Čo musíte vedieť o kuchynskej doske a o zadnej stene kuchynskej linky

Funkčné a rozmerové nároky

Ako prvé musíme (z funkčného hľadiska) sledovať priestorové umiestnenie kuchynskej linky. Výška pracovnej dosky, ktorá je prispôsobená na prácu postojačky, je odvodená od druhu vykonávanej činnosti vo vzťahu k individuálnej výške človeka. Pokiaľ sa príprave jedla venuje viacero ľudí, dimenzie sa prispôsobia výške toho, ktorý varí najčastejšie. Kuchynská linka môže byť vybavená aj prídavnou (výsuvnou, sklopnou) pracovnou plochou pre prácu posediačky (vo výške 65 cm). Vyšší alebo nižší užívatelia kuchynskej linky by mali mať (od tohto všeobecného štandardu) výšku pracovnej dosky primerane upravenú. Hĺbka pracovnej dosky sa ustálila na rozmere 60 cm. Zadná stena kuchynskej linky sa rozmerovo odvíja od vzdialenosti kuchynskej dosky a spodnej hrany horných skriniek. Túto vzdialenosť ovplyvňuje, aj keď len lokálne, médium, na ktorom sa varí. Pokiaľ máme plynový varný panel – otvorený oheň (kde je zvýšené riziko vzplanutia pri varení), je táto vzdialenosť minimálne 670 mm, ak varíme na elektrine, tak postačuje 570 mm. Použitie otvoreného ohňa vylučuje na zadnej stene kuchynskej linky materiály, ktoré neznesú dlhodobejšie vystavenie vysokým teplotám. Zadná stena býva vybavená viac alebo menej inteligentným systémom pre doplnky (náradie, odkvapkávače, držiaky, poličky), ktoré sú potrebné pri príprave jedla.

Spoločnými požiadavkami kladenými na materiál pracovnej dosky alebo obkladu zadnej steny sú ľahká čistiteľnosť, hygienickosť a odolnosť. Materiál musí odolávať nielen v ploche, ale aj na hranách, ukončeniach a na miestach prieniku vstavaných prvkov. Ideálom je kompaktné (bezškárové) riešenie. Styk pracovnej dosky a zadnej steny kuchynskej linky je prevažne riešený demontovateľnou lištou, objavujú sa aj riešenia použitia vlepených kovových profilov alebo jednoduché utesnenie odolným silikónovým tmelom. Pevné pripojenia sú zvyčajne menej poruchové a v prípade neplánovanej demontáže skriniek je potrebné ich strhnúť a nahradiť novými. Častým problémom v kuchyni je vyliatie tekutiny na pracovú dosku, a tým ohrozenie čiel spodných skriniek, alebo vytopenie zásuviek. Predná hrana dosky by mala byť prinajmenej predsadená, lepším prípadom je vytvorenie odkvapového nosa, ktorý umožní lepšie odtečenie tekutiny na podlahu. Niektoré materiály, z ktorých sú dosky vyrábané, umožňujú vytvorenie celoobvodového žliabku alebo akéhosi ochranného mantinelu, ktorý vyliatu tekutinu bezpečne odvedie do drezu.

93080

Masívny kameň

Na vytvorenie pracovnej kuchynskej dosky sú najvhodnejšie kamene s homogénnou štruktúrou a s malou nasiakavosťou. Sem patria vyvreté horniny (žula, syenit, porfyr), ktoré majú výborné mechanické vlastnosti. Usadené horniny (vápenec, organogénny mramor, travertín, pieskovec) a premenené horniny (kryštalický mramor) sú v porovnaní s vyvretými ľahko štiepateľné s výraznou kresbou, majú však menšiu pevnosť a sú nasiakavé. Pre svoju pórovitosť musí byť povrch kameňa špeciálne impregnovaný. Kameň je jedným z mála materiálov, pri ktorých je rozhodujúce pre konečný výsledok remeselné spracovanie. Hladením a leštením kameňa docielime výraznosť textúry (kresby), naopak, hrubozrnnou úpravou (pemrlovanie, osekávanie) dosahujeme rustikálnejší výraz. Kameňu nerobia problém ani priamo položené horúce predmety a dobre znáša mechanické namáhanie, no vzhľadom na svoju krehkosť musí mať dostatočnú hrúbku (od štyroch centimetrov), v prípade tenších plátov musí mať nosnú konštrukčnú podložku.

Materiály na cementovej báze

Betón a terazzo Monolitický (odlievaný priamo na stavbe) a prefabrikovaný betón alebo terazzo sú materiály s bohatými farebnými možnosťami, ktoré sú homogénne v celej svojej hrúbke. Na výrobu sa používa štrk (betón) alebo drte a múčky z prírodného kameňa (terazzo) s cementovým spojivom. Terazzo sa po aplikácii na hrubý, zvyčajne betónový podklad dokonale vybrúsi a vytvára dokonalý bezškárový povrch. Môže byť aplikované aj na stenu a ďalšie atypické prvky. Betón a terazzo majú podobné mechanické vlastnosti ako prírodný kameň, na dosiahnutie vodenepriepustnosti musia byť zušľachtené špeciálnymi prísadami alebo nátermi. Vláknocementové dosky, drevotrieskocementové dosky Vláknocementová doska je cementom spojená kombinácia sklenených, celulózových, prípadne polypropylénových vlákien vo forme rovných dosiek a šablón. Výrobky sú nehorľavé, odolné proti poveternostným vplyvom, hnilobe a hmyzu. Farbené sú už vo výrobe, prípadne sa upravujú len transparentným náterom pri zachovaní prírodnej cementovosivej farebnosti. Podobne je možné spracovať aj drevotrieskocementové dosky z drevených triesok (drevená vlna) a z cementu spolu s prísadami. Použite vláknocementových a drevotrieskocementových dosiek je rovnaké. Z dosiek je možné vytvoriť kvalitný odolný obklad zadnej steny (po impregnovaní v podobnom výraze ako betón alebo terazzo) alebo konštrukčný základ pre pracovnú dosku (pod keramický obklad).

Masívne drevo a dosky na báze dreva

Drevo má vlastnosť – rozmerovú nestálosť spôsobenú prijímaním a vylučovaním vlhkosti, ktorá pri voľbe konštrukcie vyžaduje značnú obozretnosť. Správnym výberom a vysušením dreva na vhodný stupeň vlhkosti, odborným lepením do jednoduchých a viacvrstvových škároviek (vyrábajú sa zlepovaním užších masívnych klátikov) alebo do nekonečného vlysu a, samozrejme, vhodnou povrchovou úpravou možno docieliť použitie masívneho dreva aj na kuchynskú dosku. Tvrdé lakovanie je menej vhodnou povrchovou úpravou, oveľa lepšie prežije drevo v kuchynskom prostredí upravené hĺbkovou impregnáciou olejom. Túto povrchovú úpravu je ale potrebné cyklicky opakovať. Najdokonalejšou úpravou dreva je tlaková impregnácia epoxidovými živicami, ktoré (ktorá) natrvalo odstráni(a) hygroskopickosť dreva. Na pracovné dosky a obklady sú vhodné, v optimálnej hrúbke 2,5 až 4 cm, predovšetkým dosky z tvrdých drevín (buk, dub, výnimočne aj orech a jaseň), no používajú sa aj mäkšie (breza, borovica).

Aglomerované drevo – drevotrieska, drevovláknitá doska (MDF), drevoštiepka (OSB doska)

Drevotrieska je najrozšírenejší plošný dielec s dobrými tvarovými a rozmerovými vlastnosťami dosiahnutými homogenizovaním vnútornej štruktúry. Hladký povrch je možné dobre povrchovo upravovať laminovaním – nalepením vrstvy papiera napusteného melamínovou živicou. Pracovná doska z laminovanej drevotriesky v hrúbkach od 2,5 do 4 cm je najštandardnejším a súčasne ekonomicky najvýhodnejším riešením. Na obklad zadnej steny postačuje hrúbka okolo jedného centimetra. Jedinou slabinou dosiek je vlhkosť vnikajúca cez nechránené hrany. Výrobcovia už ponúkajú veľké množstvo laminátov (fólií a dosiek) v rôznych dezénoch a farbách, ktoré sú prevažne ukončené kvalitným postformingovým detailom spodnej prednej hrany – najháklivejšieho miesta na vniknutie vlhkosti. Drevovláknité dosky (MDF doska) sú určené prevažne na povrchovú úpravu emailom striekaných plôch. Takýto lakovaný povrch neodoláva zvýšenému mechanickému zaťaženiu, a preto je vhodný len na málo zaťažené plochy, ako sú zadné steny a doplnkové plochy (barový pult).

Keramika

Tradičnými povrchmi v kuchyni sú obklady – tehlové dlaždice a obkladačky, tenkostenné obklady alebo obklady z porcelánového gresu. K podkladu sú obvykle pripevnené kontaktne (prilepené tmelom) vo forme zvislých obkladov alebo vodorovných dlažieb. Lícová plocha môže byť bez povrchovej úpravy (režná), glazovaná (s lesklou alebo matnou glazúrou), hladká alebo s plastickým reliéfom. K výrazovo najrustikálnejšie pôsobiacim obkladom patrí „celokeramické“ riešenie, kde je obložená, okrem zadnej steny, aj pracovná plocha s použitím doplnkových tvaroviek (rohové, kútové, nárožné) a s dekoračnými pásmi (bordúry, listely). Obklady z porcelánového gresu patria medzi najkvalitnejšie neglazované keramické výrobky a vyznačujú sa úplnou nenasiakavosťou, vysokou odolnosťou proti obrusu, tvrdosťou, homogénnosťou, pevnosťou a chemickou odolnosťou povrchu. V súčasnosti sa, pri zväčšovaní výrobného rozmeru, stávajú novodobým povrchom renomovaných výrobcov kuchýň. Pre keramické obklady je oproti iným, prevažne homogénne pôsobiacim materiálom, dôležitý skladobný formát a spôsob uloženia, tzv. plán kladenia. Toto, viac alebo menej priznané škárovanie, je dôležité nielen z hľadiska vodeodolnosti povrchu, ale výrazne určuje aj mierku v miestnosti. Okrem klasických štvorcových formátov (od 10 x 10 do 30 x 30 cm) sú v obľube malé mozaikové (štvorcové, kruhové, obdĺžnikové) formáty. Jedinou slabinou škárovaných obkladov je ich sťažené čistenie od mastnoty a znehodnocovanie materiálu škárovacej hmoty domácimi kyselinami (ocot).

Kov

Kovy vynikajú pevnosťou, tvrdosťou, tvárnosťou a trvanlivosťou. Široká škála mechanickej povrchovej úpravy materiálu – faktúry (leštenie, matovanie, brúsenie), výrazne ovplyvňuje jeho vnímanie. Najpoužívanejším kovom v kuchyni sa stala hlavne nehrdzavejúca oceľ, ktorá má tmavostriebornú farbu. Pre svoju antikorozívnosť môže byť použitá v interiéri aj v exteriéri bez

povrchových úprav s uplatnením čistého kovového vzhľadu a v rôznorodých povrchových úpravách. Najpraktickejším pre kuchyňu je brúsený povrch – najmenej na ňom vidieť prípadné znečistenie. Okrem celoplošného obkladania sa uplatňuje aj ako lokálny obklad zadnej steny kuchynskej linky v oblasti sporáka – na ploche najviac znečisťovanej mastnotou a namáhanej teplom z varenia. Menej používaným je hliník, kov svetlostriebornej farby, ktorý je ľahký a mäkký. Môže byť prírodný – bez povrchovej úpravy, povrchovo upravený farbami alebo eloxovaním (elektrolyticky zoxidovaný hliník). Eloxovanie hliníka je veľmi trvanlivá povrchová úprava a v súčasnosti sa teší obľube. Hliník sa uplatňuje hlavne ako obklad zadnej steny buď vo forme plechov, ale častejšie len vo forme tenkej kovovej fólie nanesenej na podložku. Opatrní musíme byť pri použití moderných kovolaminátových fólií, ktoré nie sú vhodné na horizontálne plochy – ľahko sa poškriabu. Súčasťou systémových obkladov bývajú hliníkové lišty a profily alebo funkčné detaily (predná, bočná, prechodová hrana pracovnej dosky).

Sklo

Ploché sklo s rôznymi štruktúrami a faktúrami (vzorované, nevzorované, opakové alebo drôtosklo) alebo s povrchovými úpravami (smaltované, matované, brúsené, leptané, upravené nalepením plastovej fólie alebo pokovované – zrkadlo) býva spravidla použité ako obklad zadnej steny. Vzhľadom na bezpečnosť v kuchyni je vhodné ho upraviť ako jednovrstvové bezpečnostné sklo – kalené, ktoré je predpäté (pri rozbití sa rozpadne na malé častice s tupými hranami). Kalené sklo je oproti normálnemu elastické, má omnoho vyššiu pevnosť a odolnosť proti výkyvom teplôt. Inou možnosťou na dosiahnutie bezpečnosti je vrstvené bezpečnostné sklo – lepené (po rozbití zostane priľnuté na fóliu), ktoré sa vyrába spojením viacerých vrstiev skla vysokoelastickými fóliami (rôzne farby a priesvity). Sklenené tvarovky v kombinácii so železobetónom (sklobetón) môžu tvoriť funkčné výplňové murivo medzi spodnými a hornými skrinkami s možnosťou prisvetlenia pracovnej plochy. Sklenená mozaika sa vyrába lisovaním a spekaním rôznofarebnej sklenenej múčky na formáty (podobne ako keramická mozaika) farebných, čírych alebo nepriehľadných skiel, ktoré sú určené na dekoratívne účely. Vďaka cene patrí v súčasnosti k najexkluzívnejším povrchom.

Dosky z plastu a minerálnoplastové kompozity

Plasty sú špecifické materiály, odlišujúce sa od tradičných nižšou hustotou, odolnosťou proti korózii, chemikáliám a škodcom (rastlinným a živočíšnym), vyznačujú sa dobrými elektroizolačnými vlastnosťami, nízkou priepustnosťou vodných pár, nízkou tepelnou vodivosťou (ale veľkou rozťažnosťou) a dobrými mechanickými vlastnosťami. Medzi nevýhody patrí vysoký stupeň horľavosti a zvýšené starnutie (degradácia). Plasty sa vyskytujú na pracovných doskách a obkladoch prevažne ako nekonštrukčné – doplnkové materiály, ktoré ale majú pre iné materiály veľký význam z funkčných aj estetických hľadísk. Patria sem hlavne dekoračné PVC fólie, melamínové fólie, dekoračné HPL pláty používané na opláštenie drevotrieskových dosiek, ohraňovacie ASB pásky alebo akrylové a polykarbonátové (obchodný názov LEXAN) platne, použiteľné aj ako zadný obklad mimo varnej zóny. Minerálnoplastové kompozity vznikajú spravidla zmiešaním mletého prírodného kameňa a plastu. Jednou z najväčších predností tohto nového materiálu je možnosť bezškárového spojenia dosiek (povrch je nenasiakavý a antiseptický) , čo umožňuje vytvorenie ideálnej – kompaktnej pracovnej plochy (v hrúbke 1 až 3 cm) s drezom, odtokovými žliabkami, mantinelmi, oblými zakončeniami a nábehmi. Na rozdiel od kameňa sa doska, vďaka podielu plastu, správa ako tepelný izolant (preto nie je na dotyk studená), no zvýšenej teplote odoláva len krátkodobo.

Trendy

V dizajne kuchynského nábytku je možné sledovať snahu o posunutie zafixovanej predstavy o typológii kuchynskej linky. Lokálna revolúcia sa udiala hlavne na jednom mieste – pracovnej ploche. U mnohých zahraničných výrobcov už dávnejšie neplatí klasických šesťdesiat centimetrov hĺbky pracovnej plochy. Prehĺbenie o pätnásť až tridsať centimetrov umožňuje osadiť v zadnej časti pracovnej dosky multifunkčný žľab, obsahujúci odkvapkávač na riad, elektrické zásuvky, systém triedeného odpadu, odkladacie priestory a podobne. Zmena hĺbky paradoxne pomohla aj zlepšeniu prístupu do horných skriniek, ktoré je teraz možné osadiť nižšie nad pracovnú plochu. Systém dovoľuje vytvoriť na zadnej stene kuchynskej linky, v doteraz mŕtvom priestore medzi spodnými a hornými skrinkami, aj nové, vynikajúco dostupné a prehľadné úložné priestory.

Pracovná plocha je ťažiskovo prispôsobená práci v stoji, pričom neplatí žiadne priemerovanie výšok medzi varením a umývaním riadu. Kuchynský drez je teraz naložený na pracovnú dosku, a tým sa jeho dno dostalo do ideálnej výšky. Niektoré futuristické koncepty ho dokonca riešia ako samostatnú odoberateľnú nádobu, ktorá má jednoduchý prepad na pracovnú plochu. Tá, vo forme celoplošného odkanalizovaného plochého bazénika, umožňuje aj na ktorejkoľvek jej časti osprchovať pripravované potraviny. Pre takéto riešenia vyhovuje najviac uplatnenie bezškárových povrchov. Minerálnoplastové materiály sú preto jednoznačne na čele nielen v dokonalosti spracovania (pri možnosti dosiahnuť akýkoľvek tvar), ale, bohužiaľ, aj v cenách. Pracovné dosky a obklady z nehrdzavejúcej ocele sú cenovo prijateľnejšie, ale málo otvorené atypickým riešeniam.