Vo farbe jesenného slnka
Jednou z najkrajších okrasných rastlín, ktorá má svoje miesto v záhradách už od nepamäti, je ruža. Už v dávnych dobách bola symbolom lásky, elegancie a ušľachtilosti. Výborne sa uplatňuje aj v modernej floristike, a to nielen ako čerstvé, ale aj sušené kvety. Jednoduché kompozície z ružových kvetov vykúzlia v byte neopísateľne čarovnú atmosféru.
Kráľovná kvetín
V stredoveku sa pestovala ruža spolu s inými liečivými rastlinami v kláštorných záhradách a postupne sa stala predmetom zberateľských vášní, pričom najmä vo Francúzsku vznikali prvé rozáriá. Koncom 19. storočia sa naštartovalo intenzívne šľachtenie ruží a vzniklo niekoľko veľkokvetých ušľachtilých čajohybridov. Mnohé z nich dnes poznáme najmä z kvetinárstiev. Na jednoduchšiu orientáciu v množstve druhov a vyšľachtených kultivarov sa vytvorila kategorizácia ruží. Podľa spôsobu rastu, veľkosti, tvaru a usporiadaniu kvetu ich rozdeľujeme na ruže sadové, krovité, popínavé, miniatúrne, pokryvné, stromčekovité a záhonové. Najkrajšie ruže možno nájsť medzi veľkokvetými čajohybridmi, ale aj medzi pôvodnými botanickými druhmi.Všetky ruže (bez koreňového balu) je najlepšie vysádzať v jesenných mesiacoch. Uprednostňujú skôr slnečné stanovisko v záhrade, výživné a kypré pôdy, nevhodné sú naopak pôdy piesočnaté alebo hlinité, kde ruže nebudú nikdy bohato kvitnúť . Nevyhnutná je výdatná zálievka (najmä v lete) a pravidelné prihnojovanie špeciálnym hnojivom na ruže. Konkrétne využitie v záhrade sa odvíja najmä od charakteru rastu a dekoratívnosti daného kultivaru. Ruže najlepšie vyniknú na samostatných záhonoch, prípadne v trvalkových kompozíciách, spolu s levanduľou, santolinou, kocúrnikom alebo pakostom. Vhodnou kulisou je aj trávnik. Pri výbere trvaliek však treba zohľadniť farbu kvetov a dĺžku kvitnutia, aby bol záhon atraktívny po celý rok. Okrem záhonov možno ruže pestovať aj vo väčších vegetačných nádobách.
Čo budete potrebovať
33923
Soňa Sadloňová
Dôležitý je výber kvetov. Decentne pôsobiaci žltý kultivar „Grisbi” vnesie do interiéru bytu atmosféru babieho leta. V tejto kompozícii sme použili tak trochu netradičný počet kvetov – 6 kusov. Celá kompozícia má skôr minimalistický charakter, preto sme okrem ruží nepoužili iný rastlinný materiál. Z doplnkov je potrebné len prírodné dekoračné lyko, ktoré sa vhodne dopĺňa so žltou farbou ruží. Jednoduchosť celej kompozície zdôrazňuje aj vhodná nádoba. Nezabudnite ani na nožík, ktorý budete potrebovať na čistenie stoniek ruží, a ostré záhradnícke nožnice, ktorými sa stonky ruží zastrihnú do jednej roviny. Nevyhnutné bude aj viazacie lyko.
Postup
-
33924
Soňa SadloňováRuže sú nádherné nielen v záhrade, ale aj v rôznych kompozíciách a v rôznych vývojových štádiách svojich kvetov (puky, polorozvité a úplne rozvité kvety). Navyše, ich intenzívna vôňa dokáže prevoňať celú miestnosť. Spôsob aranžovania ruží sa odvíja od štýlu zariadenia interiéru. Problémom u ruží je však ich pomerne krátka trvácnosť. Jedným zo spôsobov, ako ju predĺžiť, je takýto postup: ruže sa odrežú skoro ráno, šikmo sa zrežú, nechajú sa dostatočne „napiť” vodou (sú ponorené takmer po hlavičky v studenej vode a až tesne pred aranžovaním sa im odstráni veľká časť listov a, samozrejme, tŕne, ktoré by znemožňovali manipuláciu s jednotlivými stonkami).
-
33925
Soňa SadloňováNa predĺženie životnosti ruží je tiež vhodné zoškrabať aj spodnú zelenú časť stoniek. Toto všetko možno urobiť ostrým záhradníckym nožíkom, alebo pomocou nožníc. V prípade tejto kompozície sa odstránia všetky listy, čo predĺži nielen trvácnosť ruží, ale zároveň to pôsobí aj originálne.
-
33926
Soňa SadloňováOšetrené ruže sa priložia k sebe (do kríža) tak, aby výsledný zväzok vytváral špirálu (stred úväzku zo spodného pohľadu musí byť prázdny). Stonky ruží nesmú byť v nijakom prípade nakopené pri sebe, inak by sa nedala postaviť kytica voľne do vázy. Nakoniec sa ruže pevne zviažu viazacím lykom a konce stoniek sa ostrými nožnicami zastrihnú do jednej roviny.
-
33927
Soňa SadloňováV poslednom štádiu aranžovania sa na kytici šikovne zamaskuje lykový úväzok. Na tento účel sa použilo prírodné, nefarbené lyko, ktoré je v hrubšej vrstve pevne omotané okolo úväzku a zaviazané tak, aby sa neskôr neuvoľnilo. Celý úväzok by mal vyzerať skôr mohutnejšie, avšak jednoducho a prirodzene. Zhotovená kompozícia sa potom vloží do stredu pripravenej nádoby s vodou tak, aby sa, podľa možností, nedotýkala skleného okraja. Keď kytica v nádobe nie je stabilizovaná, možno ju pomocou nožníc zastrihávať dovtedy, kým nebude stáť. Takáto kompozícia sa hodí do slnečných, moderných bytov, pekne vynikne napríklad na nízkom konferenčnom stolíku, kde ju bude možné obdivovať zo všetkých strán.
