Prípojky inžinerskych sietí

Pri začatí výstavby domu na nezastavanom pozemku nesmieme zabudnúť na privedenie prípojok inžinierskych sietí na pozemok. Na pripojenie týchto sietí sa musí myslieť už pri projektovaní domu, nakoľko každý pozemok je špecifický – buď nemá možnosť pripojiť sa na všetky siete, alebo sú príliš ďaleko a pod. Zároveň pri projekte treba prispôsobiť umiestnenie šácht a najväčších odberateľov energií (kotol, kúpeľňa, dielňa). Pre jednotlivé prípojky alebo kanalizačné žumpy, domové čistiarne odpadových vôd a studne na pitnú vodu sú predpísané vzdialenosti od objektov a vzájomné vzdialenosti.

Inžinierske siete na pozemku určenom na výstavbu – to sú všetky zdroje energií, ktoré bude stavba užívať nielen počas výstavby, ale i pri prevádzke. Konkrétne ide o napojenie na zdroj vody, vonkajšiu kanalizáciu, elektrickú energiu a prívod plynu. Všetky napojenia z verejnej siete sa nazývajú prípojky inžinierskych sietí.

Vodovodná prípojka, zdroje vody

Získať vodu pri výstavbe rodinného domu možno z verejnej vodovodnej siete alebo z vlastnej studne. Výstavbu vodovodnej prípojky je potrebné zriadiť ešte pred začatím výstavby, pretože pri stavebných prácach je veľká spotreba vody.

Na prípojku vody z verejnej siete treba požiadať povolenie od zriaďovateľa verejnej siete, a to VaK (vodárne a kanalizácie). K žiadosti sa musí priložiť tiež projekt prípojky alebo objektu pre zdroj vody či žumpy. Toto konanie je súčasťou žiadosti o vyjadrenie sa pre stavebné povolenie. Pri fyzickom zriaďovaní prípojky treba o napojenie požiadať odborných pracovníkov vodární a kanalizácií. Na rozkopávku zároveň musíme upozorniť i telekomunikácie, diaľkové káble, elektrorozvody a plynárne, aby mohli vyznačiť presnú trasu ich vedení z dôvodov nepoškodenia iného vedenia. Ešte pred napojením treba vybudovať na pozemku šachtu s príslušnými rozmermi (nakreslenú i v projekte vodoinštalácie), kde sa umiestni vodomer.

Vybudovanie studne zahŕňa projekt, žiadosť o povolenie vodární a kanalizácií, geologický prieskum alebo získanie informácií o prameňoch vody od majiteľov susedných pozemkov. Studňa sa zakladá najmenej do hĺbky 5 m a rovnako i 5 m od budovy, 10 m od žúmp, smetísk, hnojených pozemkov a pod., pričom sa nesmie od týchto zdrojov znečistiť zdroj vody. Keď je krycia vrstva v okolí týchto miest štrková alebo z popukaných skalnatých úlomkov, treba vzdialenosti zväčšiť. Studňa sa vybuduje tak, aby bolo jej dno aspoň 2 m pod hladinou spodnej vody. Najčastejšie sa robia kopané studne, ktoré sa vystužujú betónovými skružami, ktoré súčasne tvoria plášť studne. Po skončení stavby studne požiadame okresnú hygienickú epidemologickú stanicu o odber vzorky studničnej vody na stanovenie jej bezchybnosti a zistenie kvality. Racionálnejšie je zriadiť studňu vŕtaním, avšak cena takejto studne sa zvyšuje, ak treba vŕtať hlbšie.

Vonkajšia kanalizácia

Túto prípojku netreba zriadiť pri začatí stavby, avšak pri rozkopávke pre vodovodnú prípojku je spojenie týchto prác výhodné. Stavebník rodinného domu môže voliť alternatívu napojenia na verejnú kanalizáciu, alebo ak táto nie je v mieste výstavby, musí splašky čistiť alebo skladovať na vlastnom pozemku.

Ak sa likvidujú splašky na vlastnom pozemku, môžeme túto situáciu riešiť biologickou čističkou odpadových vôd alebo žumpou.

Účelom čističky je vyhovieť požiadavkám zneškodnenia splaškových vôd tak, aby nevzniklo nebezpečenstvo znečistenia zdrojov pitnej vody a životného prostredia. Domové čistiarne odpadových vôd predstavuje kompletný výrobok, ktorý má svoj certifikát a celý ho dodáva, kompletizuje a uvádza do prevádzky dodávateľská firma. Majiteľ potom po určitom čase vyčistí odhnívaciu nádrž od hustého kalu. Čírou vyčistenou vodou možno zavlažovať záhradu. Cena takejto domovej čistiarne sa pohybuje od 40 tisíc Sk.

O niečo lacnejšie (cca 30 tisíc Sk) je zriadenie žumpy. Je to betonová podzemná nádrž s izoláciou proti priesaku splaškovej vody do pôdy. Podľa výpočtu projektanta má dané rozmery a zároveň interval vyvážania splaškov. Vzdialenosť žumpy od domu je minimálne 5 m a od studne 20 m.

Elektrická prípojka

Je nevyhnutným zariadením domu. Bez elektriky si už ani nevieme život predstaviť. Táto prípojka sa zriaďuje už pri začatí výstavby, aby sa dala na stavbe používať miešačka a ostatné stroje uľahčujúce prácu. Pri káblovom rozvode v zemi nie je architektonickým problémom. Pri drôtovom rozvode (vzdušnom) však býva ich napojenie na objekt rodinného domu zväčša tzv. nástrešníkom. Nasadzuje sa na strechu alebo na štítovú stenu. A práve pri osádzaní na štítovú stenu vzniká architektonická dilema. Toto cudzie teleso treba vhodne umiestniť, podľa možnosti na bočnú stenu. Väčšinou sa však už odborníci prikláňajú ku káblovému rozvodu. Energetické rozvodné závody požadujú od žiadateľov o elektrickú prípojku, aby umiestňovali elekromernú skriňu na hranici pozemku, teda v plote alebo múre domu, a to z dôvodu prístupnosti pracovníkom aj vtedy, keď majiteľ nie je doma. Takéto umiestnenie elelektromernej skrine je potrebné urobiť i vtedy, ak dom rekonštruujete a súčasne meníte aj vnútorný rozvod elektriky.

Rovnako nevyhnutným zariadením domu je i bleskozvod. Buduje sa po ukončení hrubej stavby, keď je už strecha kompletná. Jeho časť na streche má účelový charakter a musí sa odborne naprojektovať a súčasne i zrealizovať, aby bolo uzemnenie funkčné a bezpečné.

Plynová prípojka

Môže sa realizovať po ukončení hrubej stavby. Vopred sa však musí vyhotoviť a schváliť projektová dokumentácia. Na hranici pozemku sa opäť zriadi plynomerná skriňa. Vhodné je zlúčiť s ostatnými i túto rozkopávku a na hranici pozemku uzatvoriť rozvod hlavným guľovým uzáverom a zátkou. Do 20 m ju plynárne zriadia v rámci vlastných réžií, dlhšiu treba zaplatiť.

Ak nám dá zima konečné zbohom, môžeme začať výstavbou záchoda, oplotenia a hlavne inžinierskych prípojok.