Vytvorte si harmonický celok
Pôsobenie každej stavby sa môže rozvinúť až po úprave jej okolia. Upravené okolie môže stavbu vyzdvihnúť, potlačiť alebo vytvoriť s ňou harmonický celok. A práve vytvorenie harmónie je cesta, ktorá umožní vyniknúť stavbe a nezaniknúť jej okoliu. Využitím okolia – exteriéru, sa zároveň rozšíria aj možnosti využívania interéru.
Okolie tvorí rekreačná záhrada. Je to miesto, poslaním ktorého je umožniť pôsobenie živej, biologickej, najmä však vegetačnej zložky okrasného i úžitkového charakteru. Vegetácia je závislá od pôdy, vody a svetla, preto tieto zložky životného prostredia musíme pripraviť tak, aby sa na danom pozemku (s určitými vlastnosťami) dali čo najlepšie využiť. Zároveň je však potrebné, aby sa pozemok (záhrada), dal využívať počas celého roka a za každého počasia, ale aby bol aj zabezpečený proti erózií, zaplaveniu, prehrievaniu, pohľadom susedov a návštevám nepovolaných.
Vzťah ku krajine
Širšie okolie vytvára krajina s prevládajúcou vegetačnou zložkou. Rekreačná záhrada v takomto prostredí, kde má slovo aj divá príroda, nemôže kopírovať záhrady pri rodinných domoch v mestskej zástavbe, ale jej úprava by mala rešpektovať charakter okolitej krajiny. A to tak v celkovej koncepcii, ako aj vo výbere materiálov pre stavebnú časť a výbere rastlinných druhov. Širšie súvislosti si môžeme uvedomiť vtedy, keď sa odosobníme, nebudeme svoju záhradu vnímať ako stred sveta, ale pozrieme sa na ňu akoby zvonku a ako na súčasť okolitej krajiny, ktorou sa môžeme inšpirovať. Lúky, polia, neďaleký les, kopec alebo potôčik obrastený záružlím, ale i vidiecke záhrady v okolí sú prvkami, z ktorých možno načerpať podnety a uplatniť ich vo vlastnej kombinácii na pozemku rekreačnej záhrady. Dôležité je pamätať na to, že i naša úprava, alebo niektoré jej prvky ovplyvnia vzhľad okolia. Preto príliš exotické prvky môžu narušiť prírodný charakter okolia, pre ktorý sme vlastne rekreačnú záhradu zvolili ako miesto víkendového oddychu.
Koncepcia úpravy
Koncepcia úpravy by mala vychádzať nielen z našich prianí, ale aj z charakteru okolia a veľkosti parcely. V neposlednom rade je potrebné zohľadniť aj možnosti údržby zvolenej úpravy, ktorá bude spravidla iba víkendová, preto treba prvky s pravidelnou starostlivosťou oželieť. V prípravnej fáze, pred návrhom riešenia rekreačnej záhrady, je dôležitá otázka veľkosti parcely, resp. jej intenzívne upravenej časti. Väčšia parcela je výhodná preto, lebo umožňuje realizáciu mnohých želaní a môžeme byť veľkorysejší pri veľkostiach prvkov (terasa, trávnik, vodná plocha i úžitková časť môžu byť väčšie), ale na druhej strane si vyžaduje väčšiu starostlivosť pri údržbe úpravy. Väčšie parcely sú od 600 do 1 000 m2, za ideálne možno považovať pozemky s veľkosťami 400 až 500 m2, parcely s veľkosťou do 300 m2 sú príliš malé. Pri menších parcelách treba počítať s úspornými plošnými riešeniami a redukciou prianí, ale nepriaznivý veľkostný stav možno eliminovať polyfunkčnosťou prvkov alebo využitím malých doplnkov a vertikálnych riešení nenáročných na záber územia.
Program záhrady
Program akejkoľvek, aj rekreačnej, záhrady pozostáva zo súpisu želaní, čo by sme v záhrade chceli mať, čo je tam užitočné mať a čo je nevyhnutné tam mať preto, aby sme z realizovaného komplexu prianí vytvorili udržateľný systém. Nad podobou záhrady sa najlepšie rozmýšľa nad plánikom, preto je dobré nakresliť si plán pozemku v mierke 1 : 100 s vyznačením severky (šipky smerujúcej na sever), ktorá nám pomôže pri uvedomení si, aké budú podmienky oslnenia pozemku v priebehu dňa. Pri svahovitom pozemku je nevyhnutné zameranie sklonu svahu (lebo musíme počítať s terasovaním územia a stavbou schodov).
Na plánik si treba naznačiť aj jestvujúce stromy a kríky, ktoré by sme mohli vo svojej koncepcii využiť, a tiež vizuálne spojenie s okolím (pekný výhľad do krajiny), ktoré netreba zastavať alebo zacloniť výsadbou. Po súpise prianí celej rodiny (jazierko, bazén, oslnená terasa, besiedka s ružami, pieskovisko, trávniková herná plocha, ovocné stromy, živý plot a pod.) nastupuje fáza výberu prvkov a ich umiestňovania na plochu pozemku do najvhodnejších polôh, pričom nesmieme zabudnúť na priame prepojenie obytných priestorov chatky so záhradou.
Reálnosť návrhu
Pre dobrý plán záhrady je potrebné vopred si zodpovedať základné otázky:
- Je pozemok dostatočne veľký na splnenie všetkých želaní, nebude priestor roztrieštený a záhrada tématicky preťažená?
- Budú každá plocha a vybraný záhradný prvok logicky navzájom prepojené?
- Je vytvorené dostatočné prepojenie vnútorného priestoru záhradnej chatky a vonkajšieho priestoru záhrady (cez terasy, prípadne odpočívadlá)?
- Zodpovedajú vybrané rastliny svojimi nárokmi a veľkosťou v dospelosti pozemku záhrady a svojím charakterom (prírodnému) okoliu?
- Zvládnem starostlivosť o (komplikovanú) záhradu len počas víkendov a dovolenky?
- Budem mať čas, silu a prostriedky realizovať všetky nápady, resp. podľa čoho urobiť selekciu?
Pri výbere želaní na realizáciu si treba uvedomiť, že často menej je viac. Priania náročné na financie, na záber plochy alebo na následnú údržbu, prípadne jej frekvenciu (bazén, futbalový trávnik, exotické dreviny) treba vylúčiť. Pri rozhodovaní je vždy viacero možností a často je jednoduché riešenie nielen účelnejšie, ale aj efektnejšie. Každý záhradný prvok možno urobiť menší i väčší a v lacnejšom i drahšom variante.
Selekcia želaní
Výber želaní môže znamenať aj ich selekciu na realizáciu teraz a neskôr. Niektoré veci je nevyhnutné urobiť ihneď (terasovanie, schody, sprístupnenie pozemku) a niektoré možno nechať na neskôr (altánok, jazierko), ale priestorové možnosti pozemku alebo jeho danosti (napr. nedostatok vody) určia, ktorých sa treba celkom vzdať. Avšak práve rekreačná záhrada, chápaná ako realizácia koníčka, je miestom, kde si možno vyskúšať vytvorenie pekného riešenia bez zničujúcich nárokov na financie, ale s vložením väčšieho množstva vlastnej práce a zapojením kombinačného myslenia a plánovania.
Využitie dobrých nápadov zo susedovej záhrady, inšpirácia literatúrou, vlastné vtipné riešenia nielen pomôžu ušetriť prostriedky, ale vydobyjú aj uznanie v rámci záhradkárskej komunity, zloženej z rovnako zapálených jedincov. Základom pôsobenia záhradného celku je plánovanie, postupné zakladanie vybratých prvkov a trpezlivosť pri čakaní na priestorový účinok drevinnej zložky záhrady. Stavebná časť úpravy začne pôsobiť ihneď, preto sú tu dobré nápady účinné najskôr.
Základné úpravy
K základným úpravám rekreačnej záhrady, ktoré súvisia s celkovými podmienkami a vonkajšími vzťahmi patrí vyriešenie prístupu (vstupu a vjazdu) na pozemok, vymedzenie hranice parcely a spôsob úpravy terénu.
Prístup na pozemok – vjazd a vstup
Prístup k pozemku tvorí spravidla spoločná alebo viacerými využívaná spevnená komunikácia (štrková, asfaltová), ale vjazd a vstup na pozemok je potrebné riešiť individuálne, lebo úzko súvisí s umiestnením hlavnej obytnej stavby na parcele chalupy. Pozemok je s okolím spojený vstupom pre peších a vjazdom pre auto. Vjazd je pokračovaním prístupovej komunikácie a z hľadiska zaťaženia je najnamáhanejšou časťou plochy pozemku, čomu treba prispôsobiť aj konštrukciu úpravy. Počítať musíme nielen so zaťažením osobným automobilom, ale aj nákladnými autami, ktoré budú privážať materiál na úpravu stavebnej časti záhrady alebo stavbu chatky, prípadne neskoršie na rekonštrukciu. Cestu musíme urobiť s hrubšou podkladovou vrstvou.
Čím väčšiu záťaž predpokladáme a čím ťažšia je pôda, tým hlbšie založenie a vyššia drenážna vrstva je potrebná. Výšku lôžka a výber materiálu pre drenážnu vrstvu ovplyvňuje aj výber povrchu cesty – či bude pieskový, štrkový, dláždený alebo betónový. Pre väčšie záťaže cesty treba 15 až 20 cm vysoký zhutnený štrkový základ. Hutnenie podkladu i vrstiev je dôležité, aby sa v nich vyplnili vzduchové medzery vzniknuté sypaním, ktoré by časom spôsobili prepadnutie niektorých miest a nerovnosti na povrchu. Zapustené obrubníky, okrajové línie z kociek alebo zvislé okrajové pásy (recyklované plastové, kovové) zabraňujú prerastaniu trávy do konštrukcie cesty zboku, ak je vybratý povrch pieskový alebo štrkový a spevňujú okraj pri ostatných povrchoch. Pri budovaní vjazdovej cesty môžeme ušetriť, ak konštrukciu pre vjazd zredukujeme na dva príjazdové pásy z betónových dlaždíc, pod ktorými urobíme 15 až 20 cm základ z hrubého štrku. Pri vjazde by malo byť upravené miesto na parkovanie auta, najlepšie aj s prístreškom alebo pergolou. Vstup na pozemok možno vyriešiť chodníkom, pričom konštrukcia je rovnaká ako pri ostatných chodníčkoch spájajúcich záhradné prvky.
Vymedzenie hranice pozemku
Pozemok rekreačnej záhrady je účelné vymedziť po hranici a pohľadovo oddeliť po celom obvode alebo jeho určitej časti od okolia. Pevné vymedzenie chráni záhradný pozemok pred vstupom nepovolaných osôb, ale aj trvalo označuje jeho hranicu a podľa druhu poskytuje aj určitú ochranu pred nevítanými pohľadmi. Najlepším prostriedkom pre trvalú a dostatočnú ochranu rekreačnej záhrady je oplotenie. Technický plot (drôtený, murovaný i kombinovaný) však nie je neprekonateľnou prekážkou, tú vytvára iba dostatočne hustý živý plot, ktorý v priaznivých podmienkach a pri odbornej údržbe vytvorí nepreniknuteľné ohradenie záhradného priestoru aj s efektom nepriehľadnosti.
Nevýhodou živého plota je, že trvá určitý čas, kým dorastie dostatočne vysoko a primerane zhustne. Preto je vhodné kombinovať ho s lacnejším technickým oplotením – drôteným plotom. Oplotenie má poskytnúť aj určitú ochranu pred nevítanými pohľadmi, ale na niektorých miestach je vhodné pohľadovú bariéru prerušiť kvôli výhľadom zo záhrady do okolia. V niektorých prípadoch (oplotenie pod svahom) žiadna výška živého plota nie je dostatočná, preto je vhodné najmä oddychové zákutia zacloniť aj skupinovou výsadbou ihličnanov na vhodných miestach vo vnútri záhrady alebo vytvoriť kombináciu vegetácie a záveternej steny.
Úprava terénu
Základná úprava terénu je rozhodujúca pri svahovitých pozemkoch. Je ňou terasovanie, teda rozčlenenie svahovitej plochy na viacero úrovní pomocou výstavby ochranných a oporných múrov. Úprava pozemku terasovaním sa uplatní najmä pri svahoch s väčším sklonom, pri nedostatku priestoru alebo na svahoch (i s miernejším sklonom), ohrozených stekajúcou povrchovou vodou, ale aj vtedy, keď chceme plochu využívať na pestovanie kultúr, vyžadujúcich nezarastený povrch pôdy (zelenina, jahody, vinič, ovocné steny, kvetiny na rez), ktorý je pri silnejších zrážkach ohrozený splavením ornice. Oporné múry podoprú alebo zachytia svah, zmiernia jeho sklon a vytvoria niekoľko rovných terás (podľa dĺžky svahu).
Spôsob zabezpečenia svahovitého terénu ovplyvňuje sklon svahu, mechanické vlastnosti pôdy a geologické podložie (pri väčšine hlinito-piesočnatých a hlinitých pôd je prijateľný uhol sklonu svahu, ktorý nevyžaduje terasovanie, do 26°, pri pôdach ťažších ílovito-hlinitých a ílovitých možno pripustiť sklon do 12°, prípadne do 20°, lebo tento druh pôdneho pokryvu má sklony k skĺzavaniu vo vrstvách po spádnici). Stabilitu pôdneho pokryvu ovplyvňuje aj nasiakavosť pôdneho druhu vodou a celkové erózne vlastnosti pozemku. Rovinné pozemky vyžadujú spravidla tiež aspoň hrubú úpravu terénu so zahladením jám, odstránením kameňov, vyčistením od nevhodných kríkových náletov a buriny.
Viac informácií: Všetko o chatách a chalupách