Jarné cibuľoviny

Charakteristickou zvláštnosťou jarných cibuľovín je, že nepriazeň počasia prečkajú vďaka zásobnému orgánu, ktorým je väčšinou cibuľa, zriedkavejšie hľuza. Najdôležitejšou podmienkou úspešného pestovania je vhodná pôda. Mala by byť hlinitopiesočnatá, kyprá, v tzv. starej sile, čo znamená, že v nej prevažujú minerálne látky – fosfor, draslík, vápnik, horčík, dusíka by malo byť menej. Len takáto pôda totiž zaručí okrem krásneho kvitnutia aj zregenerovanie zásobnej cibule alebo hľuzy.

Cibuľoviny pestujeme na miestach, ktoré sú na jar zaliate slnkom, neskôr môžu byť zatienené listami väčších rastlín, ako sú trvalky, kríky i stromy. Nové výsadby nakúpeného alebo presádzaného materiálu sa robia v auguste až októbri. Rozmnožujú sa delením cibúľ alebo dcérskymi cibuľkami. Preto po niekoľkých rokoch pestovania na jednom mieste, keď je porast prehustený, po zatiahnutí listov cibule vykopeme z pôdy, dáme sušiť do debničiek na tmavé teplé miesto a koncom leta vysadíme na nové stanovište.
Tu je krátka charakteristika niektorých druhov cibuľovín:

44453
Mária Vargová

Allium – cesnak

Rod má vyše tristo druhov, medzi ne patria aj kuchynská cibuľa, cesnak a pažítka. Zásobné cibule sú guľaté, rôzne veľké a majú charakteristický cesnakový zápach. Kvety sú usporiadané v okolíku, v jednom okolíku ich podľa druhu môže byť niekoľko desiatok až stoviek. Z malých treba spomenúť žlto kvitnúci cesnak zlatožltý (Allium molly), ružový cesnak guľatohlavý (A. sphaerocephalum), z veľkých bielo kvitnúce A. karataviensae, ružové A. christophii a fialové A. giganteum. Treba ich vysadiť už v októbri, kvitnú v apríli až máji. Po odkvitnutí skoro stratia listy – hovoríme, že sa zaťahujú.

44449
Mária Vargová

Crocus – krókus, šafran

Vo voľnej prírode rastie vyše 80 druhov a tento bohatý sortiment sa rozšíril o hybridy získané šľachtením. Zásobným orgánom je hľuza s priemerom 1 – 2 cm. Šafran zlatožltý (C. chrysanthus) je svietivožltý, výška 7 cm, šafran bielokvetý (C. albiflorus) je biely, z jednej hľuzy vykvitne aj 6 – 7 kvetov. Šafran neapolský (C. neapolitanus) je väčší, purpurový, vysoký 11 – 12 cm, z hľuzy vyrastajú dva až tri kvety. Trh ponúka hybridy v palete jasných farieb od žltej cez rôzne odtiene modrej a fialovej po pruhované alebo dvojfarebné. Hľuzy sa vysádzajú v októbri, kvitnú od marca do apríla.

Fritillaria – korunkovka

Zásobná hľuza korunkoviek nemá ochrannú šupu, preto sa musia presádzať zo zeme do zeme. Cibule sa vyznačujú nepríjemným zápachom. Najpestovanejšia je tzv. korunka kráľovská – F. imperialis, ktorá kvitne červeno alebo žlto. Menší druh je F. meleagris, korunkovka strakatá. Žlto kvitne F. pallidiflora. Ak sa cibule nebudú hneď po vykopaní sadiť, treba ich chrániť pred vyschnutím v plastovom vrecku s vlhkou rašelinou. Kvitnú v apríli až máji.

44455
Mária Vargová

Hyacinthus – hyacint

V prírode sa vyskytuje niekoľko druhov tejto rastliny. V záhradách sa v súčasnosti pestujú hybridy. Zásobným orgánom je okrúhla cibuľa s priemerom až 8 cm. Kvety sú usporiadané vo valcovitom okolíku, kde súčasne kvitne niekoľko desiatok omamne voňajúcich kvietkov veľkých asi 1 cm. Paleta farieb je veľmi široká – od bielej a žltej cez oranžovú, veľa odtieňov ružovej, ale aj modrej, fialovej až po zelenkastú. Novinkou v šľachtení sú plnokveté hybridy. Cibule sa sadia v októbri, rastlina kvitne v apríli až máji.

Galanthus – snežienka

Veľmi známa a rozšírená cibuľovina. Kvitne ako prvá niekedy už vo februári. Ani snežienky nemajú ochrannú šupu, a ak sa nemôžu presadiť zo zeme do zeme, treba ich v období vegetačného odpočinku uskladniť podobne ako korunkovky.

Muscari – modrica

V prírode sa nachádza okolo 50 rôznych druhov tejto rastlinky. Cibuľky sú malé, priemerne majú 1 – 2 cm. Listy sa objavujú už v auguste, prezimujú a kvitnú až v marci – apríli. Farba kvetov je modrá, fialová, existujú však aj biele, bledomodré a ružové odtiene. Pre modrice je charakteristický kónický okolík, kvietky rozkvitajú zhora nadol. Výška je 10 – 15 cm. Vysádza sa v októbri.

44451
Mária Vargová

Narcissus – narcis

Veľmi známe kvety krásnej sírovožltej farby, slabej vône. V prírode sa vyskytuje veľké množstvo druhov ako N. bulbocodium, N. cyclamineus, N. triandrus a iné. Dnes sa v záhradách pestujú najmä hybridy, a to rúrkovité so šiestimi okvetnými lístkami a dlhšou či kratšou rúrkou, plnokveté, orchideokveté, ktoré majú aj vnútorné lupienky rozdelené. K pôvodnej farbe pribudli oranžová, zelenkastá a ružová. Cibule narcisov sa sadia v auguste, pretože veľmi skoro vyháňajú korienky. Kvitnú od marca do mája – podľa druhu.

Tulipa – tulipán

Tulipány boli ako prvé z jarných cibuľovín dovezené zo svojej domoviny – z pohoria Ťan-šan – do Európy, kde sa začalo s ich šľachtením. V záhradách sa stretneme s veľkým počtom hybridov, ale treba spomenúť aspoň východiskové druhy pri šľachtení. T. kaufmanniana zahŕňa hybridy vyšľachtené z botanického tulipána Kaufmannovho. Sú to nízke, skoro na jar kvitnúce druhy červenej, ružovej a bielej farby. Neskôr kvitnúce sú hybridy tulipána Fosterovho (T. fosteriana) s pruhovaným listom, vysoké 30 až 40 cm, prevažne ostrých červených farieb, a nakoniec kvitnú hybridy tulipána Gregovho (T. greigii) s čistým alebo pruhovaným listom, stredne vysoké, z jednej cibule môže kvitnúť viacero kvetov. Tulipánové cibuľky sa sadia v októbri a kvitnú od marca do júna. Zvláštnosťou tulipánových cibuliek je, že sú jednoročné. Zasadená cibuľka sa celá spotrebuje na tvorbu rastliny a kvetu a zo zárodkov cibuliek sa vytvoria dve až štyri nové cibuľky. Preto pri tulipánoch veľmi skoro dochádza k prehusteniu porastu a vyžaduje sa presádzanie už po 2 – 3 rokoch.

Okrem uvedených druhov existuje množstvo najmä malých cibuľovín, ako sú rôzne bledule, scily atď. Začínajúci pestovateľ by sa mal orientovať najprv na známe, pestovateľsky menej náročné druhy, a až potom sa môže začať venovať pestovaniu menej známych a náročnejších druhov. Všetky cibuľoviny sa za starostlivosť odvďačia úžasnými kvetmi a krásnou farebnosťou alebo vôňou.