Takmer 120-ročná stodola sa pre svojich majiteľov stala domom snov s výhľadom ako v Provensalsku

Rodina investora prišla za architektmi s návrhom zrekonštruovať ich pôvodný dom. Zhodou okolností sa všetko zmenilo už týždeň po prvom stretnutí. Architekti totiž objavili v lone vidieckej prírody na najvyššom mieste starú stavbu. Pôvodne slúžila ako stodola, neskôr ako dovolenkový dom. Investorov v momente očarila nielen neopísateľnými výhľadmi, ale tiež veľkou smutnou vŕbou stojacou hneď pri dome. Absolútny dom snov! Stavbu, hoci dosť zastaranú, si aj kúpili a architekti z ateliéru Objekt Architecten sa pustili do jej rekonštrukcie.

Stavbu, hoci dosť zastaranú, si majitelia kúpili a architekti z ateliéru Objekt Architecten sa pustili do jej rekonštrukcie. Zdroj: Bert Vereecke

Vstupná fasáda je pôvodná, novú hmotu oddelili čiernymi šindľami

Starý dom pochádzal z roku 1904, a tak už vopred bolo jasné, že nie všetko sa z neho dá zachrániť. Napriek tomu sa architekti snažili v čo najväčšej miere zachovať charakter fasády a historické črty stodoly.

„Tradičnú flámsku zadnú „prístavbu“ sme nahradili novou konštrukciou, ktorá zapadá do jeho plášťa, ako keby to bol rúž. Nový objem sme na streche i na fasáde obložili čiernymi šindľami, ktoré pekne ladia s pôvodným murivom,“ upresňujú architekti.

Starý dom pochádzal z roku 1904, a tak už vopred bolo jasné, že nie všetko sa z neho dá zachrániť. Napriek tomu sa architekti snažili v čo najväčšej miere zachovať charakter fasády a historické črty stodoly. Zdroj: Bert Vereecke

Konopné vlákno a celulózové vločky

Nová podoba stodoly, samozrejme, zohľadňuje priania klientov: štyri izby, ateliér pre majiteľa, ktorý je profesionálny keramikár, otvorená obytná kuchyňa a prepojenie interiéru so záhradou. Spálne sú pod strechou.

Nielen pre domácich, ale aj pre architektov bolo pri výbere materiálov mimoriadne dôležité ekologické hľadisko. Z množstva ekologických možností padla voľba na konopné vápno ako izolačný materiál múrov a celulózové vločky, ktoré fungujú ako strešná izolácia.

Nielen pre domácich, ale aj pre architektov bolo pri výbere materiálov mimoriadne dôležité ekologické hľadisko. Zdroj: Bert Vereecke

Hlinená omietka, vápno a drevo

V interiéri sú steny omietnuté hlinenou omietkou a kúpeľňa je ošetrená vodoodpudivou vápennou omietkou. Drevené podlahy prispievajú k pocitu tepla a pokoja a tiež k priaznivej vnútornej klíme. Kuchyňa je vyrobená z blokových dosiek s dvierkami z debniaceho materiálu – v tomto priestore je z praktických dôvodov betónová dlážka. Betónové sú aj nové konštrukcie, ktoré zostávajú v interiéri odhalené. Zmäkčuje ich drevený krov. Vonkajšie stolárske prvky na mieru  vyrobila rakúska firma, ktorá ich aj inštalovala priamo na miesto. V dielni je priznané tehlové murivo z pôvodnej stavby.

V interiéri sú steny omietnuté hlinenou omietkou. Zdroj: Bert Vereecke

Ako dosiahli energetickú úspornosť?

Odolné hliníkové okná majú zvonku povrchovú úpravu v sýtej čiernej farbe, ktorá zodpovedá zvolenému obkladu. Z vnútornej strany však majú vzhľad dreva, aby ladili k hlinenej omietke. O vnútornú klímu a energetickú úspornosť stavby sa starajú trojsklá, tepelné čerpadlo s výmenníkom tepla a ventilačný systém typu D s rekuperáciou.

Autori rekonštrukcie ponechali pozemok s plochou 4 500 m² čo najprirodzenejší. Zdroj: Bert Vereecke

Autori rekonštrukcie ponechali pozemok s plochou 4 500 m² čo najprirodzenejší. Upravili len parkovacie miesta, vytvorili „štrkový trávnik“. Schody k vchodovým dverám a ateliéru pôsobia, akoby plávali nad predzáhradkou, ktorá je vysadená tak, aby bola priateľská k včelám. Zvyšok záhrady zostal prirodzený a bude sa vyvíjať spolu s rodinou. Výsledkom je ekologický dom, v ktorom môžu domáci nielen oddychovať, ale aj pracovať a plnohodnotne žiť v krásnom zelenom prostredí. S výhľadmi, ktoré pripomínajú čarovné Provensalsko.

Text: Sabína Zavarská

Foto: Bert Vereecke