Skúsenosti s drevostavbami na Slovensku
Stavanie z dreva nabralo vysoké obrátky najmä u našich západných susedov – a treba povedať, že na to majú niekoľko dobrých dôvodov. Aj u nás drevených domov utešene pribúda a je zrejme len otázkou času, kedy tento stavebný materiál ohlási aj na Slovensku návrat vo veľkom štýle. Dá sa pritom predpokladať, že viac než z vlastnej tradície dreveníc budeme čerpať z čerstvých skúseností staviteľov energeticky úsporných domov v západnej a strednej Európe.
{R1}
To, čo môžu drevostavby v súťaži s inými konštrukciami rodinných domov ponúknuť, je rýchla výstavba, ale najmä výborný pomer medzi hrúbkou obvodových stien a ich tepelnoizolačnou schopnosťou. Ak k tomu pripočítame prírodný pôvod, príjemnú vôňu a pocity útulnosti, ktoré v nás drevo spontánne vyvoláva, má tento stavebný materiál u mnohých veľmi blízko k víťazstvu.
Izolačný ideál
Úspešné ťaženie drevostavieb dnes súvisí najmä so snahou znížiť na minimum spotrebu energie na vykurovanie. Tá je totiž spojená s čoraz masívnejším zatepľovaním a spolu so stúpajúcou hrúbkou tepelnej izolácie rastie aj hrúbka obvodových múrov. To, čo zo zastavanej plochy domu zaberú jeho múry, však nemôžeme využívať na bývanie, preto je zároveň prirodzená aj opačná snaha – o čo najtenšie obvodové konštrukcie. Z tohto pohľadu by bolo ideálne postaviť dom len z tepelnej izolácie, a práve drevostavby sa tomuto ideálu dokážu najviac priblížiť (v porovnaní s murovaným domom môže byť vnútorný priestor rovnako veľkej drevostavby až o 10 % väčší).
Moderné drevostavby vychádzajú z amerického konštrukčného systému „two by four“ (názov je odvodený z rozmeru nosných prvkov, 2 × 4 palce) – nosná konštrukcia z drevených stĺpikov je z oboch strán opláštená plošným materiálom, pričom medzi jednotlivými nosnými prvkami je dostatok miesta na uloženie tepelnej izolácie. Aj samotné drevo má veľmi dobré tepelnoizolačné vlastnosti a prípadnému vzniku tepelných mostov v oblasti nosných stĺpikov možno zabrániť doplnkovou izoláciou z vonkajšej alebo vnútornej strany.
Samozrejme, aby sa dosiahla potrebná hrúbka tepelnoizolačných materiálov, konštrukčné rozmery súčasných európskych systémov museli od americkej klasiky upustiť a jednoduché masívne stĺpiky sa nahrádzajú napríklad úspornými nosníkmi v tvare I (s využitím OSB dosiek), škatuľovými nosníkmi vyplnenými tepelnou izoláciou, priehradovými nosníkmi a podobne. Samozrejmosťou sa stávajú aj prídavné tepelnoizolačné vrstvy (v interiéri aj exteriéri), ktoré zvyšujú celkovú hrúbku izolačného materiálu a zároveň odstraňujú nežiaduce tepelné mosty.
| Aby sa dosiahla potrebná hrúbka tepelnoizolačných materiálov, konštrukčné rozmery súčasných európskych systémov museli upustiť od americkej klasiky 2 × 4 palce a jednoduché masívne stĺpiky sa nahrádzajú napríklad úspornými nosníkmi v tvare I (s využitím OSB dosiek), priehradovými nosníkmi a podobne. (Createrra) |
Drevený panelák
Ďalším veľkým plusom drevostavieb je rýchlosť výstavby – priemerne veľký rodinný dom sa dá postaviť asi za štyri mesiace. A pri stavbe domu platí možno dvojnásobne, že čas sú peniaze. Kratší čas výstavby znamená nižšie náklady na pracovnú silu, prípadne aj na iné bývanie, nezanedbateľná je aj hodnota času stavebníka, ktorý musí stráviť na stavbe a činnosťami súvisiacimi s výstavbou.
Bečva
Drevené konštrukcie majú pritom veľký potenciál túto rýchlosť ešte zvýšiť – je ňou prefabrikácia, teda predpríprava konštrukčných celkov (napríklad stenových panelov) vo výrobných dielňach podľa presnej výkresovej dokumentácie. Montáž takéhoto domu na stavbe a dokončenie konštrukcií (panely bývajú bez povrchovej úpravy či vrchnej vrstvy tepelnej izolácie) je potom otázkou doslova niekoľkých dní až týždňov. Ďalším plusom takéhoto postupu je presnosť a precíznosť, aká sa na stavbe dosahuje len ťažko. Presné a precízne vyhotovenie konštrukcií aj detailov je pritom práve pri drevostavbách nanajvýš dôležité.
