„Drevostavby oslovujú najmä rozhľadených mladých ľudí,“ hovorí architektka Fábri
O tom, prečo sa vo svete stavia z dreva stále viac a aké sú aktuálne trendy v drevostavbách, sme sa porozprávali s architektkou Ľubicou Fábri, spoluorganizátorkou medzinárodnej prehliadky Salón drevostavieb v SR.
{R1}
Drevo je stavebný materiál s úžasnými vlastnosťami – či už ide o prozaickú fyziku, alebo „chémiu“ citov a pocitov. A do stavebníctva dnes bezpochyby prináša progresívne myšlienky. Ľubica Fábri vidí dôvod v tom, že projektovanie vyžaduje kreatívnejší prístup, vzťah k materiálu a hlbšie poznatky o ňom než pri iných typoch stavieb.
„Navrhovať drevostavby nie je jednoduché, ale zároveň je to prínosné a obohacujúce. Keďže architekt musí viac premýšľať a bádať, objaví veľa zaujímavých súvislostí, ktoré potom môže v projekte zužitkovať. Navyše, o drevostavby celosvetovo stúpa záujem a publikuje sa množstvo príkladov, kde sa podrobne vysvetľujú použité princípy práve preto, aby sa v duchu dobrej veci šírilo potrebné know-how,“ dodáva architektka.
Otázka trvalej udržateľnosti
Prečo sú vlastne drevostavby v celosvetovom meradle takým výrazným trendom? Pretože podmienky na Zemi sa hrozivo menia. „Odborníci bijú na poplach, že dramaticky ubúdajú surovinové zdroje a ničí sa prírodné prostredie. Drevo je jediný dorastajúci stavebný materiál, ktorý počas svojho rastu zabezpečuje podmienky na život mnohých organizmov vrátane ľudí. Uvážené hospodárenie s lesmi spojené s využívaním dreva v stavebníctve sa javí byť jednou z najschodnejších ciest, ako na planéte udržať optimálne podmienky na život a zároveň zabezpečiť rozvoj do budúcnosti. Žiaľ, tento pohľad sa u nás v praxi zatiaľ ešte výraznejšie neujal,“ hovorí architektka Fábri.
Ak sa má stať udržateľná výstavba reálnou perspektívou, je nevyhnutné stavať budovy, v ktorých sa pri realizácii, počas životnosti aj po jej skončení spotrebuje minimum energie a vody, vytvorí sa minimum odpadu a efektívne sa využijú suroviny a materiály šetrné k životnému prostrediu – takými sú predovšetkým prírodné materiály ako drevo, hlina či slama.
Zrejme je to CHARAKTEROM dreva ako materiálu, ale moderné drevostavby boli vždy priekopníkmi v prirodzenom, ekologickom a udržateľnom stavaní. Povahou konštrukcie sú drevostavby priam predurčené aj na vyhotovenie v pasívnom štandarde.
Zdravé bývanie
Čoraz viac ľudí, ktorí sa rozhodnú pre drevostavby, uvažuje o zdravom bývaní komplexne. Podľa Ľubice Fábri sa povedomie a rozhľad medzi stavebníkmi posunuli: „Mnohí sú dobre informovaní, a ak im ide o zdravé bývanie, neostávajú len pri dreve, ale hľadajú komplexné ekologické riešenia, stavanie aj fungovanie v súzvuku s prírodou. Investujú do prírodných materiálov aj pri zatepľovaní, čoraz viac sa objavujú domy s vegetačnými strechami, využívaním dažďovej vody či koreňovými čističkami vôd. Podobnú tendenciu možno pozorovať aj u architektov, ktorí sa tiež viac zaujímajú o navrhovanie v súlade s okolím a prírodnými princípmi.“
Prefabrikácia a CLT panely
K výrazným trendom patrí aj prefabrikácia, v rámci ktorej ponúkajú zaujímavé možnosti celodrevené masívne CLT panely. „Celá stavba sa dá vopred projektovo veľmi dobre pripraviť. Vo výrobe sa panely presne naformátujú, vyrežú sa otvory na okná, dvere a na rozvody inštalácií. Na stavenisko príde dom pripravený ako skladačka, takže hrubú stavbu možno postaviť v priebehu niekoľkých dní, bez zdĺhavých mokrých procesov a nepresností,“ upozorňuje na prednosti architektka.
„Systémy z CLT panelov, ktoré majú vnútorný povrch v interiérovej kvalite, posúvajú tento princíp ešte ďalej – nie je totiž nevyhnutná žiadna povrchová úprava vnútorných stien. Príbytok vonia drevom a poskytuje zdravú klímu. Ušetrí sa čas pri výstavbe a svetlé prírodné drevo dodá interiéru nezameniteľnú krásu.“
Domček jedným ťahom
Pokiaľ ide o architektúru, do popredia sa dostávajú rodinné domy s úspornou podlahovou plochou a nekomplikovaným tvarovaním. „Drevostavby oslovujú najmä rozhľadených mladých ľudí, ktorým ide o kvalitné a zdravé, ale zároveň nie zbytočne nákladné bývanie. Volia jednoduchosť a úspornosť ako v rozmeroch a dispozícii, tak aj vo forme a primeranom komforte. Väčšinou sa takéto domy stavajú na vidieku, kde si architekti začali nachádzať cestu k moderným interpretáciám našich tradičných stavieb. V poslednom čase vznikajú sympatické, nekomplikované domy so šikmou strechou, jednoduchou archetypálnou formou, mnohé v nízkoenergetickom či pasívnom štandarde,“ uzatvára Ľubica Fábri.
Názor z praxe
Ing. OldŘich Šebek Atrium, s. r. o.
Čo skutočne brzdí rozmach drevostavieb na Slovensku, sú zastarané a skostnatené požiarne normy, ktoré nedovoľujú architektom a projektantom uvažovať o viacpodlažných budovách, o zaujímavých projektoch, ktorých je už vo svete veľké množstvo. Kým v Londýne a v Miláne postavili zo systému drevostavieb deväťpodlažné budovy, na Slovensku sa musíme uspokojiť s maximálne dvojpodlažnými. V Kanade a vo Švédsku je už rozpracovaný konštrukčný systém, s ktorým by sa dali realizovať až tridsaťpodlažné obytné drevostavby.
Položme si teda otázky: „Je drevo vo Veľkej Británii alebo v Taliansku menej horľavé než u nás? Prečo sa vlastne vo svete zaoberajú takouto výstavbou z dreva?“ Dôvodom je trvalo udržateľná výstavba. Drevo totiž ponúka to, čo žiadny iný stavebný materiál. Drevo, resp. stromy slúžia človeku ako počas svojho života, keď spotrebovávajú CO2 a produkujú kyslík, tak aj neskôr, keď sa z nich stáva stavebný materiál s bezkonkurenčnými mechanickými vlastnosťami vzhľadom na svoju hmotnosť.
Prečítajte si tiež:
Zbohom prenájmu bytu! Bývanie vo vlastnom jednopodlažnom dome vychádza rodinu 75 € mesačne
Drevo v spojení s modernými technológiami a plášťovými materiálmi poskytuje obrovské množstvo konštrukčných systémov. Musíme sa však zbaviť zásadného mýtu, ktorý o drevostavbách v našich krajinách koluje – že sú lacnejšou alternatívou. Naopak, slovné spojenie „udržateľná výstavba“ bude rezonovať čoraz častejšie. A ak človek očakáva kvalitu a spokojné bývanie, bude si musieť pri drevostavbách zvyknúť na ceny porovnateľné s inými systémami výstavby.
Ing. arch. Ľubica Fábri, ArtD.
Vyštudovala architektúru na Univerzite Bauhaus Weimar v Nemecku, po štúdiu pracovala ako interiérová architektka a dizajnérka nábytku. Neskôr sa sústredila na kurátorskú, manažérsku a publikačnú činnosť so zameraním na dizajn, interiéry a architektúru. Založila prvú knižnicu moderných materiálov v SR – matériO Bratislava – ako súčasť Centra udržateľnej architektúry a materiálov ARCHA, ktoré v súčasnosti vedie. Jednou z aktivít centra je každoročná česko-slovenská výstava Salón drevostavieb.
Pripravila: Erika Kuhnová
Odborná spolupráca: Ing. Arch. Ľubica Fábri, Artd.
Foto: Atrium, Domesi a Novatop
Zdroj: Časopis Môj dom 9/2016