Výzva pre Ministerstvo hospodárstva SR, aby prestalo ignorovať podporu využívania slnečnej energie

27. 12. 2007
Zdieľať

Najväčší slovenský výrobca slnečných kolektorov THERMO|SOLAR Žiar, s.r.o., Žiar nad Hronom vyzýva Ministerstvo hospodárstva SR, aby prestalo ignorovať podporu využívania slnečnej energie a biomasy v domácnostiach a rešpektovalo slovenské záväzky voči Európskej únii (EU) i […]

Najväčší slovenský výrobca slnečných kolektorov THERMO|SOLAR Žiar, s.r.o., Žiar nad Hronom vyzýva Ministerstvo hospodárstva SR, aby prestalo ignorovať podporu využívania slnečnej energie a biomasy v domácnostiach a rešpektovalo slovenské záväzky voči Európskej únii (EU) i uznesenie vlády SR. Vyhlásil to na tlačovej konferencii v Banskej Bystrici v stredu 19.decembra 2007 riaditeľ THERMO|SOLARU Ing. Milan Novák. ,,Žiadame ministerstvo hospodárstva, aby našlo vo svojom rozpočte finančné zdroje na podporu programu obnoviteľných zdrojov energie (OZE) v navrhovanej výške 100 miliónov Sk, na dotácie pre solárnu energiu a biomasu v roku 2008. V opačnom prípade hodnovernosť programového vyhlásenia vlády, slovenských záväzkov voči EU i uznesení vlády značne utrpia“, konštatoval M.Novák.

Poukázal pritom na fakt, že Vláda SR vo svojom uznesení č. 383 z 25.4.2007 k návrhu stratégie vyššieho využitia OZE v SR uložila ministerstvu hospodárstva v bode B2. pripraviť ,,Program vyššieho využívania biomasy a slnečnej energie v domácnostiach do 30.9.2007“ a v bode B3. ,,Pri príprave štátneho rozpočtu na rok 2008 a ďalšie roky riešiť prioritne zabezpečenie realizácie programu vyššieho využívania biomasy a slnečnej energie v domácnostiach vo výške 100 mil. Sk“.

Nič takého sa však nestalo. Naopak, 4.12.2007 bol schválený štátny rozpočet SR na rok 2008, v ktorom sa nepočíta s programom podpory vyššieho využívania biomasy a slnečnej energie v domácnostiach! Ešte pred jeho schvaľovaním prebehli tlačou zľahčujúce vyjadrenia ministra hospodárstva Ľubomíra Jahnátka a hovorcov ministerstva hospodárstva a financií, z ktorých vyplynulo, že program vyššieho využívania biomasy a slnečnej energie v domácnostiach je vážne ohrozený“, poukázal M.Novák

Podľa neho sa pritom dá sa spočítať, že dotácia v prípade slnečných kolektorov vo výške 3000 Sk/m2 inštalovanej kolektorovej plochy do 8 m2 spolu, je na úrovni cca 15 až 17 % z investičných nákladov najbežnejších solárnych zariadení, čiže je pod úrovňou 19%-nej sadzby DPH. Pri systémoch väčších ako 8 m2 sa dotácia znižuje na 1500 Sk a jej podiel na celkovej cene systému sa ďalej zníži. Z toho zrejmé, že čím viac dotácie budú stimulovať domácnosti k montáži solárnych zariadení, tým viac finančných zdrojov do štátneho rozpočtu pritečie a naopak. V prípade výrazného nárastu záujmu domácností o solárne zariadenia príjmy štátneho rozpočtu výrazne prekročia ich výdaje, pretože na dotácie sa použije iba časť predtým vo forme DPH vybraných finančných prostriedkov. Ďalšie finančné prínosy pre štátny rozpočet možno očakávať v daniach zo zisku, odvodoch, zvýšení zamestnanosti, atď.

,,Ak krachne síce veľmi skromný, ale predsa stimulujúci program podpory domácností, tak je to obrazom toho, ako vážne to zodpovední ľudia na Slovensku so širším využívaním OZE myslia a akú váhu majú naše už prijaté záväzky voči EU i uznesenia vlády. Zdôrazňujeme, že to nie je problém ohrozujúci prijatie eura, ale byrokratickej neschopnosti nájsť také riešenie, aby program bol priechodný. Navyše Slovensko bude pomaly jedinou krajinou v EU, kde domácnosti nebudú môcť využiť žiadny investičný stimul pri znižovaní svojej energetickej závislosti od elektrárenských a plynárenských monopolov vyšším využívaním biomasy a slnečnej energie. Toto všetko sa deje v dobe, keď svetové ceny ropy lámu rekordy a na Slovensku sa pripomienkuje materiál „Energetická bezpečnosť SR do roku 2030“, poukázal na dôsledky M.Novák.


Ďalšie fakty na podporu zavádzania OZE

1. Ústava SR, článok 55 v ods. 1 sa deklaruje, že hospodárstvo Slovenskej republiky má byť založené na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky.
2. Z programové vyhlásenia vlády SR z augusta 2006, vyberáme:

Kapitola 2.2. Hospodárska politika: „Vláda SR vytvorí podmienky pre vyššie využívanie obnoviteľných zdrojov energie pri výrobe elektriny a tepla, ako aj využívanie biopalív v doprave. Vláda bude podporovať efektívne a racionálne využívanie domácich energetických surovinových zdrojov s cieľom znížiť závislosť od dodávok energetických zdrojov. Vláda SR pripraví motivačné pravidlá pre využívanie obnoviteľných zdrojov energií a zvyšovanie energetickej efektívnosti a získanie podpory z fondov EÚ v týchto oblastiach.“

Kapitola 2.5 Starostlivosť o životné prostredie: „Za prioritu štátnej environmentálnej politiky bude vláda považovať aj znižovanie znečisťujúcich látok v ovzduší a v tej súvislosti podporovať zmeny palivovej základne energetických zdrojov s environmentálne vhodným využitím obnoviteľných zdrojov energie.

3. Na jarnom summite šéfov vlád krajín EU v Bruseli, kde bol aj premiér SR Róbert Fico, bol 8.3.2007 prijatý záväzok do roku 2020 dosiahnuť 20 %-ný podiel OZE na celkovej spotrebe energie v EU. Podiel jednotlivých krajín na splnení tohto záväzku je ešte predmetom ďalších rokovaní. Predpokladá sa, že podiel SR bude 12 % (dnes je to cca 4 % vrátane veľkých vodných elektrární).

Doplňujúce informácie

Pre fyzické osoby, ktoré sa rozhodnú namontovať na rodinný dom slnečné kolektory, mala byť od 1. januára 2008 navrhovaná výška investičnej podpory vo výške 3000Sk/m2 inštalovanej kolektorovej plochy do veľkosti 8 m2. Pri väčších solárnych zariadeniach sa podpora mala znížiť na 1500 Sk/m2 inštalovanej kolektorovej plochy. V prípade výrazného nárastu záujmu domácností o solárne zariadenia príjmy štátneho rozpočtu by výrazne prekročili ich výdaje, pretože na dotácie sa použije iba časť predtým vo forme DPH vybraných finančných prostriedkov.

Výrobcovia i občania pôvodne vítali krok vlády, ktorý predstavoval pre Slovensko historickú šancu na zastavenie prehlbujúcej sa priepasti medzi ním a ostatnými štátmi Európskej únie vo využívaní obnoviteľných zdrojov energie. Počítali s tým, že dotácie rozpútajú boom vo využívaní solárnych kolektorov a Slovensko sa odpúta zo zahanbujúcej pozície na konci pelotónu európskych krajín, vo využívaní slnečnej energie. Viac než výška podpory mal zapôsobiť samotný fakt jej existencie, pretože by dodal potrebný impulz pre informovanosť verejnosti. S využitím štátnej podpory by sa skrátila aj doba návratnosti nákladov na inštaláciu solárnych systémov a to až o 20 percent.

Napríklad solárne zariadenie so 6 m2 kolektorovej plochy z produkcie spoločnosti THERMO/SOLAR, pokrývajúce cca 60 až 70 percent ročnej spotreby energie na prípravu teplej vody pre 4-člennú rodinu, pri dodávke na kľúč certifikovaným montážnikom, stojí okolo 120-tisíc Sk, vrátane DPH. Prostá návratnosť takéhoto zariadenia, by sa pri súčasných cenách energií, skrátila z pôvodných 10-12 rokov na 7-10 rokov. Pri praxou overenej, 30-ročnej životnosti zariadenia, sa hodnota do neho vložená aj pri súčasných cenách palív a energie vráti niekoľkokrát.

Štátna dotácia by mohla znásobiť súčasných cca 5-6 tisíc m2 ročne namontovaných slnečných kolektorov. Optimistické štátne štúdie hovorili o potrebe v rokoch 2007 až 2010 namontovať ročne vyše 25 tisíc m2 a v období rokov 2011 až 2020 dokonca 150 tisíc m2 slnečných kolektorov každý rok. Rozvoj využívania OZE v rámci EU je spojený s vytváraním tisícok nových pracovných príležitostí a to aj v tých najmenej hospodársky rozvinutých regiónoch.

Slnečné kolektory disponujú po biomase najväčším využiteľným potenciálom v oblasti výroby tepla z obnoviteľných zdrojov energie. Intenzívnejšie využívanie OZE má nielen strategický, ekologický ale aj obrovský ekonomický význam. V Nemecku v roku 2006 v priemysle OZE našlo pracovné uplatnenie 220-tisíc ľudí. Ich počet ďalej rýchlo rastie na rozdiel od automobilového priemyslu, ktorý sa z Nemecka sťahuje do oblastí s nižšími mzdovými nákladmi.

V Rakúsku iba v odvetví termických slnečných kolektorov našlo v roku 2005 pracovné uplatnenie 3320 osôb. V Rakúsku, ktoré je rovnako chudobné na domáce zdroje fosílnych palív a má podobné klimatické podmienky ako Slovensko, je inštalovaných viac ako milión štvorcových metrov slnečných kolektorov. Slovensko len nedávno prekročilo hranicu 80-tisíc štvorcových metrov! Okrem toho v Rakúsku napríklad biomasa predstavuje až 12 percent z celkovej spotreby z celkového energetického podielu, u nás je to necelé percento. Napriek tomu surovín a potenciálu na novú zelenú energiu máme dostatok. Terajší slovenský zhruba štvorpercentný podiel energie z alternatívnych zdrojov totiž zastupuje vo veľkej miere využívanie vodnej energie. Do roku 2020 by sme sa na Slovensku mali dopracovať až k 12-percentnému podiel obnoviteľných zdrojov v energetickej bilancii.

Tip: Všetok nábytok a bytové doplnky na jednom mieste

Kategória: Aktuality
Zdieľať článok

Diskusia