnú. Oheň horí v ohnisku vybudovanom zo šamotových tehál. Horúce plyny, ktoré vznikajú pri spaľovaní, sa vedú prieduchmi pozdĺž stien kachlí – tie sa ohrievajú a sálajú teplo do miestnosti. Súčasne sa ohrieva aj vzduch pred stenami kachlí, časť tepla sa teda odovzdáva aj konvekciou.
TEMR

Spôsob odovzdávania tepla by mal byť hlavným faktorom pri výbere typu pece. Sálavé vykurovanie patrí nielen medzi najúspornejšie, ale aj najpríjemnejšie a najzdravšie: kachle vyžarujú teplo, ktoré ohrieva predmety v ich okolí. Teplota v interiéri je relatívne nízka, vlhkosť sa pohybuje okolo optimálnej hodnoty 30 až 50 %, nevzniká nepríjemné prúdenie vzduchu a teplotné spády sú malé. Nevýhodou sálavého vykurovania však môže byť veľká zotrvačnosť – akumulačná pec síce vydáva teplo ešte dlho po vyhasnutí ohňa, rovnako dlho však trvá, kým sa rozkúri. Naproti tomu odovzdávanie tepla ohriatym vzduchom, teda konvekciou, je pružnejšie – miestnosť či dom sa vyhreje pomerne rýchlo, rýchlejšie však aj vychladne. Je tiež spojené s vyššou spotrebou paliva, vyššou teplotou vzduchu v miestnosti a jeho väčším prúdením, ktoré môže byť nepríjemné, a aj s menej priaznivým rozložením teplôt v miestnosti.

I keď máme na Slovensku schválenú remeselnú činnosť kachliar alebo kachliarstvo, po vyučení by mal remeselník zvládnuť všetky stavby – ako kozuby, tak aj kachľové pece. V praxi sa však firmy venujú najmä stavbám kozubov a kachľové pece buď nevedia postaviť, alebo sa im pre náročnosť ich stavby nevenujú.