Ako si do záhrady vybrať tie najkrajšie dreviny
Jar je jednou z hlavných sezón výsadby listnatých drevín. Ich ponuka je v tomto období najširšia a dostatok vlahy i optimálna teplota sú zárukou toho, že sa rýchlo ujmú. Ešte predtým si ale dajte záležať na výbere vhodných druhov.
Rozkvitnutí otužilci
Zima je na kvitnúce rastliny skúpa a nájsť počas nej v záhrade kvety je vždy príjemným prekvapením. Koncom zimy a začiatkom jari sa ale v záhradníctvach môžete stretnúť s ponukou krov, ktoré rozkvitajú práve v zimnom, resp. predjarnom období. Takéto kry záhradu zaujímavo spestria, rozhodne ju však nimi neprepĺňajte. K najkrajším druhom patrí hamamel (Hamamelis mollis), voňavá kalina (Viburnum fragrans), jazmín (Jasminum nudiflorum) so žiarivo žltými kvetmi a efektnými zelenými konármi, ale aj zimovec alebo takmer na jar kvitnúci lieskovníček. Umiestnite ich na dobre viditeľné slnečné a dostatočne chránené miesto, do skupinky so vždyzelenými krami alebo pred ihličnany s tmavozeleným ihličím, napríklad k tisu.{R1}
Svieža jar
Už na jar môžu v záhrade zažiariť pekne kvitnúce kry, ktoré sa vyznačujú aj sýtymi farbami a neraz i intenzívnou vôňou. Milovníci vôní by určite nemali zabudnúť na pajazmín (Philadelphus coronarius) a najmä orgován (Syringa vulgaris) – v ponuke nájdete čoraz širšiu ponuku farieb kvetov. Typickým poslom jari je zlatovka (Forsythia intermedia), ktorá dorastá do výšky a šírky až 3 m, v ponuke sú ale aj kompaktnejšie kultivary, napríklad ’Week-End‘. K pekným drevinám patria aj okrasné ríbezle (Ribes sanguineum), trojpuk (Deutzia scabra), kalina (Viburnum opulus ’Roseum‘), kéria (Kerria japonica) alebo dulovec (Chaenomeles japonica), ktorý je vhodný do moderných mestských záhrad a záhrad v ázijskom štýle. K pestovateľsky nenáročným krom patrí aj tavoľník japonský, okrasná mandľa alebo tradičná vajgélia.
Pri výbere drevín do záhrady nezabúdajte na ruže, ktoré ponúkajú naozaj obrovské možnosti.
Dôraz na výsadbu
Dreviny sa sadia na jar alebo na jeseň – v tomto období sa rýchlejšie zakorenia a budú bezproblémovo pokračovať v raste. Keďže sa predávajú zakorenené v kontajneroch, dajú sa vysádzať prakticky celoročne (s výnimkou mrazivých dní), výsadba v sparnom suchom lete ale môže byť riziková a rastlina sa ani pri výdatnej zálievke nemusí ujať. Na výsadbu opadavých listnáčov je vhodná jeseň (pôda je vyhriata a vlhká), prípadne jar, vždyzelené dreviny vysádzajte na jar, prípadne koncom leta, resp. začiatkom jesene, aby sa do prvých mrazov stihli zakoreniť. Dreviny vždy saďte len s kvalitným a pevným koreňovým balom.
Opadavé listnáče môžete na úplnom začiatku vegetácie vysádzať aj bez neho (ujmú sa ale pomalšie). Vysádzajte ich vždy do hĺbky, v akej bola drevina v črepníku, prípadne len mierne hlbšie. Bal zasypte kvalitným substrátom, nikdy nie zeminou z výkopu.
Pravidlá rezu
Aby boli dreviny husto olistené a bohato kvitli, je okrem prihnojovania a preventívnych kontrol dôležitý najmä rez. Hoci je pre väčšinu drevín nevyhnutný, nájdu sa aj také, ktoré ho nevyžadujú (hamamel, magnólia, japonské javory, štedrec). Ak sa zanedbá, drevina nikdy nebude pôsobiť dobre, bude náchylnejšia na ochorenia aj škodcov.
Pravidelný rez vyžadujú tvarované živé ploty a kvitnúce kry. Na jar kvitnúce druhy sa strihajú až po odkvitnutí (odstraňujú sa najstaršie výhonky a tie, ktoré niesli kvety), v lete kvitnúce druhy zase v predjarí (skracujú sa všetky minuloročné výhonky niekoľko centimetrov nad pôdou, pri budleji treba ponechať bázu vyššiu). Pravidelne treba upravovať aj korunky kompaktnejších stromov. Dreviny, ktoré majú daný určitý rastový tvar, napríklad stĺpovité dreviny, okrasné jablone, okrasné čerešne a rododendrony, sa nestrihajú.
Po výsadbe dreviny pravidelne zavlažujte a ich okolie namulčujte drvenou kôrou. Časté presádzanie nie je žiaduce.
Neprehliadnuteľné solitéry
Túžbou mnohých ľudí je mať aj v malej záhrade strom. V súčasnosti sa určite dá nájsť riešenie, ktoré zohľadňuje priestorové možnosti každej z nich. Do menších záhrad sú vhodné druhy so štíhlym vzrastom, napríklad štedrec, alebo s kompaktnou guľovitou korunkou, akými sú katalpy (Catalpa bignonioides ’Nana‘), japonské vŕby (Salix integra ’Hakuro Nishiki‘), agáty (Robinia pseudoacacia ‘Umbraculifera‘) alebo duby (Quercus palustris ’Green Dwarf‘). Vo väčších záhradách možno vysadiť aj viacero stromov – môžu byť situované na okraji pozemku (v adekvátnej vzdialenosti od plota) alebo na trávnatej ploche.
Pri výbere konkrétneho druhu zvážte štýl záhrady, no najmä jej svetelné a pôdne podmienky. Do veľkých záhrad sú vhodné okrasné čerešne, okrasné jablone a magnólie, z okrasných listom javory, platany, ľaliovníky, duby alebo brezy.
Leto s nádychom exotiky
Klimatické zmeny, ktoré so sebou prinášajú horúce letá a mierne zimy, umožňujú aj v našich teplejších oblastiach pestovať exotické dreviny (často pôvodom zo Stredomoria), čo doposiaľ nebolo možné. Ich výsadba je ale na zváženie, keďže tu nemusia pôsobiť prirodzene a ich životnosť môže byť v dôsledku nesprávneho zazimovania alebo tuhej zimy krátka. Takéto teplomilné dreviny sú vhodné skôr do mestského prostredia a záhrad skúsených pestovateľov. Ich nevýhodou je často vyššia cena, prednosťou ale jedinečnosť a originalita. Príkladom takejto dreviny je albízia (Albizia julibrissin), prezývaná aj perzská akácia. Nádhernými kvetmi na jar vyniká aj judášovec alebo chitalpa, zaujímavá je aj veľkokvetá vždyzelená magnólia.
Živé umenie
V poslednom období získali popularitu rôzne tvarované dreviny, ktoré môžete nájsť aj medzi listnáčmi. Zadovážiť si môžete hotové formy, napríklad aj v tvare zvierat. Takéto dreviny sa pestujú vysadené vo vegetačných nádobách alebo sa vysádzajú voľne do záhrady. Sú vhodné predovšetkým do moderného mestského prostredia, no prekvapivo dobre vyzerajú aj vo vidieckych záhradách. Takúto drevinu si pri troche trpezlivosti môžete vytvarovať aj svojpomocne. Na tvarovanie je vhodný vždyzelený krušpán (Buxus sempervirens). Jeho nevýhodou je ale pomalší rast a vyššie riziko napadnutia vijačkou krušpánovou. Tvarovať môžete aj cezmína alebo hlohyňu, z opadavých listnáčov je vhodný bohato olistený a nenáročný vtáčí zob (čím viac sa strihá, tým viac sa zahusťuje).
Ohňostroj farieb
Pri výbere drevín do záhrady sa vyplatí myslieť aj na tie, ktorých lístie sa na jeseň atraktívne sfarbuje, prípadne ktoré v tomto období zdobia farebné plody. Takéto dreviny si zvyčajne vyžadujú nielen dostatok miesta, aby naozaj vynikli, ale najmä plné slnko (niektoré znesú aj polotieň) a výživnú pôdu. V mestskej záhrade môžete siahnuť po niektorom kultivare javora dlaňovitolistého (Acer palmatum). Vyžaduje kvalitnú, mierne vlhkú kyslejšiu pôdu, pričom najkrajšie sa rozrastie na miestach s vyššou vzdušnou vlhkosťou, napríklad pri jazierkach. Vhodné sú aj menej náročné dlhoveké dráče (Berberis), bršleny (Euonymus alatus), ale aj muchovník alebo škumpa, z vyšších drevín a stromov ambrovníky, ginko alebo parócia. Pekným jesenným sfarbením listov sa vyznačuje aj na jar kvitnúca magnólia.
Atraktívne spestrenie prinášajú do záhrady aj dreviny s farebnou alebo inak zaujímavou kôrou.
Dreviny ohlasujúce jeseň
Dreviny, ktoré kvitnú na konci leta, sú čoraz obľúbenejšie. Do záhrad vnášajú farebnosť aj príjemnú vôňu (mnohé majú schopnosť prilákať motýle). Patrí k nim aj budleja (Buddleia davidii), ktorá by nemala chýbať v žiadnej slnečnej záhrade – vynikne najmä v kombinácii s v lete kvitnúcimi trvalkami. Vďačný je aj tavoľník (Spiraea bumalda), najmä kultivar ’Anthony Waterer‘ s bordovými súkvetiami alebo ibištek (Hibiscus syriacus), napríklad jeho plnokveté formy. Nenáročný dlhoveký nátržník (Potentila fruticosa) je zase ideálny do predzáhradiek a svahy môžete nechať porásť pôdopokryvným ľubovníkom (Hypericum calycinum). Peknými modrými kvetmi a striebristým olistením upúta perovskia alebo bradavec. Zabúdať netreba ani na obľúbenú levanduľu, ktorou môžete netradične olemovať záhony.
Na ohraničenie pozemku
Listnaté kry možno vo forme živých plotov použiť aj na ohraničenie alebo predelenie pozemku. Jar je ideálna na ich zakladanie. V prírodnom type záhrad a na vidieku sa uplatnia skôr voľne rastúce živé ploty (zložené z rozmanitých výškovo zhodných kvitnúcich krov), v modernej mestskej záhrade sú pôsobivejšie tie tvarované, ktoré sú ale náročnejšie na čas a údržbu. V kategórii opadavých krov môžete zvoliť klasiku v podobe vtáčieho zobu (Ligustrum vulgare) alebo menej využívaného hrabu (Carpinus betulus), prípadne dráča (Berberis thunbergii). Pekný môže byť aj buk. Zo vždyzelených listnáčov je zaujímavý pomalšie rastúci krušpán (Buxus sempervirens) alebo vavrínovec (Prunus laurocerassus). Na predelenie pozemku môžete použiť aj popínavé dreviny, ktoré pomerne rýchlo obrastú nainštalované treláže.
TEXT A FOTO: DANIEL KOŠŤÁL
ZDROJ: časopis Môj dom 3/2016