Unikátny rodinný dom v Bratislave: Keď betón nepôsobí chladne

09.04.2018  |     

Príbeh tohto domu je príbehom o ceste za snom, o láske k architektúre, o ideáloch a najmä o húževnatosti, s ktorou sa majiteľ držal svojej vysnívanej predstavy. Je príbehom o človeku, ktorý bol pre krásu betónu ochotný stať sa zo dňa na deň stavebným technológom, výskumníkom aj stavbyvedúcim.

Na malej parcele museli dom ťahať viac do výšky. Zo štyroch podlaží však vnímate väčšinou len dve – suterén zapustený vo svahovitom teréne je pri pohľade od ulice skrytý za betónovým múrom, najvyššie podlažie je zas „neviditeľné“ vďaka odsadeniu za strešnou terasou.​

Veľkí fanúšikovia Japonska sú obaja manželia. Aj záhradu poňali rovnako štýlovo, čisto a jednoducho ako dom.

 

Z lásky k betónu

Maroš bol asi odjakživa fanúšik modernej architektúry. Jeho veľkou láskou bol najmä pohľadový betón a minimalistické stavby skvelého japonského architekta Tadaa Andóa. Na ceste do Japonska, kde na vlastnej koži zažil dokonalú betónovú architektúru, sa utvrdil v tom, že si takýto dom postaví. A svoju predstavu o ideálnom dome začal napĺňať hľadaním ideálneho pozemku – dva roky snoril po bratislavských kopcoch.

„V roku 2006 som sa prišiel pozrieť na parcelu so starým domom. Vyliezol som na strechu, a keď som uvidel ten výhľad, bolo mi jasné, že som našiel, čo som hľadal,“ spomína. Našiel aj mladého architekta, ktorého návrh ho nadchol, získal projekt a... a narazil na betónovú stenu.

Slovensko totiž nie je Japonsko a s realizáciou pohľadového betónu v takej kvalite, akú si Maroš predstavoval, tu nikto nemal skúsenosti. Navyše sa ukázalo, že hoci návrh domu výtvarne presne spĺňal jeho predstavy, v projekte však boli veci, ktoré sa nedali stavebne zrealizovať.

Projektu sa našťastie ujal Ing. Marián Krajči, ktorý je nielen skúsený odborník, ale aj veľký pedant. Postaral sa o nový technicky premyslený projekt, ktorý bol pri takejto stavbe mimoriadne dôležitý, a riešil aj všetky problémy, ktoré sa objavili počas výstavby. „Bez neho by sme boli nahratí,“ priznáva majiteľ.

„Príchod domov je pre mňa ako pohladenie duše. Vo vstupnom priestore je veľa betónu a tento materiál ma naozaj zasiahol. Ale môj pocit zrejme vyplýva aj z toho, že som si celú stavbu prežil. V roku 2006 som kúpil pozemok a v auguste 2015 sme sa sťahovali. Trvalo to takmer 10 rokov.“

Maroš, majiteľ

Z idealistu stavbyvedúci

Dva roky hľadal pozemok, dva roky si vyžiadal návrh domu a ďalší rok trvalo prepracovanie projektu. Začiatkom roku 2011 sa konečne začalo stavať. Ibaže pohľadový betón je hotová alchýmia a žiaden z technológov, ktorí sa na dome vystriedali, nevedeli poradiť, prečo vznikajú na betónových stenách rôzne defekty. Aby boli priznané betónové steny v dome také, aké si Maroš predstavoval, bolo teda potrebné vyladiť receptúru aj celý proces betonáže.

„Nie som stavbár, ale musel som sa do toho rýchlo vložiť,“ spomína. Výsledok totiž závisel nielen od typu cementu a jeho mletia, z akého lomu cement pochádza, od kameniva a pomeru ingrediencií, ale napríklad aj od vlhkosti vzduchu. 

Dôležitá bola tiež čistá miešačka, nové debnenie, olej, ktorým sa natiera debnenie... A to všetko bolo potrebné neustále kontrolovať. „Urobíte náročnú prípravu, venujete tomu týždne a nakoniec človek, ktorý má betón pri liatí do formy vibrovať, neurobí, čo treba a celé úsilie je zmarené,“ vysvetľuje.

Všetky oporné múry na pozemku sú vlastne skúšobné vzorky, rovnako steny v suteréne. Nasledovali skúšobné panely na parcele, ba aj testovanie na stavbách v okolí – celkovo zrealizovali až 45 vzoriek. Veľa rozhodnutí však museli nakoniec urobiť na základe pocitu, pretože precízne testovanie by trvalo roky – len hľadanie najlepšej kombinácie preglejky na debnenie a separačného oleja by vydalo na vedeckú prácu.

Schody majú stabilnú oceľovú konštrukciu a celistvý povrch z MDF dosiek upravený epoxidovou stierkou. „V interiéri sme nechceli riešenia pre efekt, náš dom mal byť najmä praktický a bezpečný – aj kvôli deťom,“ pripomína domáca pani.

Jednoduchá podstata. Celý koncept domu je veľmi prostý a minimalistický – či už v dispozičnom riešení, v použitých materiáloch, alebo v technológiách.

Stavba trvala štyri a pol roka – jednak preto, že pre testy betónu postupovala zo začiatku veľmi pomaly, jednak preto, že každú zimu práce prerušili. Pri nízkych teplotách sa totiž nedá dosiahnuť výsledok, aký potrebovali. „Posledný rok som bol na stavbe päť hodín denne. Organizoval som práce, bol som stavbyvedúci aj stavebný dozor,“ konštatuje majiteľ, ktorý sa napriek prekážkam nevzdal vysnívanej predstavy. 

Hladká stena z pohľadového betónu, ktorá lemuje dlhšiu stranu pôdorysu, siaha cez všetky štyri podlažia domu – od suterénu až do pracovne na najvyššom podlaží.

„Pri prvej návšteve Japonska som náhodou videl absolútnu dokonalosť pohľadového betónu. To bolo u nás prakticky nedosiahnuteľné, takže som musel zo svojich nárokov trochu zľaviť. Pri druhej ceste do Japonska som našiel aj horšie vyhotovený betón, než je v našom dome. Takže klopem na betón, napriek všetkému sa to podarilo.“

Maroš, majiteľ

Zhmotnený sen

Koncept domu je naozaj minimalistický – je veľmi prostý v dispozičnom riešení, vo vzhľade a použitých materiáloch, ale aj v technológiách. Exteriéru aj interiéru dominuje kombinácia betónu, dreva a skla a v dome nenájdete žiadne supermoderné inteligentné technológie. O príjemnú klímu sa stará tepelné čerpadlo v kombinácii s podlahovým vykurovaním a stropným chladením. Prispieva k nej aj betónová podstata domu a výrazné vodorovné slnolamy, ktoré chránia pred letným slnkom a zároveň dodávajú domu trochu exotický vzhľad.  

Domáca galéria. Umenie je majiteľom domu veľmi blízke a betón v spojení s obrazmi je pre nich interiérovým ideálom. Skvelou vychytávkou je systém na vešanie obrazov – vďaka lište pod stropom a priehľadným lankám ich možno ľahko vymeniť alebo posunúť bez vŕtania do stien.

Keďže pozemok nebol veľký, dom sa ťahá do výšky. Zo štyroch podlaží však vnímate väčšinou len dve – suterén so vstupom a garážou je totiž zo strany záhrady zapustený vo svahovitom teréne, pri pohľade od ulice je zas ukrytý za betónovým múrom. Najvyššie podlažie je „neviditeľné“ vďaka odsadeniu, navyše ho od zvyšku domu odlišuje tmavý obklad.

Prvé podlažie je takmer celé venované otvorenému dennému priestoru, na ktorý nadväzuje terasa a upravená japonská záhrada s bonsajmi a bambusmi. O poschodie vyššie sa nachádza nočná zóna a celkom hore má domáci pán pôsobivú pracovňu.

Pri otázke, ako sa tu rodinke býva, nezaváha ani na chvíľu. „Tento dom všetci milujeme. Keď prichádzam z práce a vojdem do vstupného priestoru, kde ma obklopujú betónové steny, mám pocit pohody a toho pravého domova. Je to možno aj tým, že som jeho plánovaním a stavbou žil takmer 10 rokov. Za ten čas som sa zoznámil s manželkou a narodili sa nám dve deti.“

A či by sa po všetkých tých peripetiách pustil do podobného projektu znova? „Stálo to za to a nič by som na dome nemenil, ale znova by som to absolvovať nechcel,“ zasmeje sa.

„Som rád, že sme sa s manželkou úplne zhodli v názoroch a ona sa stotožnila s konceptom domu. Pri stavbe boli totiž aj ťažké chvíle a ona bola pre mňa veľkou podporou.“

Maroš, majiteľ  

Erikin pohľad

Po návšteve tohto domu musím potvrdiť, že betón v ňom naozaj nepôsobí chladne. Naopak, v kombinácii s drevom a obrazmi sa javí ako veľmi príjemný a podmanivý materiál. I keď je stavba vo svojej minimalistickej čistote veľmi sugestívna, asi ešte viac než ona samotná na mňa zapôsobila vytrvalosť jej majiteľa. Úprimne obdivujem odhodlanie, s akým sa pustil do rea­lizácie niečoho u nás dovtedy nevídaného, jeho húževnatosť, priam až zaťatosť, s ktorou sa držal svojho sna. Práve vďaka takýmto ľuďom sa totiž môžu realizovať zaujímavé, neobvyklé a originálne projekty. Možno si poviete, že je to blázon a jeho snaha o dokonalosť nemala zmysel. Ja si myslím, že zmysel mala. Práve vďaka nej sa totiž majiteľovi podarilo postaviť unikátny dom. Asi najväčšou odmenou je však každodenná rodinná pohoda a jeho vlastná spokojnosť – býva totiž v dome, o akom sníval.

 

KTO TU BÝVA

Maroš s manželkou Veronou a dvomi dcérami (4 a 7 rokov). Maroš sa venuje investičnému biznisu a Verona je vedeckou pracovníčkou v oblasti molekulárnej biológie. Rodinnou vášňou je Japonsko, cestovanie, umenie a, samozrejme, architektúra.

AUTORI

Architektonický návrh
Ing. arch. Martin Hanták, Ateliér G17

Projekt
Ing. Marián Krajči

Návrh interiéru 
OOOOX Praha a majitelia

vila Akasaka

plocha pozemku: 548 m2 

zastavaná plocha: 136 m2

úžitková plocha: 270 m2

počet podlaží: 4

lokalita: Bratislava

TEXT: ERIKA KUHNOVÁ
FOTO: TOMÁŠ MANINA A MIRO POCHYBA
ZDROJ: časopis Môj dom

Tagy:
minimalizmus pohľadový betón rodinné domy slnolamy betónové domy

Mohlo by vás tiež zaujímať:

Foto dňa

Súťaž Interiér roku: Vidiecke bývanie v modernom poňatí

Najnovšie knihy a časopisy

Aktuálne číslo
Záhrada 2018/03
v predaji


Veľká jarná súťaž: Vyhrajte 47 cien!




Predplatné

E-shop

Najnovšie príspevky