08. 02. 2006
Zdieľať

V záhradníckej praxi sa šľachtitelia dlhodobo zaoberajú vytváraním (šľachtením) veľkostne, tvarovo i farebne odlišných kultivarov – odrôd a foriem drevín –, aby nimi mohli napĺňať umelecké predstavy riešenia exteriérového priestoru. Vyšľachtené tvary drevín sú veľmi rozmanité – od úzko štíhlych po guľovité, od rozložitých po previsnuté.

Prirodzené tvary

Tvar dreviny tvorí jej biologická hmota v priestore. Jej vyjadrením je vonkajší obrys, daný vzájomným pomerom výšky, šírky a prierezu. Prirodzený základný tvar vychádza z postavenia kmeňa a jeho priebehu drevinou, spôsobu rozkonárovania vetiev a vetvičiek a celkového rozrastania. Stromy i kríky, ihličnany i listnáče si už v prvých rokoch po vzídení zo semena vytvárajú vlastný tvar, ktorý do dospelosti hlavne mohutnie, ale mení sa len málo. Prirodzený celkový tvar, ktorý si drevina po celý život udržiava, je druhovo charakteristický. Ihličnaté stromy sú typické svojím kužeľovitým tvarom a kompaktným rastom najmä v mladosti. Kompaktnosť mladého veku si zachovávajú skoro všetky druhy, ak sú v solitérnom postavení, i v dospelosti, okrem borovíc, ktoré rozvoľňujú rozkonárovanie a potom sú charakteristické malebnosťou koruny. Ihličnaté kríky majú prirodzený tvar buď kužeľovitý, alebo sú poliehavé či plazivé a vytvárajú hustý rozrastajúci sa porast (kosodrevina).

Listnaté stromy sú typické korunou na vyššom alebo nižšom holom kmeni. Samotná koruna môže mať prirodzený tvar vajcovitý, valcovitý, v hornej časti zaoblený, okrúhly, rozložitý. Listnaté a vždyzelené kríky sa rozrastajú viacerými kmeňmi priamo zo zeme a vytvárajú korunu bez hlavného kmeňa. Tá môže mať vázovitý tvar, okrúhly, s viac či menej preklonenými vetvičkami. Mnohé druhy listnatých i vždyzelených kríkov sa vyznačujú poliehavým rastom.

Tvarové kultivary


Tvary drevín

44146

V priebehu stáročí boli vyšľachtené či vypestované tvary stromov a kríkov – kultivary –, ktoré sa výrazne líšia od prirodzeného tvaru a habitu základného druhu. Svojím kontrastným tvarom priťahujú pozornosť v kompozícii, preto ich používame ako dominanty vo výsadbách, a to buď jednotlivo, alebo v malej skupinke (rovnakých) jedincov.

Stĺpovité tvary – úzko i široko pyramidálne – sú prirodzené pre väčšinu ihličnanov, no veľmi zvláštne pri listnatých stromoch a vždyzelených kríkoch. Skupina kultivarov je charakteristická tým, že jedince majú konáre vystupujúce šikmo nahor, menší priemer koruny a zaberajú menej miesta než pôvodný druh. Označujú sa latinskými názvami ´Pyramidalis´ a ´Fastigiata´. Najpoužívanejšie v záhradných výsadbách sú borievka (Juniperus communis ´Stricta´), cypruštek (Chamaecyparis lawsoniana ´Alumii´), smrek (Picea abies ´Columnaris´), breza (Betula verrucosa ´Fastigiata´), cezmína (Ilex aquifolium ´Fastigiata´), hrab (Carpinus betulus ´Fastigiata´).


Tvary drevín

Tip: Záhradný nábytok od výmyslu sveta

44145

Previsnuté tvary stromov majú mäkké formy s vodopádom vetvičiek často siahajúcim až na zem. Tvar previsnutej dreviny je horizontálny, rozprestretý do šírky, koruna zaoblená, bez výraznej špičky. Svojou prítomnosťou zvýrazňuje vertikálne línie budov a kontrastuje s horizontálnymi líniami vodnej hladiny, plochou trávnika či nízkych plazivých výsadieb. Označené bývajú názvom ´Pendula´. Najčastejšie sa v záhradách používajú cypruštek (Chamaecyparis nootkatensis ´Pendula´), sivomodrý previsnutý céder (Cedrus atlantica ´Glauca Pendula´), kultivar smreka obyčajného (Picea abies ´Inversa´), z listnatých breza (Betula verrucosa ´Youngii´), vŕba (Salix alba ´Tristis´, Salix caprea ´Pendula´), sakura (Prunus subhirtella ´Pendula´).

Guľovitý tvar korunky sa vyskytuje iba pri listnáčoch, v prípade ihličnanov sú guľovité tvary spojené s kompaktným vzhľadom celej dreviny, najmä pri menších a miniatúrnych kultivaroch. Označujú sa ´Globossa´ alebo ´Compacta´. Ihličnany sa používajú do skaliek alebo kombinovaných skupín na pozorovanie zblízka. Obľúbené sú najmä nízke kultivary jedlí (Abies concolor ´Compacta´, Abies balsamea ´Nana´), smreka (Picea abies ´Glauca Globosa´) a borovice horskej (Pinus mugo ´Gnom´, ´Mops´) aj tuje západnej (Thuja occidentalis ´Danica´, ´Globosa´) a tisu obyčajného (Taxus baccata ´Compacta´). Zo vždyzelených vytvára úhľadnú zelenú pologuľu kultivar krušpánu (Buxus microphylla ´Green Pillow´).


Tvary drevín

44147

Listnaté stromy pôsobia svojou guľovitou korunkou dvihnutou do priestoru výrazne odlišne od ostatnej vegetácie, preto sa hodia do blízkosti budovy a vstupných priestorov predzáhradiek, kde sa uplatní ich menší vzrast. Používajú sa najmä kultivary agáta (Robinia pseudoacacia ´Umbraculifera´, ´Bessoniana´), javorov (Acer platanoides ´Globosum´, Acer campestre ´Nanun´), višní (Cerasus vulgaris ´Plena´, Cerasus fruticosa štepená na kmienku) alebo katalpy (Catalpa bignonioides ´Nana´).

Kultivary s pokrútenými vetvičkami

Kultivary s pokrútenými – padavými alebo trčiacimi – vetvami pôsobia veľmi zvláštne svojou odlišnosťou od ostatných drevín. Nachádzajú sa medzi ihličnanmi i listnáčmi. Známy hadí smrek je kultivar smreka obyčajného (Picea abies ´Virgata´) s hadovito rastúcimi, hrubými, málo rozvetvenými konármi, nepravidelne vyrastajúcimi z kmeňa rôznym smerom. Riedko rozkonárený je i kultivar ´Cranstonii´, ktorého vetvy sú pokryté hrubými ihlicami.

Niektoré kultivary listnatých drevín sa svojimi bizarne pokrútenými vetvičkami uplatnia najmä v bezlistom stave. Latinsky sú označené ´Tortuosa´ alebo ´Contorta´. Sú vhodné na pozorovanie zblízka alebo do solitérneho postavenia. Najčastejšie sa v záhradných úpravách používajú lieska (Corylus avellana ´Contorta´) alebo vŕba Matsudova (Salix matsudana ´Tortuosa´).

Strihanolisté kultivary

Okrem pôsobenia tvaru je na drevine významné aj olistenie, ktoré vytvára štruktúru povrchu a tým ovplyvňuje celkový vzhľad. Čím sú listy väčšie a celistvejšie, tým kompaktnejšie a ťažšie pôsobí koruna. Jemnejšie olistenie pôsobenie dreviny odľahčuje.


Tvary drevín

44144

Strihanolisté kultivary sa uplatňujú len pri listnatých drevinách a líšia sa od pôvodného druhu tým, že majú listy viac laločnaté než pôvodný druh. Laloky zasahujú do listovej čepele hlbšie alebo je ich viac. Dreviny preto pôsobia vzdušnejšie a ľahšie, zvlášť v spojení so svetlou farbou olistenia. Označujú sa ako ´Dissectum´ alebo ´Laciniata´. Najznámejšie a vhodné i do záhrad sú obľúbené kultivary japonských javorov (Acer palmatum ´Dissectum´, Acer palmatum ´Dissectum Ornatum´, Acer japonicum ´Aconitifolium´), ale aj breza (Betula verrucosa ´Dalecarlica´), karagana (Caragana arborescens ´Lorbergii´) a kultivary sumachov (Rhus typhina ´Disecta´, Rhus glabra ´Laciniata´).

Použitie tvarových kultivarov

Správne použitie dreviny odlišného tvaru od ostatnej výsadby musí vychádzať z jej kontrastného pôsobenia. Tvarový kultivar je vhodný najmä do solitérneho postavenia. Čím je tvar bizarnejší, tým dôležitejší je výber správneho miesta, ktorý sa odvíja od charakteru pozadia a ďalších susediacich prvkov. Kým stĺpovitých i guľovitých tvarov môžeme v záhrade zoskupiť i niekoľko, previsnuté tvary opakovanie neznesú, vhodné sú len ako solitéry.

Kategória: Zo života rastlín
Tagy: dreviny tvar tvarovanie záhrada zeleň
Zdieľať článok

Diskusia