Záhrada v zimnom období 2

Výsadbový plán

Na nezatienenej pôde sa vytvára prísušok, poškodzuje sa štruktúra, klesá obsah humusu a tým aj úrodnosť. Rýchlou náhradou porastov na voľných záhonoch môžu byť kultúry ako napr. reďkovka, reďkev, listový šalát, špenát. Snažíme sa aj o to, aby druhová skladba pestovaných plodín bola čo najpestrejšia. Zameriame sa na tie druhy, ktoré potrebujeme v malých množstvách počas celej sezóny – napríklad listovú alebo vňaťovú zeleninu. Pestovateľský plán nám súčasne poslúži aj ako pomôcka pri nákupe osív a sadív.

45847

Striedanie plodín v zeleninovej
záhrade

V podstate ide o to, aby sme si zvolili určité poradie, v ktorom na jednom záhone počas niekoľkých rokov vystriedajme určité plodiny, resp. pestovateľské skupiny rastlín (napr. strukoviny, hlúboviny, koreňová zelenina).
{R1}

Nároky na živiny

Jedným z hlavných dôvodov dodržiavania správneho osevného postupu je skutočnosť, že rozličné druhy zeleniny majú rozdielne nároky na hlavné živiny. Rastliny s relatívne veľkou listovou plochou spotrebujú oveľa viac dusíka než ostatné, kým koreňové zeleniny vyžadujú značné množstvo fosforu. Strukoviny majú oproti všetkým ostatným druhom zeleniny veľmi dobrú vlastnosť, že sa na ich koreňovej sústave vytvárajú maličké hľúzky, ktoré na prvý pohľad vyzerajú ako nádorčeky. Tieto koreňové hľúzky sú však v skutočnosti veľmi užitočné – žijú v nich kolónie baktérií, ktoré sú schopné pútať vzdušný dusík z pôdy a premieňať ho na dusičnany. Tento prírodný dusík potom môžu ľahšie a lepšie využiť ďalšie následné plodiny.

Šírenie škodcov

Ďalší dôvod, ktorý podporuje systém striedania plodín, súvisí so zabránením rozširovania rozličných škodcov a hubových chorôb, ktoré obvykle inklinujú ku konkrétnemu rastlinnému druhu. Takmer všetok škodlivý hmyz a huby napádajúce zeleninu obvykle prezimujú v pôde. V nej škodcovia prežijú aj tuhé mrazy a na jar sa potom z nich vyvinie nová generácia.

Hnojenie

Posledný dôvod, ktorý je pre striedanie plodín rozhodujúci, súvisí s nárokmi jednotlivých skupín na živiny, a teda na hnojenie. Napríklad koreňová zelenina vytvára v čerstvo vyhnojenej pôde neforemné korene, ale dobre sa jej darí v pôde, ktorú sme vyhnojili pod predplodinu. Najlepšou predplodinou pre koreňovú zeleninu budú teda hlúboviny.

Trojročný plán striedania plodín

Pre normálnu úžitkovú záhradu je najjednoduchší, ale aj najúčelnejší plán striedania plodín v trojročnom rytme. Najskôr zeleniny rozdelíme do troch skupín :
1) Hlúboviny – napr. brokolica, kapusta, karfiol, kel, kel ružičkový, kaleráb
2) Koreňová zelenina – napr. mrkva, petržlen, paštrnák, červená repa, zemiaky a cibuľa
3) Strukoviny – napr. hrach, fazuľa, bôb
4) Všetky ostatné neuvedené druhy zeleniny, ako je pór, hlávkový šalát, kukurica a ďalšie, ktoré môžeme pestovať všade, kde pre ne práve zostalo voľné miesto.

Vzájomné pôsobenie rastlín

V pestovateľskej praxi je dávno známe, že niektoré rastliny na seba priaznivo vplývajú, iné zas naopak, brzdia rast a rozvoj svojich susedov. Preto je dôležité poznať vhodné a nevhodné kombinácie pestovaných kultúr na základe poznatkov vzájomnej alelopatie rastlín.

1. Znášanlivé druhy:

Hlúboviny – fazuľa, hlúboviny – rajčiaky, hlúboviny – zeler, hlúboviny – hrach, hlúboviny – fazuľa, zemiaky – hrach, šalát – reďkev, šalát – uhorky, šalát – fazuľa, šalát – cvikla, rajčiaky – zeler, rajčiaky – kríčková fazuľa, rajčiaky – cibuľa, rajčiaky – petržlen.

2. Neznášanlivé druhy:

Zemiaky – cibuľa, fazuľa – cibuľa, hlúboviny – cibuľa, mrkva – rajčiaky, petržlen – hlávkový šalát.

Nastieľanie

Ak nechávame zeleninu na záhone, môžeme ju pred silnejšími mrazmi veľmi jednoducho ochraňovať nastieľaním. Okrem tepelno-izolačnej ochrany je nastieľanie, tzn. zakrývanie povrchu pôdy aj osvedčenou a účinnou metódou na zamedzenie prístupu svetla, a tak zabránenie rastu buriny.

V minulosti nebolo nastieľanie v záhradkách zvykom, teraz je však celkom bežnou záležitosťou, ktorá rieši niektoré pestovateľské problémy a okrem toho aj výrazne zlepšuje pôdu.

Niektoré nastieľacie materiály (slama, seno, maštaľný hnoj) nepôsobia veľmi dekoratívne, preto by sa mali využívať len v ovocnej alebo zeleninovej časti záhrady a nie na okrasných záhonoch.

Nastieľanie sa oplatí

Výhodou nastieľania je, že zemina pod nastieľacím materiálom zostáva vlhká, teplá a kyprá. Ušetríme si prácu – plenie, okopávanie a závlažovanie. Záhradkár však najčastejšie využíva dostupné nastieľacie materiály organického pôvodu, ako napr. maštaľný hnoj, slama, seno, kôra, piliny, tráva, lístie a pod. Piliny dokonca odpudzujú slimáky.

Maštaľný hnoj, kompost a lístie ako nastieľací materiál zlepšujú štruktúru pôdy a dodávajú jej živiny, ale nezabraňujú rastu buriny. Pomalou humifikáciou tohto materiálu sa zároveň zabezpečí postupné obohacovanie pôdy humusom. Slama je ideálnym nastieľacím materiálom medzi zeleninu s dlhšou dobou pestovania a drobné ovocie, hlavne jahody. Rozkladá sa pomaly.

Čerstvo pokosená tráva rozložená v dostatočnej hrúbke je účinným nastieľacím materiálom v boji proti burine. Keďže táto vrstva by mala mať aspoň 15 cm, má aj niektoré nevýhody. Takáto hrubá vrstva dostatočne neprepúšťa vzduch a pri rozkladnom procese bez prístupu vzduchu vzniká zapáchajúca hmota, ktorá pôsobí nepekným dojmom. Preto tenkú vrstvu pokosenej trávy využijeme na jar a začiatkom leta, keď pôda ešte nie je dostatočne zakrytá pestovanými rastlinami proti prílišnému vysychaniu pôdy alebo rozbahneniu pôdy za výdatných dažďov.

Dekoratívne nastieľanie

Najpôsobivejším nastieľacím materiálom na okrasné záhony je drvená kôra. Na potlačenie jednoročných, ale aj mnohých viacročných burín stačí vrstva kôry asi 7 cm. Nevýhodou kôry ako nastieľacieho materiálu je jej vysoká cena. Výhodou je zasa to, že vydrží aj niekoľko rokov. Bolo by výhodnejšie zadovážiť si stroj na drvenie kôry, ktorým by sme si nastieľací materiál mohli pripraviť sami. Veľmi účinným materiálom na odstránenie viacročnej buriny je aj čierna fólia alebo čierna netkaná textília.