Hľadá sa nízkoenergetický rodinný dom

Aký typ rodinného domu

Každý dom, aj ten nízkoenergetický, by mal harmonizovať s okolitým prostredím a plniť požiadavky jeho obyvateľov. Pri výbere vhodného tvaru a veľkosti rodinného domu môžeme vychádzať z veľmi jednoduchého rozdelenia rodinných domov na prízemné, respektíve bungalovy, jednopodlažné s podkrovím a viacpodlažné. Už pri zvažovaní kúpy pozemku je dobré poznať typ domu, ktorý uprednostňujete.

Prvá skupina – prízemné domy je najvýhodnejšia z hľadiska obstarávacích nákladov. Nevýhodou však môže byť pomerne veľká plocha pozemku, ktorého cena tiež nie je zanedbateľná.

Prízemné domy s podkrovím ponúkajú možnosť rozšíriť obytnú a úžitkovú plochu domu. Uplatnia sa najmä v oblastiach, kde sú nevyhnutné strechy s veľkým sklonom. Nevýhodou je nie celkom plnohodnotný obytný priestor, množstvo potenciálnych tepelných mostov v konštrukcii krovu a zastrešenia a zložité detaily stykov murovaných a drevených konštrukcií. V niektorých prípadoch je však cena privysoká dokonca aj v porovnaní s poschodovými domami – napríklad pre realizáciu kvalitnej skladby strešného plášťa.

Poschodové rodinné domy majú relatívne najvyššie obstarávacie náklady. Stavbou ďalšieho podlažia sa však vytvorí plnohodnotný obytný priestor. Výhodou je aj ďalší faktor – lepší tvar budovy (kompaktná stavebná hmota), ako aj možnosť dobre a kvalitne zatepliť strop posledného podlažia. Pri výbere správneho stavebného i tvarového riešenia rodinného domu je dobré poznať statické vlastnosti použitého konštrukčného systému, ktoré limitujú rozpätia stropných a strešných konštrukcií, ale aj hygienické možnosti daného riešenia, a to najmä kvalita prirodzeného osvetlenia a preslnenia vnútorných priestorov.

Faktor tvaru

158625

Dôležitý činiteľ v posudzovaní energetickej hospodárnosti budov je faktor tvaru definovaný ako podiel ochladzovaných plôch domu k obstavanému priestoru. Počíta sa z vonkajších rozmerov budov. Veľmi laicky povedané vyjadruje veľkosť tepelných strát na 1 m³. Čím je faktor tvaru menší, tým menšie sú tepelné straty pri rovnakom objeme budovy. Faktor tvaru je vyjadrením aj efektívnosti vynaložených obstarávacích nákladov.

Nízkoenergetický dom by mal mať vzhľadom na objem podľa možností minimum vonkajších plôch, pretože s rastúcim pomerom obalových konštrukcií a objemu sa zvyšuje spotreba energie na vykurovanie, a to aj napriek rovnakému stavebnému riešeniu a izolačnému štandardu. Zalomenia fasády, balkóny, arkiere, vikiere, vežičky, niky a podobne zväčšujú vonkajšiu (ochladzovanú) plochu obvodového plášťa, a tak prispievajú k zvyšovaniu energetických strát členitej budovy.

V prípade kompaktného rodinného domu možno dosiahnuť pomer plochy a objemu s hodnotou 0,7. Táto hodnota je dobrým predpokladom na dosiahnutie hraničnej mernej potreby energie na vykurovanie približne 50 kWh/m². Budova môže napriek dobrým hodnotám U obvodových prvkov dosahovať zlé (t. j. vysoké) hodnoty mernej spotreby energie, najmä ak má vzhľadom na obstavaný priestor veľké plochy obvodových konštrukcií.

Nízka hodnota mernej potreby energie však nemusí dostatočne presne vypovedať o skutočnej energetickej spotrebe budovy, pretože rozhodujúcim faktorom je jej veľkosť. Pri veľmi dobre izolovaných domoch však vplyv ich tvaru na energetickú bilanciu klesá, pretože podiel tepelných strát prechodom tepla je malý.

Pôdorysné riešenie

Najmenšiu plochu povrchu v porovnaní s vnútorným objemom má guľa. Takýto dom by bol iste zaujímavý, ale vzhľadom na množstvo nevyužiteľných priestorov a zložitej výstavby veľmi nepraktický a drahý. Výhodný z hľadiska energetických úspor je dom v tvare valca, kocky či obdĺžnika. Zo základného tvaru objektu môžeme odvodiť aj tvar optimálneho pôdorysu. Ideálny pôdorys, ktorý sa približuje tvaru štvorca či kruhu, nie je však možné vždy dodržať, a to nielen pre požiadavky investora, ale aj vzhľadom na veľkosť, orientáciu a tvar pozemku či okolitej zástavby, ktoré často vplývajú na tvarovanie pôdorysu.

Snaha dosiahnuť ideálny tvar a pôdorys nízkoenergetického domu stoj čo stoj určite nie je správna. Ideálny stav pri úspore energie sa dá dosiahnuť aj pomocou rôznych stavebných a technologických opatrení, napríklad vytvorením bariéry zo strany prevládajúcich studených vetrov alebo použitím kvalitných stavebných prvkov. Pri praktickom rozhodovaní netreba napríklad ani zabúdať na skutočnosť, že viacpodlažné budovy majú lepší faktor tvaru, a tým aj menšiu potrebu tepla ako prízemné budovy.

Vnútorná dispozícia nízkoenergetického domu sa musí prispôsobiť orientácii domu na svetové strany. Obytné priestory by mali využívať čo najviac slnečného svitu. Odporúčaná orientácia je na juh, juhovýchod alebo juhozápad. Pri takejto orientácii hmatateľne cítiť prehrievanie interiéru slnečným svetlom (či už priamym, alebo akumulovaným vo vnútorných konštrukciách) za jasného dňa aj začiatkom januára pri nízkych teplotách vonkajšieho vzduchu.

Obslužné priestory (chodba, schodisko, WC, kuchyňa) by mali byť otočené na sever a tvoriť akúsi bariéru proti chladu. U týchto priestorov je veľmi dôležitý správny návrh veľkosti okenných priestorov. Priveľké otvory otočené na sever budú zvyšovať tepelné straty a malé zasa nedodajú potrebné teplo a svetlo.

Tvar strechy

Pre vzhľad domu a jeho začlenenie do okolitej zástavby je rozhodujúci tvar strechy. Tvar a typ strechy však ovplyvňuje aj spotrebu tepla, takže pri návrhu úsporného domu sa usilujeme minimalizovať ochladzované plochy strechy. Z tohto hľadiska sú najvhodnejšie ploché a pultové strechy. Znížiť potrebu tepla pomôže aj podstrešný priestor šikmých striech.

A čo takto katalógový

Pri výstavbe rodinného domu si veľa stavebníkov vyberá svoj dom z katalógu. Aj keď sa v zahraničí objavujú už prvé katalógy nízkoenergetických domov, netreba zabúdať, že akokoľvek dobrý projekt sa stane skutočne dobrým a energeticky úsporným až po osadení do konkrétnej lokality.

Najväčšou nevýhodou katalógových nízkoenergetických domov je práve neschopnosť jednotlivých projektov prispôsobiť sa situácii a orientácii stavebného pozemku – česť výnimkám. Investor sa rozhoduje pre katalógový projekt väčšinou z finančných dôvodov – takéto projekty sú totiž až o polovicu lacnejšie, čo môže znamenať úsporu niekoľko desiatok tisíc korún. Za takúto úsporu však môže investor zaplatiť pri výstavbe alebo prevádzke domu niekoľkonásobne viac, napríklad vyššou potrebou tepla na kúrenie, vyššími obstarávacími nákladmi alebo zlým vnútorným členením.

Pri výbere katalógového projektu treba veľmi dobre zvážiť, čo je pre daný pozemok najvhodnejšie, či vyhovuje vnútorné členenie, aká je orientácia pozemku na svetové strany alebo aký je faktor tvaru. Časť záujemcov o nízkoenergetický dom sa na začiatku, keď si zistia základné informácie, zľaknú, že všetky nízkoenergetické domy sa veľmi podobajú jeden druhému – strohý tvar kocky alebo obdĺžnika s pultovou strechou, na severnej strane takmer bez okien, na juhu so zimnou záhradou.

Keďže najmä v začiatkoch išlo o nízkoenergetické stavby na hranici experimentov (navyše často publikované), vytvárali sa objekty, ktoré vzhľadom na prísne rešpektovanie požiadavky na faktor tvaru charakterizoval rovnaký architektonický vzhľad.
V súčasnosti sa požiadavka na minimálne tepelné straty a vysokú energetickú efektívnosť dajú dosiahnuť aj kvalitným technickým riešením, preto nie je nevyhnutné, aby sa všetky nízkoenergetické domy podobali ako vajce vajcu. Aj uprednostňovanie napríklad radovej alebo malopodlažnej zástavby poskytuje pri architektonickom stvárnení nízkoenergetických budov oveľa väčšiu slobodu.

Článok bol uverejnený v publikácii Všetko o nízkoenergetickom dome, JAGA GROUP 2007