Od sálavých až po konvekčné pece
Podľa prevládajúceho spôsobu odovzdávania tepla sa pece rozdeľujú na sálavé (akumulačné), konvekčné (teplovzdušné) a kombinované. Klasikou sú sálavé kachľové pece – sú postavené zo šamotu, veľmi kvalitného žiaruvzdorného materiálu. Ich vnútro tvorí okrem ohniska premyslený systém dymovodov.
{R1}
K typickým vlastnostiam akumulačných kachľových pecí patria veľká zotrvačnosť a sálavý ohrev, ktoré vyplývajú z ich základného stavebného materiálu – keďže ťažká žiaruvzdorná keramika má vysokú akumulačnú schopnosť, pec bude rovnomerne odovzdávať do miestnosti príjemné sálavé teplo ešte hodiny potom, ako v nej prestanete kúriť. To, ako dlho bude odovzdávať akumulované teplo do miestnosti, záleží na jej konštrukcii – podľa hrúbky stien sa pece rozdeľujú na ľahké, stredne ťažké a ťažké. Rovnako pomaly ako chladnú, sa však tieto pece aj rozkurujú – plný vykurovací výkon dosiahnu v závislosti od konštrukčného typu za dve a viac hodín. Aby sa teda naplno využili výhody akumulačnej pece, treba sa v nej naučiť kúriť.
Kachľové pece môžu byť aj kombinované – kombinuje sa pri nich sálavé vykurovanie s teplovzdušným. Zjednodušene možno povedať, že pec je vovnútri rozdelená na dve časti – prvá, teplovzdušná, obsahuje kozubové ohnisko, dym z nej však nejde priamo do komína, ale prechádza druhou, akumulačnou časťou pece s typickými prieduchmi (ťahmi) v konštrukcii. Spotreba paliva v kombinovaných peciach je vyššia ako v čisto sálavých, avšak nižšia ako v kozube. Ich výhodou je aj to, že z teplovzdušnej časti sa môžu viesť rozvody aj do vzdialenejších častí domu – praktickým riešením je využívať sálavé teplo v hlavnom dennom priestore, v ktorom pec stojí, a teplovzdušné vývody nasmerovať do ostatných miestností. Kombinovaná pec po dokúrení neudržuje teplo tak dobre ako sálavá. Jej výkon závisí od konštrukcie, kvality kozubovej vložky aj práce kachliara.
Teplovzdušná kachľová pec pracuje na podobnom princípe ako teplovzdušný kozub – vzduch z miestnosti sa vtiahne do vnútra kachlí, vedením popri vykurovacej vložke sa ohreje a výduchovou mriežkou sa vyvedie späť do miestnosti. Teplo sa teda z väčšej časti odovzdáva konvekciou. Rozdiel oproti teplovzdušnému kozubu je najmä vo vzhľade, ktorý pripomína klasickú sálavú kachľovú pec. Ohrievaný vzduch a splodiny prechádzajú kachľami oddelene, takže teplý vzduch možno viesť samostatným vykurovacím kanálom aj do ďalších miestností.
Kozubové pece
Kozubové pece sa väčšinou kupujú ako hotový výrobok – na výber sú desiatky typov. Majú uzatvorené ohnisko prístupné cez veľké dvierka zo žiaruvzdorného skla a vonkajší plášť najčastejšie z liatiny alebo ocele, môže však byť aj z glazovaných keramických kachlíc, ktoré výborne akumulujú teplo a rovnomerne ho odovzdávajú do miestnosti, alebo z prírodného kameňa (veľmi dobre akumuluje teplo napríklad obklad z mastenca). Ohnisko sa na zvýšenie výkonu obkladá šamotovými alebo inými žiaruvzdornými a akumulačnými doskami.
Kozubové pece sú v podstate zariadenie konštrukčne podobné teplovzdušným kozubom – teplo z ohniska sa odovzdáva vzduchu, ktorý prúdi medzi jeho stenami a plášťom pece a potom ďalej do miestnosti, prípadne ho naakumuluje a neskôr sála vonkajší obklad. V porovnaní s kozubom je však ich výhodou jednoduchšia inštalácia, nižšie nároky na priestor aj nižšia cena.
Na spaľovanie využívajú primárny, sekundárny (môže byť predhriaty), niekedy aj terciálny vzduch, ktorými sa reguluje spaľovanie a vykurovací výkon a zvyšuje efektívnosť. Primárny vzduch sa privádza pod rošt, sekundárny vstupuje do pece obvykle nad dvierkami tak, že obmýva sklo, čím bráni jeho zadymeniu, a prípadný prívod terciárneho vzduchu vedie do hornej časti zadného priestoru ohniska. Vo väčšine kozubových pecí sa dá kúriť aj s otvorenými dvierkami, treba však zabezpečiť dostatočný prívod vzduchu, aby sa dym nedostával do miestnosti.
Plusy a mínusy sálavých pecí
Výhodou je nízka spotreba paliva – prikladať stačí približne dvakrát za deň. Sálavé vykurovanie je zdravé a teplo je v miestnosti rozložené rovnomerne.
Nevýhodou sálavých pecí je vyššia cena a dlhšie rozkurovanie (môže trvať aj celý deň) – odporúčajú sa preto do domov, ktoré sú trvalo obývané. Treba v nich tiež vedieť kúriť.
Plusy a mínusy kombinovaných pecí
Výhodou pece s kombináciou sálavého a teplovzdušného vykurovania alebo s hypokaustovým vykurovaním je, že sa pomerne rýchlo rozohreje (dá sa teda používať v trvalo obývanom dome, ale aj napríklad na chalupe) a to, že teplo z teplovzdušnej časti sa dá rozviesť do viacerých miestností.
Nevýhodou oproti sálavým peciam je o niečo vyššia spotreba paliva – závisí jednak od kvality vložky, jednak od zhotovenia pece. Na šikovnosti kachliara tiež záleží, či dokáže predísť prípadným problémom s prúdením vzduchu.
Dbajte na bezpečnosť
Všetky spomínané vykurovacie zariadenia musia byť umiestnené v dostatočnej vzdialenosti od horľavých predmetov a povrchov, na bezpečnosť treba dbať aj v mieste, kde odvádzaný dym prechádza horľavým stropom a strechou. Rúry na odvod dymu zo zariadenia musia zodpovedať rozmerom na napojenie tak na spotrebiči, ako aj na komíne. Dôležité sú tiež pravidelné kontroly a čistenie. Napríklad v kozubových peciach treba pravidelne kontrolovať priechodnosť v mieste odvodu splodín – ak sa priehradky pod dymovodným hrdlom zanesú popolčekom, znižuje sa výkon zariadenia. Kontrolovať treba aj stav šamotových dosiek v ohnisku a pohyblivosť regulačných prvkov primárneho aj sekundárneho vzduchu.
Plusy a mínusy teplovzdušných pecí
Výhodou je, že teplo sa vyprodukuje pomerne rýchlo (sú teda výhodné na víkendové kúrenie) a dá sa rozviesť do viacerých miestností – do izieb v okolí pece alebo priamo nad ňou aj bez ventilátora, do vzdialenejších pomocou kozubového ventilátora. Výhodou je aj jednoduchšia a rýchlejšia výstavba.
Nevýhodou je nerovnomerné rozloženie tepla v miestnosti a v dome a pomerne veľká spotreba paliva (tá však záleží od kvality vložky). Prikladať teda treba pomerne často, a keď oheň dohorí, pec i miestnosť vychladnú rýchlejšie ako pri sálavých typoch pecí.
Plusy a mínusy kozubových pecí
Výhodou je najmä rýchla a jednoduchá inštalácia – nevyžadujú si žiadnu stavebnú prípravu, stačí ich iba napojiť na komín a umiestniť na nehorľavú podlahu alebo nehorľavú podložku (teplovzdorné tvrdené sklo, kov alebo sklokeramickú dosku). Nezaberú veľa miesta a nároky na prierez komína sú menšie než pri kozuboch. Dokážu vyhriať aj viac miestností a sú dobrým záložným zdrojom tepla, dajú sa však využívať aj na varenie a pečenie – môžu byť vybavené varnou platňou, rúrou na pečenie alebo otočným roštom v ohnisku.
Nevýhody sú v podstate totožné s teplovzdušnými pecami a vyplývajú najmä z charakteru konvekčného vykurovania. Kozubové pece modernej konštrukcie však majú vyššiu účinnosť, a tým aj menšiu spotrebu paliva. Výrobcovia sa totiž neustále snažia konštrukčnými úpravami zlepšiť ich vlastnosti – napríklad šamotovou doskou umiestnenou nad ohniskom, na ktorej dohorievajú splodiny, sa z nich získa energia, ktorá by inak nevyužitá unikla komínom.