nízkoenergetický dom
Aktívny nízkoenergetický dom
Ak je v dome zdrojom tepla a chladu tepelné čerpadlo a klimatizácia je zabezpečená progresívnym stropným chladením, respektíve dom vetrá vetracia jednotka s rekuperáciou, spĺňa váš dom kritériá aktívneho domu. Domu, ktorý na vykurovanie, ako aj na chladenie využíva iba obnoviteľné zdroje.
Slamené domy
Novodobá rozprávka o troch prasiatkach, ktorá sa žartom rozpráva medzi stavbármi, ktorí stavajú zo slamených balov, sa končí tým, že prasiatko, čo malo dom zo slamy, žilo spokojne v teplučku a bez pôžičky. Slama je rovnako ako hlina zdravý prírodný materiál, trvácny, ak sa udržiava v suchu. Slama je lacný, lokálny a obnoviteľný zdroj, ktorý sa dá ľahko vrátiť do prírody. Navyše, slama má v zabudovanom stave viazaný CO2, ktorý by sa spálením alebo kompostovaním uvoľnil do ovzdušia.
Obnova podľa zásad nízkoenergetickej výstavby
Energetická efektívnosť domov postavených najmä v 70. až 80. rokoch, prípadne skôr, je často na veľmi nízkej úrovni. Preto, ak ste sa rozhodli skvalitniť svoje bývanie po stránke energetickej, mali by ste si naplánovať kvalitnú renováciu, ktorá by malabyť v súlade s nízkoenergetickou výstavbou. Vďaka takejto modernizácii môžete získať pohodu a vysoký štandard bývania, ktorý sa len minimálne odlišuje od podmienok v novostavbe.
Pasívny dom v slovenskej realite: Teplo, chlad a pohoda: 7. časť
V minulom roku sme začali sledovať tŕnistú cestu slovenského stavebníka k energeticky pasívnemu domu a takmer po roku sa náš seriál pomaly končí. Onedlho vám predstavíme hotovú stavbu. Výsledky meraní a vyjadrenie renomovaného odborníka na pasívne domy by mali zároveň odhaliť, či sa naozaj podarilo postaviť tento typ progresívneho bývania v našich podmienkach, kde dodávateľom aj realizačným firmám chýbajú skúsenosti s takýmito stavbami. Najskôr sa ale podrobne pozrime na jeho poslednú, asi najdôležitejšiu súčasť – spôsob vykurovania, chladenia a ohrevu vody.
Teplo v nízkoenergetickom dome
Aj pred výstavbou nízkoenergetického domu si musíte v prvom rade vyriešiť otázku ako najlepšie a s čo najmenšími nákladmi vykurovať a pripravovať teplú vodu. Realizácia vykurovacieho systému presne podľa platných predpisov a technických noriem nielen zvyšuje hodnotu nehnuteľnosti, ale predovšetkým zaručí dlhodobý bezproblémový chod vykurovania a prípravy teplej vody. Bezporuchovú prevádzku všetkých technických zariadení a najlepší stupeň využiteľnosti ľahšie dosiahnete len pomocou aktívnej účasti odborníkov na vykurovaní.
Pasívny dom v slovenskej realite: Inteligentný dom znamená ďalšie úspory: 6. časť
V minulom roku sme začali sledovať tŕnistú cestu slovenského stavebníka k pasívnemu domu, náš seriál sme však museli v auguste prerušiť, pretože tesne pred dokončením stavby spôsobil elektrický skrat na staršom stavebnom zariadení škody na rozvodoch aj v interiéri. To spomínanú realizáciu vrátilo o niekoľko mesiacov dozadu. Investora to stálo nemalé úsilie i finančné prostriedky, ale škody sa mu podarilo odstrániť, a tak môžeme opäť sledovať, ako a či sa mu podarí splniť si sen – postaviť progresívny pasívny dom v našich podmienkach, kde dodávateľom aj realizačným firmám chýbajú skúsenosti s týmto typom stavieb. Možno bude aj vďaka jeho skúsenostiam vaša cesta k nízkoenergetickému, či dokonca pasívnemu domu o čosi jednoduchšia.
Pasívne využívanie slnečnej energie
Podstatou solárneho konceptu domu je pasívne využívanie slnečnej energie – teda vyhrievanie obytných miestností priamym slnečným žiarením. Nízkoenergetický dom pri zohľadnení poznatkov o tepelnom správaní materiálov, nimi ohraničených priestorov a miestnej klímy využívajú vo zvýšenej miere zisky zo slnečnej energie. Ich spotreba energie na vykurovanie je o 10 až 20 % nižšia ako pri štandardných budovách. Ďalšou výhodou je malé, prípadne nulové zvýšenie nákladov na ich výstavbu, ktoré je podmienené dostatočnými znalosťami princípov ich navrhovania už v projekčnej fáze.
Zo starého pasívny alebo Rekonštrukcia na celkom iný štandard
Z neútulného tmavého bungalova priestranný rodinný dom plný slnka... Sivá myška zo 60. rokov minulého storočia zmenená na nepoznanie – na vilu s čistou modernou architektúrou... Aj takto by sa dala charakterizovať rekonštrukcia rodinného domu v rakúskom Pettenbachu. Na tejto prestavbe však bolo asi najdôležitejšie, že obyčajný starý dom sa zároveň zmenil na dom energeticky pasívny.
Je to naozaj on?
Že by to bol konečne on? – vírilo mi hlavou cestou z redakcie. Že by sa Slovensko konečne dočkalo svojho prvého naozaj pasívneho domu? Alebo je to len ďalší z radu vraj pasívnych domov? (S prvými pasívnymi domami na Slovensku sa totiž v poslednom čase roztrhlo vrece – o mnohých som už čítala, o niektorých dokonca aj písala.) „Neviem, či je prvý, ale pasívny je určite,“ uistil ma s náznakom úsmevu na tvári architekt Nagy z ateliéru max 15. „Môžem to preukázať splnením medzinárodne uznávaných kritérií aj rovnako uznanými a v zahraničí štandardne používanými prepočtami.“
„Energetické štítky“ už aj pre domy
Energetické štítky v predajniach s bielou technikou už nie sú pre našinca ničím novým – ak si kúpite domáci spotrebič, ktorý je zaradený v lepšej energetickej triede (najlepšie A alebo A+), pozitívne sa to odrazí na vašich účtoch za elektrinu aj na našom životnom prostredí. S niečím podobným by sme sa mali časom stretávať v celej Európskej únii aj pri domoch. Zákony sú pripravené a od budúceho roka by európske smernice mali vstúpiť do platnosti aj u nás. Takže ak sa chystáte postaviť, zrekonštruovať či predať dom, alebo ak vlastníte budovu, ktorú chcete prenajímať, od januára 2008 sa vás bude týkať takzvaná energetická certifikácia budov.
