Čo ste sa pýtali nášho záhradného špecialistu? Vyberáme z júnovej poradne
Potrebujete sa poradiť o vašej okrasnej záhrade či výbere záhradnej techniky? Napíšte nám aj vy na zahrada@jaga.sk.
{R1}
Krajšie kvety GLADIOL
Zbožňujem gladioly, nikdy sa mi ale nepodarilo dopestovať také krásne kvety, aké sú v predaji počas leta na trhoviskách či v kvetinárstvach. Úspešne pestujem mnohé trvalky a letničky, neviem ale, či niekde v prípade gladiol nerobím chybu. V čom spočíva tajomstvo ich úspešného pestovania?
(R. K., Košice)
Aby gladioly pekne kvitli, je nevyhnutné zohľadniť celý komplex faktorov. Niekedy stačí zanedbať jeden a celá snaha sa zmarí. Gladiolám prospieva hlinitopiesočnatá pôda, nedarí sa im v podmáčanej alebo kamenistej. Potrebujú slnečné miesto v závetrí – nikdy by sa ale nemali na jednom mieste pestovať viac ako tri roky. Predpokladom úspechu je aj to, aby bola pôda v čase výsadby (v druhej polovici apríla) zohriata na aspoň 10 °C. Asi dva týždne pred výsadbou gladiol sa odporúča zapracovať do pôdy aj dusíkaté vápno, ktoré čiastočne zabráni rozvoju hubových chorôb a pôsobeniu škodcov. Hľuzy gladiol sa vysádzajú do hĺbky aspoň 10 cm, v suchších oblastiach pokojne aj hlbšie (vzájomná vzdialenosť v priemere hľuzy). Po vysadení je dôležité miesto výsadby zavlažovať, postupne treba do zálievky pridávať aj výživu. Gladioly sú totiž mimoriadne náročné na prísun živín, od čoho závisí aj kvalita kvetov. Pri ich pestovaní myslite aj na pevnú oporu, inak sa budú súkvetia lámať a nepekne ohýbať.
Delenie TRVALIEK
V záhrade pri chalupe máme vysadených niekoľko trvaliek. Od ich vysadenia už ubehlo veľa rokov a niektoré sú menej atraktívne, menej kvitnú a sú riedko olistené. Čo máme robiť, aby sme im opäť navrátili pôvodnú krásu? Je potrebné ich vymeniť alebo postačí zaobstarať si kvalitné hnojivo?
(M. K., Bratislava)
Kvalitné hnojivo na kvitnúce trvalky si určite zaobstarajte, jeho aplikáciu by som ale ešte trochu odložil. Najskôr vykonajte revíziu – zvážte, ktoré rastliny kvitnú najmenej, prezrite vyrastajúce trsy, a ak sú ich stredy holé a vyschnuté, nie je čo odkladať. Ak trvalky menej kvitnú, spravidla ich stačí zmladiť alebo presadiť. Druhy kvitnúce v lete a na jeseň sa presádzajú skoro na jar a naopak, druhy kvitnúce na jar sa presádzajú buď po odkvitnutí, alebo na jeseň. Postup je jednoduchý – v dňoch, keď je zamračené a vlhko, ostrým rýľom vykopte celé trsy, rýľom alebo ostrým nožom ich rozdeľte na niekoľko častí a tie najkrajšie vysaďte (ostatné podarujte alebo skompostujte). Nové rastliny je potrebné po výsadbe zavlažovať, až kým sa zakorenia. Prihnojiť ich môžete asi mesiac po rozsadení (vždy radšej neskôr ako skôr). Rozdelené trvalky viditeľne ožijú a budú opäť krásne kvitnúť. V tomto období si môžete trvalkový záhon spestriť aj novými druhmi, prípadne ho doplniť ružami alebo niektorými v lete kvitnúcimi krami.
Pestovanie DURMANU
Počas leta zdobí jednu z predzáhradiek na ulici, kde bývam, nádherne rozkvitnutý durman. Keď som si ho zadovážila, kvitol oveľa menej. Ako ho treba pestovať?
(A. M., Stupava)
Durman potrebuje dostatočne veľkú nádobu a substrát s pH viac ako 6. Ak je v ňom aj vyšší obsah vápnika (docielite to pridaním dolomitického vápenca hneď pri výsadbe), rastlina kvitne bohatšie. Zároveň si vyžaduje vyšší prísun živín, teda prihnojovanie. Už pri výsadbe môžete do substrátu zakomponovať dlhodobo pôsobiace hnojivo alebo ho môžete intenzívne prihnojovať počas celej sezóny. Dokonca aj počas kvitnutia v lete je dobré rastline zabezpečiť doplnkový prísun vápnika (do hnojivovej zálievky pridajte raz či dvakrát dolomitický vápenec). Durmanu doprajte aj dostatok (ideálne tvrdej) vody. Medzi každým ďalším zaliatím však musí substrát mierne preschnúť. Rastlinu umiestnite na slnečné miesto alebo do svetlého polotieňa a každoročne na jar ju presaďte (úplne vymeňte substrát).
OSTROVČEK s drevinami
V strede trávnika by som rada vybudovala ostrovček, okolo ktorého sa bude dať z oboch strán prejsť. Mal by slúžiť na čiastočné blokovanie pohľadov z ulice (máme dlhý a úzky pozemok). Keďže bývame na severnom Slovensku, základ môžu tvoriť ihličnany aj listnáče. V zadnej časti záhrady máme aj ovocný sad. Ide o slnečné miesto s rozmermi asi 7 × 7 m. Prosím o radu, aký tvar by mal ostrovček mať, aké dreviny zvoliť a čo vysadiť pomedzi ne?
(Ľubomíra P., Zbyňov)
Záhon môže mať pravidelný aj nepravidelný tvar. Keďže ide pravdepodobne o staršiu záhradu na vidieku, zvolil by som ten nepravidelný (teda nie napríklad kruh). Základom kompozície by mali byť vyššie, stredne vysoké i nižšie dreviny, farebne aj tvarovo rozmanité, aby išlo o vizuálne zaujímavý a nielen účelný celok. Do pozadia ostrovčeka by som situoval kužeľovitý smrek pichľavý (Picea pungens ’Glauca‘). Je dominantný a púta striebristým vyfarbením, ale treba počítať s tým, že v dospelosti narastie do výšky 25 až 30 m a môže mať šírku 3 až 4 m. Ďalšou drevinou na ostrovčeku môže byť tuja so svetlozelenými konárikmi (Thuja occidentalis ’Smaragd‘), ktorú je dobré v dostatočnej vzdialenosti umiestniť pred smrek. Má tiež zaujímavý tvar, ale je len 3 až 5 m vysoká a nie príliš široká. Zaujímavú hru farieb vnesie do kompozície cypruštek (Chamaecyparis pisifera ’Filifera Aurea‘). Ide o široký kužeľovitý ihličnan s nitkovitými zlatožltými konármi. Dorastá do výšky 4 m a šírky asi 2 m. Z ostatných ihličnanov je vhodný aj tis (Taxus baccata ’Fastigiata‘), ktorý spolu s cypruštekom umiestnite pred smrek. Do úplného popredia záhona by som zakomponoval ešte borovicu kosodrevinu (Pinus mugo ’Mops‘). Ide o pomaly rastúci, husto rozkonárený ihličnan, čo zaujme atraktívnou guľovitou formou. Použiť môžete aj iný druh borovice (skôr nižšie formy), napríklad borovicu himalájsku (Pinus wallichiana ’Nana‘). Do stredu pred tento ihličnan a pred tis by som zvolil previsnutý kultivar smrekovca opadavého (Larix decidua ’Pendula‘), ten na jeseň zaujme zlatožltým olistením a v zime celkovým habitusom, prípadne listnatý svíb (Cornus alba ’Sibirica‘) – v zime má krvavočervené konáre, ktoré budú pekne kontrastovať s ihličnanmi. Okrem toho sem môžete vysadiť nižší dráč (Berberis thunbergii ’Atropurpurea‘) alebo krušpán (Buxus semperirens), ktoré sa dajú zaujímavo tvarovať. Na voľné miesta po okrajoch je ešte možné vysadiť nízke vždyzelené dreviny, napríklad bršlen (Euonymus forutenei ’Emerald Gaiety’), prípadne nižšiu borievku (Juniperus communis ’Depresa Aurea’). Netreba zabúdať, že všetky dreviny musia mať okolo seba dostatočný priestor na nerušený rast.
Farebný KOBERČEK
Nedávno som videla prekrásne rozkvitnutý kvetinový múrik, v ktorom dominovala bohato kvitnúca kobercová skalnička s fialovými kvetmi. Skalku nemám, no zvažujem vytvorenie štrkového záhona v predzáhradke. Páčilo by sa mi, ak by táto rastlina pokryla plochu okolo levandule. Bolo by to možné?
(Z. G., Pezinok)
Určite áno. Pravdepodobne ide o taričku (Aubrieta deltoidea), obľúbenú a pestovateľsky nenáročnú skalničku, respektíve plazivú trvalku, ktorá na jar každoročne bohato kvitne tak, že nevidno lístky. Najkrajšie kvitne na slnečných miestach, ideálne s hlinitopiesočnatou pôdou. Jej prednosťou však je, že pekne kvitne aj v menej vhodnej pôde – na štrkových záhonoch či v škárach kvetinových múrikov, teda tam, kde je sucho a úpal. Aby ste docielili jej každoročné bohaté kvitnutie, hneď po odkvitnutí taričku radikálne zrežte, odstráňte odumreté zvyšky kvetov a listy a mierne ju prihnojte viaczložkovým hnojivom určeným na trvalky (skalničky). Počas celej jari a v lete z nej budete mať pekný zelený koberček a v ďalšom roku vám opäť bohato rozkvitne. V prípade, že sú rastliny nevzhľadné alebo ich stred vysychá, je potrebné rozdeliť ich a vysadiť na nové miesto. Taričku si môžete s koreňovým balom vysadiť aj v tomto období.
Miniatúrne RUŽE
Veľmi sa mi páčia miniatúrne ruže, dokonca mám doma niekoľko druhov, no málo kvitnú. Ako sa mám o ne správne postarať?
(L. N., Bratislava)
Miniatúrne ruže nie sú pestovateľsky veľmi náročné. Ich výhodou je kompaktný tvar. Obvykle sú husto olistené s peknými kvetmi, ktoré môžu byť rôzne veľké – od úplne maličkých až po veľké, pričom práve veľkokveté druhy sú v poslednom čase najžiadanejšie. Miniatúrnym ružiam sa dobre darí na balkóne aj terase, dokonca aj v kvetinovom záhone (niekde v popredí). Mali by mať kyprý výživný substrát (použiť môžete ten špeciálne namiešaný na ruže). Uprednostňujú slnečné a teplé miesta, najhoršie kvitnú v tieni. Pôda pod nimi by mala byť stále mierne vlhká a takisto je potrebné tieto rastliny raz za dva týždne prihnojiť špeciálnym hnojivom na ruže. Z kríkov je nevyhnutné pravidelne odstraňovať suché a žlté listy, čo je zároveň výbornou prevenciou pred hubovými ochoreniami. Po odkvitnutí je dobré rastliny radikálnejšie zrezať.
KVITNÚCE KRY na terasu
Aké nízke v lete kvitnúce kry by bolo vhodné vysadiť pri terase? Rada by som si miesto v jej okolí spríjemnila niečím dlhšie kvitnúcim, napríklad aj drevinou, ktorá má voňavé kvety. S čím ďalším ich môžeme skombinovať?
(M. J., Malacky)
Na slnečnom mieste s výživnou pôdou dobre porastie bradavec (Caryopteris clandonesis), nátržník (Potentilla fruticosa), tavoľník (Spiraea japonica), levanduľa (Lavandula angustifolia) a veľmi pekný je aj ľubovník (Hypericum calycinum), prípadne niektorá z nižších ruží. Okrem týchto krov tu môžu pekne pôsobiť aj niektoré letničky, napríklad nocovka (Mirabilis jalapa), ktorá rozkvitá večer a v noci, pričom nádherne vonia. Vysadiť si ju môžete na záhony k terase alebo do nádob. Vhodné sú aj nižšie či stredne vysoké georgíny, ktoré zároveň terasu jemne opticky oddelia od okolia. O príjemnú arómu sa postarajú aj šalvie, pamajorán, santolína či kocúrnik. Netreba zabúdať, že každá z vysadených rastlín by mala mať okolo seba dostatok priestoru.