Všetko o zelených strechách
V Babylone to bol luxus určený pre kráľovnú Semiramis, na Islande a v Škandinávii je to tradícia, u nás zatiaľ, bohužiaľ, utópia. Zelené strechy napriek svojej kráse a nesporným stavebnofyzikálnym, ekologickým a aj ekonomickým prednostiam nie a nie preniknúť do slovenskej reality. Možno je to nedostatočnou informovanosťou stavebníkov, možno neznalosťou projektantov, možno za to môžu stavitelia a možno len slabé ekologické cítenie obyvateľstva. Ťažko povedať, lebo nech si o zelených strechách prečítam kdekoľvek čokoľvek, nerozumiem už len tomu, prečo vlastne nie sú všetky strechy zelené.
{R1}
Čo nám prináša
Po stáročiach pokusov zmeniť planétu na obraz našich predstáv ľudstvo pomaly zisťuje, že tento boj prehráva. Naše sídla sú plné strojov a zariadení, ktoré produkujú teplo a množstvo škodlivých látok. Zem je čoraz viac pokrytá betónom, zeleň ustupuje obytným blokom a administratívnym kolosom. V mestách sa tak pomaly, ale iste zvyšuje teplota, teplý vzduch zdvíha zo zeme špinu a škodlivé látky a víri ich na všetky strany. Dôsledkom znečistenia a prehriatia vzduchu nad mestami je zvýšená búrková činnosť, menej hodín slnečného svitu a zvýšený výskyt hmly. Zelené strechy a fasády dokážu takéto nezdravé prostredie zásadne zmeniť. Stačilo by zmeniť 10 až 20 % strešných plôch na zelené a vzduch by sa náhle vyčistil, znížila by sa prašnosť, ustalo by nepríjemné kolísanie teplôt a vlhkosti. Okrem toho, že zelené strechy vylepšujú klímu v mestách, prinášajú so sebou aj ďalšie bonusy, s ktorými sa žiadna iná strešná konštrukcia nemôže pochváliť. Produkujú kyslík a viažu oxid uhličitý, absorbujú prach a škodliviny, bránia prehrievaniu striech, a tým aj víreniu prachu, pri odbornom návrhu a realizácii majú takmer neobmedzenú životnosť, vylepšujú tepelnoizolačné vlastnosti strešnej konštrukcie, chránia podstrešný priestor pred prehrievaním, sú zvukovoizolačné, nehorľavé, spomaľujú odtekanie vody, a tým znižujú zaťaženie dažďovej kanalizácie. V neposlednom rade sú pekné, voňavé a tvoria životné prostredie pre hmyz, ktorý (aj keď nie všetci to tak cítime) je dôležitou súčasťou ekosystému tejto planéty.
Šikmá je tá tradičná
Zelené strechy nie sú na Slovensku veľmi rozšírené, ale nemôžem ani tvrdiť, že sa vôbec nerobia. Z času na čas sa niekde objaví nejaká-tá strešná záhrada alebo pobytová terasa s prvkami zelenej strechy. Tu a tam sa objaví ekologicky cítiaci investor a zazelení strechu administratívnej budovy alebo bytového domu. Všetko sú to ale strechy ploché. Keď sa však poobzeráte okolo seba (nesmiete pritom stáť v centre New Yorku alebo v strede Petržalky), uvidíte strešnú krajinu plnú šikmých plôch, z ktorých mnohé by bez problémov mohli byť aj zelené. Šikmé zelené strechy sú tradičnými prvkami ľudovej architektúry v studených klimatických pásmach severu, ale aj v horúcom podnebí Afriky. S použitím len prírodných materiálov a po stáročia overených postupov si ľudia na Islande, v Škandinávii, Amerike a Kanade stavali funkčné šikmé zelené strechy a vytvárali tak romantické obydlia, ktoré akoby vyrastali zo zeme. Ani v Európe však nie je zeleň na šikmej streche úplnou neznámou. V 19. storočí stavali v Berlíne uzavreté bloky domov so zelenými strechami vyspádovanými do dvora. Niektoré z nich tam ešte donedávna stáli a bez potreby akejkoľvek údržby si plnili svoju úlohu.
Nie je šikmá ako šikmá
Sklon strechy je pri jej návrhu rozhodujúci. Strechy so spádom do 3° sa považujú za ploché, spád 3 až 20° majú strechy s miernym sklonom, 20 až 40° strechy s veľkým sklonom a tie nad 40° označujeme ako strechy strmé. So sklonom strechy rastie aj náročnosť na jej zazelenenie. Ideálny pre šikmú zelenú strechu je teda mierny sklon. V takomto prípade je konštrukcia zelenej strešnej nadstavby jednoduchá a veľmi hospodárna. Hydroizoláciu už treba fixovať, ale substrát obvykle ešte nepotrebuje žiadnu podpornú konštrukciu proti zosuvu. V skladbe zelenej nadstavby strechy sa v takomto prípade môže vynechať drenážna vrstva, ktorej funkciu preberie substrát. Musí byť na to však prispôsobený svojou skladbou tak, aby obsahoval dostatok poréznych minerálnych látok ako napr. pemza alebo keramzit. Takto upravený substrát má navyše lepšie tepelnoizolačné vlastnosti, je ľahký a zvyšuje odolnosť rastlín proti kyslým dažďom.
Keď sklon strechy prekročí 20°, začína byť jej technické riešenie komplikovanejšie a vyžaduje si samostatný statický výpočet. Substrát musí byť zaistený proti zosúvaniu a medzi jeho podpornou konštrukciou a hydroizoláciou nesmie vznikať napätie. Celá konštrukcia musí byť (v závislosti od sklonu strechy) kvalitne drenážovaná a veľký význam sa prikladá vyriešeniu detailov v mieste odkvapu. Samotný substrát musí mať stabilnú štruktúru s malým množstvom vyplaviteľných častí. Na ochranu proti erózii sa využíva hydroosev alebo predpestované vegetačné rohože.
Najkomplikovanejšie, aj keď možné, je riešenie strmej strechy (nad 40°). Vyžaduje špeciálnu konštrukciu aj realizáciu. Napríklad na Islande vyrábajú takéto strechy z trsov trávy. Na nosnú konštrukciu ukladajú 8 až 10 cm hrubé trsy trávy tak ako tehly. Pretože nemôžu použiť holý substrát, lebo by sa zrútil zo strechy, používajú dve vrstvy dobre prekorenených trávnych trsov, pričom tá spodná je otočená trávnatou stranou smerom k nosnej konštrukcii a tvorí substrát pre hornú vrstvu. Existujú aj rôzne iné experimentálne spôsoby ozelenenia strmých striech, ktoré sa testovali na univerzite v Kasseli už pred tridsiatimi rokmi, ale na Slovensko zatiaľ žiaden z nich nedorazil.
Zelené strechy sa delia na strechy s intenzívnym a extenzívnym ozelenením. Intenzívne ozelenené strechy sú tie, na ktorých môžu rásť kríky, dreviny a tráva, podobne ako v prírode. Takáto strecha môže byť len plochá, pričom hrúbka substrátu je minimálne 30 cm. Intenzívne zelené strechy sú pochôdzne ako záhrada a tak ako o záhradu sa o ne treba aj starať. To okrem iného znamená aj pravidelnú závlahu a hnojenie. Takéto zelené strechy sú nákladné na realizáciu, ale aj údržbu. Niekde medzi intenzívne a extenzívne zazelenenou strechou stojí strecha s jednoduchým intenzívnym zazelenením. Vyžaduje substrát v hrúbke medzi 15 až 30 cm a vegetáciu môžu tvoriť trávy, trvalky a dreviny. Z toho vyplývajú aj menšie realizačné náklady a nároky na údržbu. Strechy s extenzívnym zazelenením akoby napodobňovali prírodu niekde vysoko v horách, v pásme machov a lišajníkov. Rastlinky sa vyberajú tak, aby im stačil substrát v hrúbke 3 až 15 cm a aby nevyžadovali závlahu ani prihnojovanie. Ide prevažne o machy, sukulenty, rôzne trávy a byliny, ktoré odolávajú suchu, mrazu a nevyžadujú žiadnu starostlivosť.
Zo šikmej sa šmýka
To, či bude potrebné zaistiť substrát proti zosúvaniu, závisí nielen od sklonu strechy, ale aj od dĺžky šikmej strešnej plochy, od hrúbky substrátu, jeho súdržnosti a od kvality prekorenenia vegetácie. Je to teda potrebné prehodnotiť z prípadu na prípad. Jedným zo spôsobov, ako udržať substrát na streche, je uchytenie zaoblených drevených trámikov pod úroveň hydroizolácie. Pritom nesmiete zabudnúť chrániť hydroizoláciu pomocou hrubej geotextílie. Pri kratších strechách sa dá uložiť do substrátu rošt zo strešných lát, ktorý sa síce časom rozpadne, ale dovtedy už bude substrát dostatočne prekorenený na to, aby sa udržal na streche. Tak isto sa dá použiť aj sieťovina zo stavebnej ocele. Tá tiež časom stratí pevnosť, ale dovtedy už prerastie substrátom dostatok koreňov. Modernejším spôsobom, ako zachytiť substrát aj na streche so sklonom okolo 30°, je použitie plastových nosníkov, ktoré sa opierajú o staticky nadimenzovaný hranol v mieste odkvapu. Do týchto nosníkov ukladaných v smere spádu strechy sa vkladajú vodorovné prahy vo vzdialenosti závislej od spádu a skladby strechy. Takto vytvorený rošt sa vyplní substrátom, na ktorý sa uložia predpestované vegetačné rohože. Pre valené strechy je určený systém, ktorého základom je pevná sieť uložená na plochu strechy krížom cez jej hrebeň. Do nej sa zavesia špeciálne protišmykové prahy, vo vzdialenosti závislej od sklonu strechy. Následne sa celá konštrukcia vyplní extenzívnym substrátom a prekryje predpestovanými vegetačnými rohožami.
Nástrahy návrhu
Skladba vrstiev šikmej zelenej strechy sa v podstate zhoduje s tou plochou. Je tu ale niekoľko úskalí, ktoré je potrebné si uvedomiť, aby ste sa neskôr nemuseli smutne dívať na usychajúce škvrny vegetácie tam, kde mala byť životom kypiaca zeleň. Pri plochej zelenej streche nezáleží na orientácii domu k svetovým stranám. Slnko ožaruje celú plochu strechy približne s rovnakou intenzitou. To však neplatí pri šikmých strechách. Na severne orientovanej strane strechy logicky nemôžu prosperovať rovnaké rastliny rovnako ako na južnej. Na to musí projektant pri návrhu prihliadať. Ďalším problémom je rýchlejší odtok vody v súvrství, ale aj z povrchu, ktorý môže spôsobiť eróziu a vysychanie. V boji proti erózii si musíte vybrať taký typ vegetácie, ktorá sa na stanovisku rýchlo udomácni a prekorení substrát. K návrhu šikmej zelenej strechy treba prizvať aj statika, ktorý posúdi jednak nosnú konštrukciu, jednak konštrukciu v mieste odkvapu, kde môže pôsobiť tlak súvrstvia.
Pretože pobehovanie po šikmej streche nie je jednoduché, nesmiete zabúdať ani na bezpečnosť práce či už pri realizácii, alebo údržbe. Najväčším strašiakom a najčastejšou poruchou šikmých zelených striech je erózia. Môže ju spôsobiť množstvo faktorov. Od holých miest vo vegetácii cez nedostatočne prekorenené vegetačné rohože alebo zvýšené pôsobenie vody a vetra až po poškodenie pri neopatrnej údržbe či jej úplné zanedbanie. Nevýhodou zelených striech je, že aspoň zo začiatku sa o ne treba starať. (Ale to isté by sme mohli povedať aj o pobytovej záhrade alebo o deťoch.) Hneď po zasadení vegetácie alebo uložení vegetačných rohoží musíte všetko živé dôkladne zaliať. V nasledujúcich týždňoch je potrebné sa starať (v závislosti od vysadených rastliniek), aby súvrstvie nevyschlo a rastliny sa uchytili a dobre prekorenili. Pokiaľ chcete mať na streche peknú zelenú trávičku, neostane vám nič iné ako pravidelne ju polievať, hnojiť a kosiť. Ak sa vám ale nechce, zvoľte si extenzívne zazelenenú strechu, plnú drobných farebných kvietkov a lístočkov, ktoré od vás po čase nebudú chcieť nič iné, než aby ste im dali pokoj.
Náklady a životnosť
Realizačné náklady na zelenú strechu vždy prevýšia náklady na strechu, ktorá je v našich zemepisných šírkach nazývaná štandardnou. Rozdiel v cene je závislý hlavne od navrhovaného sklonu a zložitosti detailov. Okrem toho môžu cenu ovplyvniť aj transportné vzdialenosti, prístup na pozemok, ale aj ročné obdobie, v ktorom sa strecha realizuje. Na znižovanie nákladov je potrebné myslieť už vo fáze projektovania. Minimalizovať množstvo prierazov cez strešnú skladbu, uspokojiť sa aj s menším sklonom, pri ktorom nepotrebujete zložitú podpornú konštrukciu proti zosúvaniu substrátu, a čo najjednoduchším spôsobom vyriešiť detail okraja strechy. Ak sa vám podarí nešetriť počas realizácie, peniaze sa začnú vracať postupne v podobe takmer nulových nákladov na údržbu extenzívne ozelenených striech a veľkej životnosti, ktorá môže byť aj viac ako 100 rokov.
Keby nebolo to keby
V okolitých vyspelých európskych krajinách už od začiatku 90-tych rokov existujú rôzne projekty na podporu zazeleňovania plochých a šikmých striech. Určite by niečo podobné pomohlo aj u nás. Veď šikmé zelené strechy sú krásne, vylepšujú estetické, tepelnoizolačné ale aj ekologické vlastnosti objektu a som si istá, že by sa našlo viac ľudí, ktorí by chceli do krajiny aj niečo priniesť a nie len z nej brať. Ak ste už zvážili všetky plusy aj mínusy a rozhodli ste sa pre zazelenenie strechy s veľkým sklonom, berte do úvahy, že návrh a realizácia sú náročné a lepšie urobíte, ak sa obrátite na odborníkov, ktorí majú v tejto oblasti skúsenosti. Otázka však znie: V ktorej kope sena máme túto ihlu hľadať? Toto bude zrejme aj dôvod, prečo je šikmých zelených striech u nás tak málo. Je ale množstvo striech nad garážami, prístreškami pre autá alebo aj pre smetné nádoby prípadne záhradnými altánkami, ktorých zazelenenie vzhľadom na malý sklon nie je až také technicky náročné a dalo by sa pri troche štúdia zvládnuť aj svojpomocne.