Neuveriteľné, aké bizarnosti tvorí príroda! 7 netypických odrôd tekvíc, o ktorých ste zrejme netušili, že existujú

1. Hadová/fľašková tekvica (Lagenaria siceraria)

Tekvica Lagenaria pochádza z Afriky, odkiaľ sa postupne rozšírila do Ázie, Ameriky a neskôr i celého sveta. Predpokladá sa, že je jednou z prvých domestikovaných rastlín.

Má viacero kultivarov, z ktorých má každý viac ci menej netypický vzhľad. Napríklad kultivar ‘Dipper’ má zavalité telo a dlhé, úzke a rovné hrdlo, vďaka čomu pripomína naberačku. Odroda ‘Cobra ‘je jej podobná, no hrdlo má zahnuté a pri konci vypuklé, vďaka čomu pripomína vztýčenú kobru. Kultivary ‘Snake’ a ’Longissima’ sú zas extrémne dlhé a úzke ako had, dorásť môžu aj do dĺžky 1,5 metra.

Mladé plody fľaškovej tekvice sú jedlé a používajú sa v ázijskej kuchyni. Tie staršie slúžia skôr na dekoratívne alebo remeselné účely. Vďaka svojej tvrdej šupke sa z nich dajú vyrábať napríklad a predmety dennej spotreby, ako nádoby na vodu, kalabasy či dokonca hudobné nástroje.

Vďaka tvrdej šupke sa fľašková tekvica používa aj na výrovu hudobných nástrojov či naberačiek. Zdroj: iStock

2. Turbanová tekvica

Táto atypická zimná tekvica pochádza z Južnej Ameriky a už na prvý pohľad púta trocha excentrickým vzhľadom. Jej zadná časť je väčšia a výrazne sploštená. Vystupuje z nej o niečo menší, často pásikavý výrastok, vďaka čomu vyzerá, akoby sa spolu zrástli dva úplne rozdielne plody. Svojím tvarom pripomína turban, od čoho vznikol aj jej názov.

Jej mierne sladká chuť nie je taká výrazná ako pri iných druhoch, no napriek tomu sa používa na prípravu pečených jedál či polievok. Vďaka svoju pestrofarebnému a netypickému vzhľadu je viac než v kuchyni obľúbená ako dekorácia.

Turbanová tekvica pôsobí na prvý pohľad, akoby do seba vrástli dva rozličné druhy, Zdroj: iStock

3. Modrá tekvica ‚Blue Hubbard‘

Túto gigantickú tekvicu by ste v prírode len tak neprehliadli. Okrem toho, že jej plody majú netypické modrosivé sfarbenie, sú aj dosť robustné a niektoré dosahujú hmotnosť vyše 15 kilogramov. Pôvodom zo Severnej Ameriky, odroda ‘Blue Hubbard’ sa vyznačuje tvrdou a hrčovitou šupkou, na ktorú si treba vziať silný nôž, prípadne aj sekeru. Chráni však sladkú, maslovú dužinu, ktorá vďaka nej vydrží chutná po dlhý čas, čo ju robí skvelou odrodou na dlhé skladovanie. Ideálna je na pečenie a prípravu pyré.

K tekvici ‚Blue Hubbard‘ si treba vziať odolné a ostré nože, jej šupka je pomerne tvrdá. Zdroj: iStock

4. Modré Hokkaido

Tekvica Hokkaido je všeobecne obľúbená, nielen pre svoju chuť, ale aj príťažlivú farbu. Nič však nepovýši jesennú výzdobu tak, ako jej modrá verzia. Blue Kuri, teda modré hokkaido má podobné vlastnosti ako to to bežné.

Na rozdiel od sesterskej odrody sú však jej plody šedomodré so žltou dužinou vo vnútri a tvarom sú plochejšie ako u tradičného hokkaida. Ich veľkosť je taká „akurát“. Vyznačuje so sivomodrým sfarbením. To, čo na tejto odrode oceníte najviac, je jej príjemne sladká chuť. Vďaka svojmu sfarbeniu je pomerne odolná voči chorobám.

Sivomodré plody s hmotnosťou asi 1,5 kg sa vyznačujú kvalitnou dužinou a výbornou chuťou. Zdroj: iStock

5. Tekvica ‚Marina di Chioggia‘

Odroda ‚Marina di Chioggia‘ pochádza z Talianska z oblasti rybárskeho mesta Chioggia, po ktorom nesie aj názov. Už na prvý pohľad je okamžite rozpoznateľná podľa svojho hrboľatého, rebrovitého, tmavozeleného povrchu. Plody sú stredne veľké a dosahujú hmotnosť okolo 4 – 6 kilogramov.

Hoci zvonku nemusí vyzerať práve vábivo, jej sýtooranžové vnútro je sladké, lahodné a chuťovo pripomínajúce mrkvu. Talianski kuchári ju radi používajú na prípravu cestovín, rizota, gnocchi či do koláčov. Považuje sa za jednu z najchutnejších jedlých tekvíc a pri správnych podmienkach ju možno skladovať niekoľko mesiacov. Je obľúbená aj ako jesenná dekorácia.

Tekvica ‚Marina di Chioggia“ patrí medzi najchutnejšie. Zdroj: iStock

6. Tekvica ‚Galeux d’Eysines‘

Pri pohľade na francúzsku odrodu ‚Galeux d’Eysines‘ by ste pokojne mohli mať pocit, že trpí akousi kožnou chorobou. Jej charakteristickým znakom sú totiž výrastky ponášajúce sa na bradavice. Pokrývajú jej inak ružovkastú alebo oranžovú šupku a sú dôsledkom vysokého obsahu cukru. Zároveň platí, že čím viac bradavíc tekvica má, tým viac cukru obsahuje.

Plody majú sploštený tvar a žltooranžovú dužinu, ktorá je po tepelnej úprave jemná a hladká. Táto odroda pochádza z 19. storočia z oblasti Eysines pri Bordeaux vo Francúzsku a zaujme nielen svojim netradičným výzorom, ale aj vynikajúcou sladkou a jemnou dužinou, ktorá je ideálna na výrobu polievok, pyré či džemov.

Tekvice Kamo Kamo sa zbierajú často ako nedozreté ešte v lete a používajú sa miesto cukety Zdroj: iStock

7. Tekvica ‚Kamo Kamo‘

Novozélandská odroda ‚Kamo Kamo‘ (prípadne i ‚kumi kumi‘) je spätá s pôvodným obyvateľstvom ostrova Māori, ktoré jej dalo i meno vo vlastnom jazyku. Populárna je najmä ako dekoratívna tekvica, no je rovnako chutná ako iné druhy. Plody sú menšie, približne do 1 kilogramu, a charakterizuje ich výrazné pruhovanie aj sfarbenie od tmavozeleného po žlté. Pestuje sa ako letná tekvica s vlastnosťami podobnými cukete, no rovnako je možné nechať ju dozrieť a uskladniť na zimu. Na Novom Zélande je táto odroda neodmysliteľnou súčasťou tradičnej kuchyne.

Text: Michaela Pősová, Daniela Marcinová
Foto: iStock