Vnútorná inštalácia vody

Siete potrubia rozvádzané vo verejných priestranstvách sa nazývajú verejný vodovod, v nehnuteľnosti sa voda rozvádza domovým vodovodom. Tieto siete spája vodovodná prípojka.

Každý vlastník nehnuteľnosti, ktorý chce byť pripojený na verejný vodovod, musí požiadať správu vodární o zriadenie samostatnej vodovodnej prípojky. Na základe žiadosti určí správa vodární po dohode s projektantom zdravotechniky miesto napojenia a svetlosť prípojky. Žiadosť sa odovzdáva na špeciálnom formulári s výkresom situácie a výkresom vodovodnej prípojky nehnuteľnosti. Treba teda požiadať projektanta zdravotechniky o vypracovanie projektu prípojky, aj keď vnútornú vodoinštaláciu už máte.

Domová vodovodná prípojka

Je to úsek potrubia od uličného radu tesne za vodomer alebo pred hlavný uzáver umiestnený na nehnuteľnosti. Prípojka sa delí na časť uličnú – verejnú a časť domovú. Verejná končí na hranici pozemku a má dĺžku maximálne 5 m. Domová sa nachádza na pozemku nehnuteľnosti, údržbu prípojky hradí majiteľ nehnuteľnosti. Na prípojke je vodomerná šachta, v ktorej sa nachádza hlavný uzáver vody, vodomer, spätná klapka (ventil), odvodnenie a montážna vložka. Prípojku musí nainštalovať vodáreň alebo poverená firma, nesmú byť na nej nijaké odbočky, musí ležať v nezamŕzavej hĺbke aspoň 90 cm pod povrchom zeme vo voľnom teréne, jej sklon by mal byť 1 až 2 %. Vodovodné potrubie musí byť od kanalizačného potrubia vzdialené minimálne 1m a musí byť vyššie položené. Prípojka musí mať svetlosť mininálne 1“. Zhotovuje sa z oceľových alebo asfaltojutových rúr.

Domový vodovod pitnej vody

Najčastejšie sa vedie ako vetvový. Tvorí ho jedno prívodné potrubie, ktoré sa ležatým potrubím v budove rozvetvuje, stúpajúcim potrubím sa dostáva do vyšších poschodí a v každom podlaží opäť ležatým potrubím k jednotlivým výtokom. Spôsoby uloženia potrubia sú rozmanité a ich voľba závisí od požiadaviek prístupnosti a ľahkej výmeny potrubných častí, od druhu budovy, od účelu priestoru, cez ktoré sa potrubie ukladá, aj od účelu priestorov, cez ktoré sa potrubie vedie.

Ležaté potrubie sa vedie v zemi, v stenách alebo pod omietkou, pod stopom alebo v kanáloch. Toto potrubie stúpa v sklone 0,5 % od prípojky k jednotlivým stúpajúcim potrubiam, má byť čo najkratšie a podľa možností rovné. V pivniciach sa ukladajú pokiaľ možno pod stropom, pričom treba dať pozor na dostatok miesta na otváranie okien. Aby bolo potrubie chránené pred mrazom, neukladá sa do obvodových múrov, do múrov na schodiská, ani do múrov nechránených vnútorných priestorov. Potrubie sa proti chladu izoluje izolačnými pásmi alebo špeciálnymi izolačnými skružami, ktoré sa navliekajú na potrubie pri realizácii rozvodov.

Zvislé rozvody, teda stúpajúce, sa vedú voľne popri stene, v ryhách, pod omietkou alebo v inštalačnej šachte. Celá sústava by mala mať zvislé potrubia rozložené tak, aby boli odbočky k jednotlivým výtokom čo najkratšie. Potrubie menšej svetlosti (1/2“) má byť prístupné v prípade opravy. Najvyššie miesto stúpajúceho potrubia má zavzdušňovací a odvzdušňovací ventil. Pred jednotlivými výtokmi pri zariaďovacích predmetoch sú osadené uzatváracie ventily, ktorými možno uzavrieť výtok a vymeniť či opraviť batériu.

45479

Vedenie potrubia

Potrubie sa vedie v stene všade tam, kde záleží na čistote a vzhľade miestnosti. Je uložené v drážke a musí byť zakryté omietkou hrúbky minimálne 1 cm. Pod stropom sa vedie obvykle v pivničných priestorov. Osádza sa na konzoly alebo závesy. Ich vzdialenosť je maximálne 1 m. Pri zmene smeru sa osádzajú pred ohyb a zaň.

V šachtách sú uložené viaceré potrubia – kanalizačné, vodovodné i rozvody vykurovania. Jej veľkosť teda závisí od množstva potrubí, ktoré sa budú v šachte nachádzať. Jednotlivé potrubia sa vedú na konzolách. Šachta sa prekryje betónovými prefabrikátmi a na niektorých miestach sa sprístupní odnímateľnými krytmi. Takto ľahko prístupné potrubie možno jednoducho opravovať. Potrubie, ktoré sa vedie v stropoch, treba zabezpečiť ochrannou rúrkou. Jej priemer musí byť minimálne o 10 mm širší, aby bola medzi rúrkami 5 mm medzera.

Ochrana

Potrubie treba chrániť aj pred teplom i chladom. Musí byť zaizolované – potrubie teplej vody pred ochladením a potrubie studenej vody pred oteplením, prípadne zamrznutím. Okrem toho ho treba ukladať v správnom poradí – potrubie teplej vody musí byť vyššie ako potrubie studenej vody. Potrubie nie je vhodné viesť v blízkosti vykurovacieho telesa alebo okolo funkčného komínového prieduchu.

Materiál

Klasickým materiálom rozvodov je oceľ. Oceľové potrubia sa spájajú závitmi. Ich montáž je dosť náročná a trvá dlhšie, avšak zabezpečuje dostatočnú pevnosť – základnú požiadavku pre vodoinštaláciu. Jeho nevýhodou je zanášanie vnútorného povrchu vodným kameňom, ktorý zmenšuje vnútorný priemer potrubia. Úprava vody zmäkčovacím prístrojom však zamedzí i túto nevýhodu. Oceľové potrubia majú životnosť asi 25 rokov.

Najkvalitnejšie, a preto i najnákladnejšie je medené potrubie. Je trvanlivé, nezanáša sa vodným kameňom. Netreba sa obávať ani tzv. „medenky“, pretože pôsobením vody sa na stene rúrky vytvorí ochranná vrstva oxidu meďnatého, ktorá zabraňuje jej vzniku. Medené potrubia sa spájajú spájkovaním na hrdlo alebo rozoberateľnými spojmi pomocou nákrutiek a fitíng.

Často používaným materiálom je polyetylén. Zriadenie takýchto rozvodov je rýchle, čisté, ľahké a lacné. Výhodou polyetylénu je aj odolnosť proti zarastaniu usadeninami, čím sa zvyšuje jeho životnosť na 50 rokov. Nižšie zanášanie takisto umožňuje zmenšiť svetlosť v porovnaní s oceľovými potrubiami. Nevýhodou polyetylénových potrubí je však nižšia pevnosť a odolnosť proti mechanickému poškodeniu. Toto potrubie odporúčajú odborníci na krátke rozvody (max. dĺžky 2 až 3 m). Pri potrebe dlhšieho potrubia treba PE potrubia kombinovať s iným druhom, pričom však treba dať pozor na rozdielne rozťažnosti materiálov. Nevhodným a dnes už nepoužívaným materiálom na vedenie vody je olovené potrubie, kde chemická reakcia olova s vodou nevhodne menila kvalitu vody.

Dobré rady

• Na všetky prestupy a trasy myslite už pri výstavbe hrubej stavby.

• Nemeňte trasu vodoinštalácie svojvoľne, bez rady projektanta, inak si môžete narobiť vážne prevádzkové problémy.

• Dĺžka potrubia teplej vody od zdroja by nemala byť veľmi dlhá, pretože i keď je potrubie akokoľvek dobre izolované, teplá voda sa postupne ochladzuje. Pomôcť môže prídavné cirkulačné potrubie na teplú vodu, ale v takom prípade musíte počítať s pripojením na čerpadlo.

• Pri typologickom návrhu rodinného domu myslite i na rozvod vody a kanalizáciu. Ak budú kúpeľne a WC „rozhádzané“, rozvody budú rozsiahle, dlhé a náročné. Nechajte si poradiť od projektanta a tieto miestnosti umiestnite blízko seba. Znížite tým spotrebu vody, ale aj zriaďovacie náklady rozvodov.

• Pri rekonštrukciách sa snažte ponechať stúpajúce potrubia na pôvodnom mieste, pri rozbíjaní stropov na nové prestupy môžete narušiť statiku budovy.