Dekarbonizovať by sme mali rozumne

Ak nám na Slovensku ide skutočne o predchádzanie a riešenie klimatickej zmeny, naším primárnym cieľom by malo byť znižovanie emisií skleníkových plynov v čo najväčšom možnom rozsahu pri stanovenom množstve finančných zdrojov na to alokovaných. Verejné finančné zdroje (európske a národné) na to určené sú totiž obmedzené, preto by sme dekarbonizáciu mali realizovať striktne podľa princípu „hodnota za peniaze“ (HzP), t. j. mali by sme mať jednotlivé dekarbonizačné opatrenia, ktoré prichádzajú do úvahy, zoradené od najnižšej hodnoty vynaložených verejných finančných zdrojov na tonu zníženia CO_2eq po najvyššiu. Ďalším aspektom, ktorý by sme mali do národnej dekarbonizačnej stratégie zakomponovať, je ochrana životného prostredia, najmä ovzdušia, čo by napr. opatrenia na náhradu kotlov na tuhé palivá v domácnostiach posunulo na vyššie priečky.

Polovica slovenských emisií skleníkových plynov pochádza od prevádzkovateľov, ktorí patria pod európsky systém obchodovania s emisiami skleníkových plynov – EÚ ETS.

Ide prevažne o veľké priemyselné a energetické závody:

1. výroba železa a ocele
2. rafinéria
3. uhoľné elektrárne
4. výroba cementu a stavebných materiálov
5. výroba anorganických hnojív

Hospodárstvo SR je energeticky veľmi náročné (v roku 2018 bolo 4. najnáročnejšie v EÚ), potenciál úspor energie a emisií v sektore priemyslu je veľký.

Najefektívnejšie projekty dekarbonizácie z hľadiska princípu HzP preto spočívajú v náhrade uhlia v energetike (tepelné elektrárne Nováky a Vojany) a v zavedení elektrických oblúkových pecí v železiarňach v Košiciach. V prípade železiarní by sa úspory emisií po implementácii projektu dekarbonizácie pohybovali až na úrovni 6 mil. ton CO₂ ročne.

Emisie CO₂ z individuálneho vykurovania zemným plynom predstavujú len približne 7 % z celkových ročných emisií skleníkových plynov v Slovenskej republike. V tomto sektore však implementácia moderných plynových kondenzačných kotlov predstavuje tiež opatrenie HzP.

Pozrime sa však na tieto premisy podrobnejšie.

Sektor individuálneho vykurovania v SR pozostáva najmä z:

1. 786 100 domácností s individuálnym vykurovaním plynom so spotrebou 1,3 mld. m³ zemného plynu (2019) – rodinné domy (RD) a byty;
2. 311-tisíc domácností vykurujúcich tuhým palivom (Sčítanie obyvateľov, domov a bytov (SOBD) 2021) – len RD;
3. 66-tisíc domácností vykurujúcich elektrinou (SOBD 2021) – len RD;
4. 11-tisíc domácností vykurujúcich tepelnými čerpadlami (SOBD 2021) – len RD.

Ide o ťažko dekarbonizovateľný sektor z dôvodov:

1. vysokých nákladov na zmenu
2. a) náklady na obnovu RD a inštaláciu OZE sú veľmi vysoké (30-tisíc €/domácnosť a viac),
3. b) veľký počet RD bez obnovy obvodového plášťa (bez zateplenia) (773-tisíc, SOBD 2021), veľká disperzia, ťažko manažovateľné programy podpory.
4. nízkej kúpnej sily slovenských domácností a z toho vyplývajúcej potreby dotovať v plnom rozsahu zvýšené náklady moderných ekologických riešení

Toto platí pre majoritu slovenských domácností. Early adopters – teda bonitnejšie domácnosti, ktoré by si pravdepodobne aj bez dotácie vybrali nízkoemisný zdroj tepla či zateplili svoju nehnuteľnosť z vlastných zdrojov – je možné motivovať aj nižšou mierou dotácie, čo sa momentálne aj reálne deje.

„Emisie CO₂ z individuálneho vykurovania zemným plynom predstavujú len približne 7 % z celkových ročných emisií.“

Rok 2019 možno považovať za štandardný rok bez vplyvu pandémie a geopolitickej situácie v roku 2022. Zdroj: Eurostat, SPP – distribúcia, a. s., ICZ Slovakia, a. s.

Konečným a jediným správnym riešením podľa mnohých ekoaktivistov by mala byť hĺbková obnova rodinných domov a ich prechod na tepelné čerpadlá. Pri 786 100 domácnostiach s individuálnym vykurovaním plynom to predstavuje nasledujúce náklady:

1. náklady na energetický štandard A1: 21,8 mld. €;
2. náklady na inštaláciu tepelných čerpadiel (TČ): 9,90 mld. €;
3. odhad nákladov na posilnenie elektrizačnej infraštruktúry: 7,35 až 13,36 mld. € (odhad podľa „digitalising the energy system – EU action plan“, bez nákladov na potrebné dodatočné flexibilné výrobné kapacity elektrickej energie/batériové úložiská na krytie zimných špičiek).

Ak by sme teda vynaložili 39 mld. € na kompletné zateplenie rodinných domov a všetky domácnosti individuálne vykurujúce plynom by prešli na tepelné čerpadlá, emisie by sa znížili iba o 2,3 mil. ton CO₂ ročne (úspora emisií sa ráta podľa skutočných spotrieb plynu daných domácností v roku 2019).

Na porovnanie, podľa medializovaných informácií by investícia do elektrických oblúkových pecí a súvisiacich zmien v košických železiarňach predstavovala 1,5 mld. € a priniesla by zníženie emisií až o 6 mil. ton CO_2eq ročne.

Aj v sektore individuálneho vykurovania zemným plynom však existujú opatrenia, ktoré sú v súlade s princípom HzP. Podľa štatistík predaja plynových kotlov od roku 2002 predpokladáme, že na Slovensku je ešte stále približne 401-tisíc starších nekondenzačných kotlov na zemný plyn (v domácnostiach). Ak by sme jednu výmenu za moderný nízkoemisný plynový kondenzačný kotol podporili sumou 1 500 €, minuli by sme celkovo 601,5 mil. € a ušetrili by sme ročne 310-tisíc t CO₂. Pre domácnosť by to znamenalo okamžitú úsporu 15 % až 23 % nákladov na zemný plyn. Zateplenie (vďaka modulačnému rozsahu výkonu moderných plynových kondenzačných kotlov, napr. 2,5 kW – 20,0 kW) by si takáto domácnosť mohla odložiť na obdobie, keď už bude mať dostatok finančných zdrojov z vlastného rozpočtu, alebo bude dostupná ďalšia várka európskych peňazí. V ďalšom období by tak príslušná domácnosť mohla riešiť hĺbkovú obnovu svojho rodinného domu a inštaláciu OZE (napr. solár, resp. dodávku obnoviteľných alebo nízkouhlíkových plynov). Štátu by sa jeho prípadná podpora plynového kondenzačného kotla do značnej miery vrátila na úspore na dotáciách za energie (približne 500 €) v najbližších dvoch rokoch.

Namieste je otázka, prečo nedať príslušným domácnostiam dotáciu hneď na tepelné čerpadlá. Odpoveď je jednoduchá – inštalovať tepelné čerpadlá do nezateplených rodinných domov je totiž technický a ekonomický nezmysel, keďže spotreba elektrickej energie takéhoto domu (na pohon tepelného čerpadla a dokurovanie elektrickou špirálou) by bola veľmi vysoká, a teda aj náklady príslušnej domácnosti na energie.

„Inštalovať tepelné čerpadlá do nezateplených rodinných domov je technický a ekonomický nezmysel.”

Navyše, po následnom zateplení by dané tepelné čerpadlo bolo predimenzované a dochádzalo by k tzv. cyklovaniu, teda ku skracovaniu životnosti daného zariadenia. Vzhľadom na veľmi veľký počet rodinných domov bez obnovy/zateplenia obvodového plášťa (773-tisíc RD, SOBD 2021) a vysoké náklady na jeden projekt zateplenia (približne 30-tisíc €), prípadné dotácie na zateplenie, ktoré by boli dostupné aj pre nízko príjmové domácnosti, momentálne presahujú možnosti akýchkoľvek disponibilných verejných rozpočtov, národných či európskych.

Vzhľadom na obmedzený priestor sa nebudeme podrobnejšie venovať ekonomickému porovnaniu TCO (Total Cost of Ownership) moderného plynového kondenzačného kotla a tepelného čerpadla. Prepočty však preukazujú, že z hľadiska celkových nákladov na vlastníctvo, ktoré musí vynaložiť spotrebiteľ za 15 rokov životnosti daného zariadenia (súčet celkových prevádzkových a investičných nákladov), je moderný plynový kondenzačný kotol výrazne lacnejší v rodinných domoch všetkých energetických tried (A0, A1, B, C, D). Existujú však pochopiteľné obchodné (marža na jedno zariadenie) a politické (snaha o dekarbonizáciu „za každú cenu“) motivácie presadzovania tohto typu prípravy tepla. Úlohou európskeho a slovenského plynárenstva však z dlhodobého hľadiska ostáva integrácia obnoviteľných a nízkouhlíkových plynov tak, aby čisto ekonomické a racionálne argumenty v prospech plynových riešení po roku 2030 doplnili aj reálne argumenty trvalej udržateľnosti tohto odvetvia.

Akútny problém vykurovania tuhými palivami

Podľa SOBD 2021 je v SR 311-tisíc domácností (rodinných domov) vykurujúcich tuhým palivom (28 % všetkých rodinných domov). Európska environmentálna agentúra vo svojom ostatnom reporte o kvalite ovzdušia v Európe uverejnenom v roku 2020 uvádza, že na Slovensku pripadá až 4 900 odvrátiteľných úmrtí ročne v dôsledku nepriaznivej kvality ovzdušia spôsobenej tuhými znečisťujúcimi látkami PM10 a PM2,5. Ich hlavným zdrojom sú práve domácnosti vykurujúce tuhým palivom. Vo februári 2023 Slovenská republika prehrala na Súdnom dvore EÚ spor s Európskou komisiou o nedodržiavanie európskej legislatívy o kvalite ovzdušia. Problémom je predovšetkým znečistenie ovzdušia časticami PM10. Skutočná energetická chudoba je práve odkázanosť na najlacnejšie spôsoby vykurovania. Dotácia na: 1) zateplenie pokrývajúca významnú časť (90 %) nákladov, ako aj 2) dotácia na moderný kotol na biomasu, plynový kondenzačný kotol či tepelné čerpadlo dáva environmentálno-sociálny zmysel. Synergicky sa takto dá riešiť problém zlej kvality ovzdušia, emisií CO₂, energetickej efektívnosti a energetickej chudoby.

Súčasné dotačné programy sú dosiahnuteľné a dostačujúce len pre bonitné domácnosti schopné vysokej miery spolufinancovania, ktoré by si s najvyššou pravdepodobnosťou vybrali nízkoemisný spôsob prípravy tepla aj bez dotácie, a tieto programy tak neriešia ani problém energetickej chudoby, ani kvality ovzdušia.

„Úlohou európskeho a slovenského plynárenstva ostáva integrácia obnoviteľných a nízkouhlíkových plynov.”

www.spp-distribucia.sk

Zdroj: PR článok SPP – distribúcia , a.s.