Pohoda vidieckej záhrady
Kto by nechcel aspoň občas uniknúť pred stresom a mestským ruchom niekam, kde vládne pohoda, pokoj a harmónia. Napríklad na chalupu kdesi na vidieku. Samozrejme, nebolo by to ono, ak by jej súčasťou nebola pekná záhrada. Lenže poriadnu vidiecku záhradu nemôžete založiť len tak hocijako, systémom kde je voľné miesto, tam niečo zasadím. Na začiatku by ste sa mali držať určitých pravidiel, neskôr už záhrada porastie aj sama.
{R1}
Vidiecke záhrady vždy mali a stále majú zvláštne čaro. No nájsť v našich končinách typickú vidiecku záhradu so všetkým, čo k nej patrí, je dnes už poriadny kumšt. Zaujímavé pritom je, ako sa zmenil účel vidieckej záhrady. Už nie je len miestom, kde rastie zelenina, dozrieva ovocie a rozvoniavajú kvety či bylinky, ani synonymom pracovných víkendov, ktoré nebývajú pre všetkých členov rodiny práve lákavé. Moderná vidiecka záhrada je čoraz viac o pohode a načerpávaní novej energie. Mala by byť miestom s atmosférou, kde na vás čaká množstvo zaujímavých zážitkov – napríklad zmyslových. Presne po tom totiž túžia nielen deti, ale aj mnohí moderným životným tempom unavení dospelí.
V súlade s prírodou
Ak sa rozhodnete vybudovať si typickú vidiecku záhradu, mali by ste mať na pamäti, aby bola nenásilne prepojená s okolitou krajinou. Vo všeobecnosti by mal charakter prostredia určiť aj ráz záhrady – napríklad v podhorskej alebo horskej oblasti sa žiada vysadiť do záhrady aj ihličnany a vždyzelené kry. Ideálne je ponechať medzi vysadenými stromami a krami aspoň čiastočný výhľad na krajinu. Treba pritom, samozrejme, pamätať aj na dom, pretože záhrada by s ním mala tvoriť príjemný a harmonický celok.
Základom správnej vidieckej záhrady by mala byť prirodzenosť. Dokonalosť v podobe strihaných krov či precízne upraveného trávnika sem nepatrí. Vynikne tu skôr kvetinová lúka a živý plot, ktorý je najkrajším ohraničením vidieckej záhrady. Ideálny je voľne rastúci, netvarovaný, z kvitnúcich krov (napríklad orgovánu, kérie, vajgélie, šípkovej ruže, okrasnej ríbezle, dulovca či zlatovky). Vidiecka záhrada by totiž mala byť istým spôsobom divoká, pôsobiť nespútane, a pritom romanticky a tajomne. Ak to jej rozmery dovolia, je dobré ju rozčleniť na niekoľko častí. Podporí sa tým tajomnosť a zaujímavosť a vytvoria sa zákutia ponúkajúce dokonalé súkromie. Jednotlivé časti záhrady možno oddeliť napríklad trelážami, na ktorých porastú popínavé rastliny (napríklad ruže, plamienok či vistéria).
Kvety výrazných farieb
V modernej vidieckej záhrade by rozhodne nemali chýbať kvety. Predovšetkým letničky – astrovky, slnečnice, cínie, klinčeky, rezedy, láskavec, aksamietnice, kapucínky, nechtíky, papuľky, slamienky, voňavé hrachory a černušky, z dvojročných rastlín nezábudky, sirôtky, cheiranty, sedmokrásky, náprstníky, topoľovky a divozel. Záhony môžu mať pravidelné aj nepravidelné tvary a výsadby môžu byť tak farebne zladené (tón v tóne), ako aj pestré, skombinované z rozličných druhov s rôznofarebnými kvetmi. Netreba sa pritom báť ani výrazných farieb – modrej, oranžovej, žltej či fialovoružovej, ktoré sú tu vítaným oživením. Aj keby základom vidieckej záhrady mala byť premyslená kvetinová výsadba, na prvý pohľad by mala pôsobiť neusporiadane a divoko. Zásadou je preto nechať rastlinám priestor a voľnosť – nie je dobré obmedzovať ich v raste, tvarovať či zväzovať, prípadne môžete podporiť ich schopnosť rásť bujnejšie. Ideálne je nechať ich vysemeniť sa, nech si samy určia, kde na budúci rok vyrastú. Netreba im brániť ani v tom, aby sa miešali.
Vo vidieckych záhradách sú dôležité aj trvalky – napríklad okrasné maky, floxy, margaréty, pivónie, fialky, konvalinky, lupíny, kukučky, gypsomilky, orlíčky, rudbekie, z cibuľovín a hľuznatých rastlín netreba zabudnúť na gladioly a georgíny. Typické sú tiež ruže, ktoré môžu rásť spolu s levanduľou, myším chvostíkom či kocúrnikom a krušpánom. Ak v záhrade tohto charakteru zasahujú kvetinové záhony až na miesta, kde rastú aj bylinky (vhodná je mäta, saturejka, rozmarín, pamajorán, tymian, medovka, šalvia a ďalšie druhy), nie je na tom nič zlé. Rastliny so zaujímavými vôňami by tu takisto nemali chýbať – práve ony sú totiž spolutvorcami skutočne podmanivej atmosféry. Podobne ako staré stromy (najmä ovocné), ktoré sa pri budovaní vidieckej záhrady určite snažte zachovať.
Rastliny pre vidiecku záhraduLetničky: hrachor, astrovky, aksamietnice, cínie, povojníky, láskavec, slnečnice, rezedy, nevädze, okrasný mak, kapucínky, černušky, nechtíky, klinčeky, |
Čučoriedky, dule a mišpule
Aj keď dnes už majú vidiecke záhrady trochu iný charakter než kedysi, ešte stále do nich patria aj úžitkové rastliny. Samozrejme, vždy len tie, ktorým vyhovujú miestne podmienky. Okrem širokej palety zeleniny (výsadba by mala byť skôr zmiešaná) sa tu uplatnia aj ovocné dreviny. V ponuke je množstvo druhov a zaujímavých kultivarov, mnohé súčasné výpestky sú odolné proti chorobám a škodcom, a tak nebude potrebné používať chemické postreky. Netreba sa pritom báť ani menej tradičných druhov, napríklad čučoriedok, brusníc, mišpúľ či dúl – všetky môžu vo vidieckej záhrade výborne vyniknúť, o černiciach, malinách či mesačných jahodách ani nehovoriac. Ak napríklad pri čučoriedke investujete do úpravy pôdy (pridanie rašeliny), každoročne sa budete tešiť veľkej úrode.
Záhony vo vidieckej záhrade možno zakryť pôdopokrývnými rastlinami alebo mulčovať drvenou kôrou – bude tu pôsobiť celkom prirodzene. Navyše zamedzí rast burín a zadrží vlahu, čo hlavne v lete privítajú predovšetkým víkendoví záhradkári.
Na dekoráciu sa tu rozhodne žiada niečo tradičné – košíky, staré kovové alebo drôtené nádoby a kuchynské náčinie, nič nepokazí ani vtáčia búdka, klasický holubník či včelí úľ. Moderné plastiky ani fontánky tu však nemajú čo robiť. Ak túžite po vode a veľkosť záhrady to dovolí, radšej si vybudujte záhradný rybníček s pekne vysadenými brehmi, pôsobivá môže byť aj stará studňa. Rovnako ako doplnky, aj chodníky a cestičky by sa mali niesť v prírodnom duchu – môžu byť vydláždené kameňom, prípadne vysypané štrkom alebo kôrou. Prirodzenejšie než priame línie budú pritom pôsobiť kľukaté. A rozhodne by ste nemali zabudnúť na príjemné miesta na posedenie – napríklad pod pergolou pri dome, v altánku alebo na lavičke, či záhradnej hojdačke len tak niekde pod stromom.